Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  2017-08-22   224
S menom Arnošta Kolmana sa bežný smrteľník nemal veľa príležitostí stretnúť. Hoci sa narodil v Prahe a zomrel v Štokholme, celý život i "dielo" Arnošta Jaromíroviča sa viaže k Rusku. Ako matematik - absolvent pražskej univerzity sa dostal na frontu prvej svetovej vojny kde v r. 1915 padol tento mladý židovský intelektuál do ruského zajatia.  Hoci Prahu opúšťal ešte ako presvedčený sionista, pri prvej príležitosti sa pridal k boľševikom. Pomáhal budovať boľševický režim a spolu s ním degradoval. Zastával vysoké funkcie v aparáte komunistickej strany i Kominterne, svoje mimoriadne jazykové i analytické nadanie využil hlavne na to, aby prežil stalinské čistky.  


To bolo často možné len za cenu toho, že sa na nich sám aktívne podieľal. Kolman má zrejme na svedomí smrť mnohých ľudí, počnúc "buržujmi", ktorých po prevrate v Petrohrade ako člen "revolučnej trojky" zatýkal a odovzdával Dzeržinskému, až po významných ruských vedcov, v ktorých odhalil imperialistických škodcov.

V dvadsiatych rokoch krátko pôsobil ako agent Kominterny v Nemecku, kde ho však odhalili a zatkli. Po pol roku väzenia bol vrátený do ZSSR. Dvakrát sa pokúsil repatriovať do ČSR - v rokoch 1945-48, keď bol šéfom agitpropu KSČ, priskoro začal s odhaľovaním škodcov vo vedení KSČ, preto ho na Gotwaldovu žiadosť Stalin odvolal do Moskvy a tri aj pol roka podržal vo väzení KGB na Ľubjanke. Keďźe však Sovieti proti nemu v skutočnosti nemali pretenzie, po necelých štyroch rokoch ho prepustili na slobodu.

Aj v rokoch 1960-62 pôsobil Kolman v Prahe, vtedy ho jeho dobrý známy zo starých čias Nikita Chruščov dosadil do kresla riaditeľa Filozofického ústavu Čs. akadémie vied. Akademik Kolman však opäť predbehol dobu a začal s kritikou Novotného - po dvoch rokoch musel opäť baliť kufre a vrátiť sa do Moskvy. Jeho dcéra sa medzitým vydala za čs. jadrového fyzika Františka Janoucha a ostala v Prahe. Janouch, vtedy už medzinárodne uznávaný  vedec, sa angažoval v obrodnom procese a po roku 1970 dostal zákaz činnosti. Po štyroch rokoch sa mu i s rodinou podarilo vycestovať do Dánska na pozvanie tamojšej univerzity. Po skončení kontraktu presídlil do Švédska a už ako emigrant podporoval domáci disent. V r. 1978 založil Nadaci Charty 77.
 
Kolman sa vytrvalo snažil získať povolenie k návšteve dcéry, čo mu sovietske úrady, napriek všetkým zásluhám, dlho odopierali. Nakoniec mu i s manželkou sovietske úrady dovolili vycestovať na rodinnú návštevu do Švédska. Vtedy už 82 ročný Kolman obratom požiadal o politický azyl a aby si ho zaslúžil, publikoval v západnej tlači svoj otvorený list L. Brežnevovi s oznámením o vystúpení z komunistickej strany Sov. Zväzu z dôvodu, že sa strana spreneverila leninským princípom.
 
Svoje memoáre, ktoré dal na západ prepašovať ešte pred odchodom zo ZSSR, s pomocou zaťa vydal v niekoľkých jazykoch a získal si nimi popularitu. Po česky vyšli pod názvom Zaslepená generace v r. 2005, doplnené o rozhovory F. Janoucha so svokrom pod názvom "Jak jste tak mohli žít?" v r. 2011.
 


Kolman bol z generácie mladých idealistov, ktorí pod vplyvom svetovej vojny stratili zábrany a násilím sa pokúšali uskutočňovať utópiu. Zmes fanatizmu a strachu o život z nich urobila budovateľov vražednej machiny, ktorá väčšinu z nich zomlela.

Kolmanovi sa na rozdiel od svjohho duchovného dvojčaťa Bélu Kuna podarilo stalinské jatky prežiť, v skutočnosti však toho nie je mnoho, za čo by si ho mohli ďalśie generácie vážiť.
 
 

The index.php: SIZE[b]: 20,123 MODIFIED: 2017.07.20 08:58:20.MD5: f85cef47c050bee155b3a3e8340b4542 STATUS: OK