Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  2017-11-15   202
Slovenský historik Ladislav Deák (1931-2011) vydal v rokoch 2002 až 2005 trojzväzkovú edíciu dokumentov o Viedenskej arbitráži. Monumentálne dielo obsahujúce 566 dokumentov na 1000 stranách bolo resp. mohlo byť pre zrelého historika príležitosťou zanechať po sebe nezmazateľnú stopu a vytvoriť dielo, ktoré sa nedá obísť a ktoré pretrvá. Miesto toho vznikla prazvláštna mozaika plná chýbajúcich kamienkov, ktorá vypovedá viac o morálnom stave slovenskej historiografie na začiatku 21. storočia než o téme samotnej.  

 
Ladislav Deák obvykle začínal svoje prednášky s klišé typu "maďarská politika sa nikdy nezmierila", "maďarské elity nikdy nepriznali" a pod. Zrejme apriori nemal najlepšie predpoklady urobiť túto prácu dobre a ani ju dobre nespravil.

Zbierka dokumentov zahŕňa relatívne krátke obdobie od 20. septembra 1938 po 14. apríl 1939. Väčšinou sa autor opiera o diplomatickú korešpondenciu a dokumenty z archívu čsl. ministerstva zahraničných vecí. Pritom chýba kontext, ktorý by čitateľa zorientoval a pomohol mu pochopiť čo sa udialo v pozadí.
 
Do zborníka sa Deák rozhodol tiež zaradiť samostatný 2. diel s 208 dokumentmi o ťažkom osude slovenských kolonistov, ktorých maďarské úrady rôznymi spôsobmi primäli k odchodu z arbitrážneho územia. Všetky tieto sťažnosti sú písané ako cez kopirák a Deák ich našiel v dvoch archívnych škatuliach tak, ako ich tam zanechal Kirschbaum keď ich v r. 1940 použil pre svoj opus "Krvavá hranica". Faktom ostáva, že arbitrážne územie muselo opustiť  740 rodín kolonistov a 900 učiteľov v čase, keď z autonómneho Slovenska bolo vyhnaných niekoľko desiatok tisíc Čechov, medzi nimi 884 českých učiteľov. Len v rámci tzv. postrku sa slovenské autonómne úrady pokúsili 4. novembra 1938 prehodiť cez novú hranicu do Maďarska 7.500 židovských príslušníkov. Bez týchto súvislostí a bez poňatia o tom, ako boli Maďari z ČSR hromadne vykazovaní v rokoch 1918-1921, ale i neskôr s poukazom na domovskú obec mimo územia ČSR - svoje domovy takto nútene opustilo spolu asi 120 tisíc ľudí - sa čitateľ nemá šancu zorientovať v dobe ani dejinných súvislostiach. A Deák - tak ako to robil desaťročia - si dáva záležať, aby udržal čitateľa v nevedomosti.

Nie náhodou je prvým dokumentom uvádzaným autorom akási bezvýznamná správa čsl. vyslanca z Budapešti zo dňa 20. septembra 1938, hoci v rovnakom období (od 18. do 23. septembra) prebiehali i rokovania medzi maďarskou vládou a  Jozefom Tisom, na ktorých Tiso výmenou za autonómiu pripúšťal späťpripojenie Slovenska k Maďarsku. Tento dokument však chýba. Dokumenty sú radené bez periodizácie, čitateľ sa nevie oprieť ani o základné míľniky, ako bola Mníchovská dohoda, či vyhlásenie autonómie...
 
 


Dokumenty citované v zborníku L. Deáka v chronológii Watson.sk:



 
 
 
 
 
 

The index.php: SIZE[b]: 20,280 MODIFIED: 2017.11.07 21:02:28.MD5: 6524a2f9a562497f53e5508fd98f73c1 STATUS: OK