Vloženie nového záznamu / Új bejegyzés felvitele     
[8083]
Por Datum Text  
1 0006.??.?? • Rimania zahájili program opevňovania hranice na Dunaji. Pozdĺž jeho južného brehu vybudovali reťaz veľkých pevností a menších strážnych veží, vzájomne vizuálne previazaných a spojených kvalitnými cestami. Hranica, zvaná limes romanus, mala plniť úlohu bariéry proti Germánom, žijúcim na sever od rieky Dunaj, t. j. aj na dnešnom slovenskom území. Ako prvá bola na stredodunajský limes presunutá légia XV. Apollinaris z Emony, ktorú utáborili západne od sútoku Dunaja a Moravy, kde sa začalo s výstavbou legionárskeho tábora Carnuntum (územie medzi dnešnými rakúskymi obcami Petronell a Deutsch Altenburg). Tábor dostal názov podľa pôvodnej miestnej keltskej osady Carnús, ktorej poloha nie je dodnes presne lokalizovaná. Podľa niektorých rakúskych bádateľov by mohlo ísť o Devín. Úlohou légie bolo chrániť severopanónsku hranicu v širšej oblasti sútoku Moravy s Dunajom vrátane priľahlej časti Žitného ostrova. V prvej fáze tu Rimania vybudovali drevozemný tábor. V jeho blízkosti vzniklo civilné sídlisko, ktoré neskôr zohralo významnú úlohu pri romanizácii okolitého územia. Kráľa Marobuda zvrhol s pomocou miestnych veľmožov markomanský šlachtic Katvalda a ujal sa vlády nad českými Germánmi. Marobudus, ktorý trávil mladosť v Ríme, unikol so svojou družinou do Norika. Rimania ho oddelili od ostatných bojovníkov a internovali v severotalianskej Ravenne, kde po 18 rokoch zomrel.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
2 0006.??.?? • Pod dojmom správy o smrti cisára Octaviana Augusta sa v panónskych posádkach uvoľnila disciplína. Na viacerých miestach došlo k vzbure vojakov, požadujúcich úľavy vo výcviku a zvýšenie žoldu. Situáciu upokojil až príchod Drusa, syna nového panovníka, ktorý sľúbil predniesť požiadavky legionárov svojmu otcovi. K upokojeniu situácie prispelo aj nečakané zatmenie slnka, v čom vzbúrenci videli zlé znamenie. Vodcovia vzbury boli popravení a légie pokračovali vo výcviku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
3 0006.??.?? Rimania sa rozhodli eliminovať nebezpečenstvo, vyplývajúce podľa nich z príliš silnej Marobudovej ríše, vojenskou akciou. Podľa plánu, vypracovaného Augustovým vojenským veliteľom Tiberiom, malo spolu 12 légií preniknúť kliešťovým útokom do centra Marobudovej ríše v stredných Čechách. Západná skupina vôjsk vyrazila z Mogontiacu (dnešný Mainz v Nemecku) smerom na západné Čechy, druhá z Carnunta (vtedy súčasť provincie Noricum, podľa archeologických výskumov názov pôvodne snáď totožný s dnešným Devínom) s plánom presunúť sa cez Záhorie, Pomoravie a Českomoravskú vrchovinu do východných Čiech. K spojeniu oboch prúdov chýbalo už len 150 km, keď v Panónii a v Dalmácii vypuklo povstanie autochtónneho obyvateľstva. Jednotky pochodujúce z Carnunta boli prevelené späť, aby sa podieľali na potlačení vzbury. Medzi Marobudom a Rimanmi bol následne uzavretý mier. Počas prechodu Dunajom legionári prechodne obsadili aj kopec Devín, na ktorom v tom čase stálo keltské hradisko oppidálneho typu. Ich pobyt na kopci dokazujú základy menšej vežovitej stavby, objavené archeologickým výskumom v mieste neskoršieho stredného nádvoria stredovekého hradu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
4 0006.08.19 V Nole pri Neapoli zomrel Octavianus Augustus, prvý rímsky cisár. Ako dedič svojho strýca G. 1. Caesara bol iniciátorom vojenských aktivít, ktoré viedli k príchodu légii na stredné Podunajsko. Novým cisárom sa stal Tiberius (14 - 37).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
5 0020.??.?? Légia XV. Apollinaris vybudovala v Camunte (poloha medzi rakúskymi obcami Petronell a Deutsche Altenburg) nový vojenský tábor, chránený kamennými múrmi a priekopami. Tábor, situovaný na križovatke kontinentálnych ciest podunajskej a jantárovej, sa stal pilierom obrany a romanizácie celého regiónu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
6 0020.??.?? Proti kráľovi českých Germánov Katvaldovi vystúpili markomanskí veľmoži a za podpory hermundurského náčelníka Vibilia ho porazili a vyhnali. Katvalda utiekol k Rimanom a zbytok života dožil ako azylant vo Fórum Iulii v Narbonskej Galii. Príslušníkov germánskych vojenských družín Marobuda a Katvaldu, ktorí ostali po oboch prevratoch v stredných Čechách bez vodcov, presídlil Tibcrius spolu s ich rodinami medzi rieky Marus et Cusus (identifikované ako Morava a Váh). Za panovníka im dosadil mladého kvádskeho veľmoža Vannia. Tento štátny útvar pod rímskym protektorstvom uvádzajú antické pramene pod názvom Vanniovo kráľovstvo (Regnum Vannianum). Rozkladalo sa na juhozápadnom Slovensku, s jadrom pravdepodobne na Trnavskej tabuli, ako poukazujú archeologické nálezy z pohrebísk (Sládkovičovo, Kostolná pri Dunaji).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
7 0020.??.?? pred rokom 20. Do južných oblastí slovenského územia prenikli spoza Dunaja Sarmati (iránske kmene, príbuzné so Skýtmi), pričom zrejme zdecimovali zbytky pôvodného keltského obyvateľstva a ovládnuté územie krátkodobo okupovali.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
8 004?.??.?? V súvislosti s vývojom situácie na juhozápadnom Slovensku vyhlásili Rimania vojenskú pohotovosť podunajských posádok, avšak svojmu spojencovi Vanniovi nijakým spôsobom nepomohli. Ich lode, prirazené k slovenskému brehu Dunaja niekde v blízkosti Devína, nečinne čakali na výsledok konfliktu medzi Germánmi. Ich jedinou aktivitou bol prevoz porazeného germánskeho panovníka do rímskeho exilu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
9 004?.??.?? Kráľ Vannius bol zosadený prevratom, ktorý zorganizovali synovia jeho sestry Vangio a Sido v spojení s hermundurským kráľom Vibiliom. Vannius sa spoliehal na pomoc sarmatských Iazygov, ktorí sa však dali vyprovokovať k predčasnému útoku a boj prehrali. Vannius preto zišiel zo svojich pevností (ktoré dodnes nie sú lokalizované) a po porážke musel aj družinou slovenské územie opustiť. Uchýlil sa na jednu z lodí rímskej flotily, kotviacej na Dunaji.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
10 004?.??.?? 40. roky 1. storočia. Sever Slovenska, obývaný ľudom púchovskej kultúry prepadli neznámi útočníci, pravdepodobne Lugiovia, sídliaci severne od Karpát, ktorí sa zhruba v tom čase presúvali severoslovenskými priesmykmi a Považím na juhozápadné Slovensko podporiť miestnych vzbúrených šľachticov Vangia a Sida v odpore proti kvádskemu kráľovi Vaniovi a neskôr im pomohli k víťazstvu. Velká časť dedinských sídlisk a hradísk púchovskej kultúry boli vypálené, niektoré už zrejme nikdy obnovili. O udalostiach chýbajú akékoľvek písomné správy; jediným zdrojom informácii sa stali archeologické nálezy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
11 005?.??.?? Druhá polovica 1. storočia. V rámci programu dobudovania reťaze oporných bodov na stredodunajskej hranici obsadili Rimania aj územie dnešnej bratislavskej časti Rusovce a vybudovali tu na brehu Dunaja (dnes je koryto rieky posunuté na sever) drevo-zemný tábor Gerulata, obohnaný priekopami. Tábor postavila pravdepodobne kohorta V Lucencium Callaecorum. Názov jednotky, ktorá tu bola stacionovaná ako prvá, nie je v písomných správach zachytený. V blízkosti pevnosti bolo zároveň zriadené pohrebisko.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
12 005?.??.?? Počiatok druhej polovice 1. stor. Za vlády cisára Nerona (54 - 68) zorganizoval lulian, organizátor gladiátorských hier v Ríme, obchodnú výpravu za jantárom k pobrežiu Baltského mora. Výprava prechádzala Camuntom a jej účastníci preto takmer určite prešli aj slovenským územím (pravdepodobne Záhorím). Späť do Ríma doviezli také množstvo jantáru, že ním bolo možné vyzdobiť celú arénu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
13 0050.??.?? Okolo 50. Na brehu Dunaja oproti jeho sútoku s Váhom na území dnešnej maďarskej dediny Ó-Szóny, ktoré pôvodne patrilo kmeňu Azalov, vystavali Rimania drevozemné opevnenie Brigetio, v ktorom sídlila nám dnes už neznáma vojenská jednotka. Pevnosť mala za úlohu chrániť rímsku hranicu pred germánskymi Kvádmi, obývajúcimi Pohronie. Strategický význam polohy zvyšovala skutočnosť, že tadiaľto prechádzali cez Dunaj diaľkové obchodné cesty.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
14 006?.?? • V dnešných bratislavských častiach Vajnory a Dúbravka vybudovali Germáni sídliská dedinského typu s remeselníckymi dielňami na spracovanie železných rúd a kováčskymi vyhňami.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
15 0062.??.?? Légia XV. Apollinaris bola prevelená na východ. Jej pozíciu v Carnunte zaujala Légia X. Gemina, presunutá na 6 rokov z Hispánie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
16 0064.07.18 Za vlády cisára Nera zachvátil cirkus Maximus v Ríme veľký požiar, ktorý sa rýchlo rozšíril po celom meste. Popolom ľahla väčšina obytných domov a sčasti bol zničený aj cisársky palác. Katastrofa sa stala impulzom k prvému hromadnému prenasledovaniu kresťanov, obvinených bez dôkazov zo založenia požiaru.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
17 0069.??.?? Po tragickom konci vlády cisára Nerona (54-68) prepukli v Ríme boje o moc. Behom roka sa k moci dostali traja cisári, avšak všetci bez autority. V meste prepukli krvavé zrážky, z ktorých vyšiel víťazne Vitellius, pôvodne legát v Dolnej Germánií. Medzitým vtrhol do Itálie jeden z veliteľov podunajských légií Primus, ktorý sa pridal na Vespaziánovu stranu ktorý bol veliteľom vôjsk v Judei. Na základe zmluvy sa útoku po boku panónskych jednotiek zúčastnili aj slovenskí Germáni, vedení náčelníkmi Sidom a Italikom. K stretnutiu oboch armád došlo u Bedriaea pri Cremone. Porazeného Vitellia, ktorý sa chcel pôvodne vzdať trónu v prospech Vespaziana, zavraždila rímska spodina. Po víťazstve sa slovenskí Germáni podieľali na plienení okolitej krajiny. Na juhozápadné Slovensko sa vrátili s množstvom koristi. Časť z nej bola neskôr objavená archeológmi ako inventár v žiarových hroboch pohrebísk na Trnavskej tabuli.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
18 0069.09.?? Po niekoľkotýždňovom obliehaní dobyli Rimania Jeruzalem. Väčšina obyvateľstva prišla o život, ostatných odviedli do otroctva alebo prinútili k vysťahovaniu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
19 0071.??.?? Z východu sa vrátila do Panónie Légia XV. Apollinaris, kde sa podieľala pod velením cisára Vespasiana (69 - 79) na víťaznom ťažení proti Židom. Predpokladá sa, že s rímskymi jednotkami prišli do strednej Európy aj prví židovskí prisťahovalci ako remeselníci alebo otroci. Légiu po príchode umiestnili do jej pôvodnej posádky v Carnunte, kde jej technické jednotky zahájili rozsiahle stavebné a opevňovacie práce.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
20 0079.08.24 Silný výbuch sopky Vezuv zničil mestá Pompeje, Herkulaneum, Stabiae, ako aj okolité vidiecke usadlosti. Prírodná katastrofa si vyžiadala desaťtisíce obetí. O priebehu katastrofy vieme vdaka zápiskom Plínia mi, ktorého strýc Plínius st. katastrofu pozoroval na vlastné oči.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
21 0089.??.?? 89-93 Výsledky vojenských operácií posilnili sebavedomie Germánov natoľko, že začali úzočiť na okolité kmene. Na jar roku 92 zaútočili Markomani a iné svébske kmene na svojich severných susedov Lugiov a porazili ich. Lugiovia sa vzhľadom na obmedzené vlastné sily obrátili o pomoc na cisára Domitiana, ktorý im však poslal len 100 jazdcov. Ich prítomnosť mala odradiť Germánov od ďalších útokov. Markomani ich prítomnosť považovali za akt nepriateľstva a spolu so sarmatskými Iazigmi vpadli do Panónie. V bojoch rozprášili légiu XXI. Rapax, ktorá už nebola nikdy znovu zostavená.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
22 0089.??.?? • Na posilnenie rímskej obrany bola do Panónie prevelená Légia XXL Rapax (Drtiaca).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
23 0089.??.?? Napriek zmluve, zaväzujúcej slovenských Germánov poskytnúť Rimanom v prípade potreby vojenské kontingenty, sa Markomani a Kvádi odmietli zúčastniť pripravovanému útoku légií na Dáciu, pretože sa obávali narastajúcej rímskej dominancie v regióne. Plánom Rimanov bolo, aby Germáni zaútočili zo severozápadu, zatiaľ čo légie by postupovali od Moesie (rímska provincia v severovýchodnom Balkáne), čím by Dákov zovreli do klieští. Germánski poslovia, ktorí prišli do Panónie Rimanom vysvetliť stanovisko svojich kmeňov, boli na rozkaz cisára Domitiana (81 - 96) zavraždení. Rimania vpadli cez Dunaj na germánske územie; tu však utrpeli na dnes neznámom mieste katastrofálnu porážku. S Dákmi, v ktorých čele stál kráľ Decebalus, musel Domitian uzavrieť pre Rimanov nevýhodný mier. V dôsledku rímskeho neúspechu boli patronácie Impéria zbavení aj slovenskí Germáni. Správy Rimanov, zúčastňujúcich sa na bojoch v Podunajsku, sa stali základným prameňom pre rímskych historikov o našej oblasti.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
24 009?.??.?? • Smrť cisára Traiana (98 - 117), prvého cisára neitalského pôvodu, za ktorého dosiahla rímska ríša po dobití Arménie a Mezopotámie svoj historicky najväčší rozsah. Rímske provincie, vrátane podunajských, zaznamenali významný hospodársky rozvoj.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
25 009?.??.?? Koniec 1. storočia. Na zabezpečenie panónskych hraníc pred útokmi barbarských kmeňov vyčlenili Rimania štyri légie z celkového počtu 30 légií, ktorými v tom čase disponovali. Za miesta legionárskych táborov boli vybrané pevnosti Vindobona (dnešná Viedeň), Carnuntum, Brigetio a Aquincum (dnešná Budapešť). Pevnosti boli pozdĺž južného brehu Dunaja prepojené kvalitnými cestami. Civilné osídlenie a obchodné či remeselné aktivity, ktoré sa na vojenské pevnosti naviazali, znamenali pre pohraničné oblasti na území dnešného Slovenska prílev kvalitného antického tovaru a pravdepodobne čiastočné zavedenie monetárneho systému pomocou rímskych razieb vo vzájomnom obchode.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
26 0092.05.?? Máj. Domitianus sa osobne dostavil na stredodunajskú hranicu, kde prebiehali krvavé boje proti Svébom, Sarmatom a Dákom. Až po ôsmich mesiacoch sa mu podarilo barbarovjednoznačne poraziť a vytlačiť z Panónie, za čo mu v Ríme postavili triumfálny oblúk, xx Cisár Domitian vydal zákaz pestovať vinič v provinciách. Hoci pre obchod medzi Panóniou a slovenskými Germánmi toto nariadenie nepredstavovalo výrazné obmedzenie, poznamenalo zrejme rozsah obchodnej výmeny.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
27 0097.??.?? Na ochranu stredodunajskej hranice pred Germánmi, žijúcimi v oblasti dolného Považia a Ponitria, bola do auxiliárneho tábora Brigetio zo západu provincie prevelená Légia I. Adiutrix. V Brigetiu stacionovala až do konca prítomnosti rímskej armády v regióne.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
28 0098.??.?? Rímsky historik Publius Comelius Tacitus (okolo 55 - okolo 120) píše dielo De origine, situ, moribus ac populis Germanorum (Germániá), v ktorom opisuje zemepisný, politický a etnografický obraz germánskych kmeňov. Zdrojom jeho správ boli predovšetkým informátori, ktorí sa zúčastnili v rôznych funkciách na rímskej strane predchádzajúcich bojov. Bol to prvý antický písomný prameň, čiastočne zachytávajúci aj situáciu na území dnešného Slovenska. Dielo vyšlo v rokoch 98 - 100.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
29 0098.??.?? • Cisár Nerva (96 - 98) spolu s adoptovaným synom Traianom, neskorším cisárom, porazil v bojoch Kvádov a Sarmatov, ktorí opakovane útočili na Panóniu. Germánov donútil opäť uznať klientský pomer k Rímu. Rimania si vymohli právo dosadzovať germánskym kmeňom kráľov (ex auctoritate Romanaé).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
30 0100.??.?? V Brigetiu, na mieste pôvodného auxiliárneho tábora, vybudovali Rimania legionársku pevnosť s kamennými múrmi, obohnanú dvojitou priekopou, okolo ktorej začala postupne vyrastať eivilná osada (canabae legionis) s remeselníckou štvrťou a kultovým okrskom. Západne od vojenského tábora bol postavený amfiteáter.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
31 0105.??.?? Čínsky dvorný úradník Cchaj Lun objavil papier. Vynález udržiavali Číňania takmer sto rokov v utajení.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
32 0106.??.?? • Pôvodný neidentifikovaný vojenský oddiel v Gerulate vystriedalo 500 jazdcov jednotky ala 1. Cannanefatum, presunutých z tábora Lopodunum (dnes Ladenburg v Nemecku). Príslušníci jednotky boli naverbovaní z kmeňa Kananefátov, žijúcich pri ústí Rýna v Holandsku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
33 0106.??.?? • Rímsku provinciu Panóniu rozdelil cisár Traján (98 - 117) na dve administratívne časti: Hornú P. (Pannonia Superior) so sídlom miestodržiteľa v Camunte a Dolnú P. (Pannonia Inferior) so sídlom miestodržiteľa v Aquincu. So slovenským územím susedila na severe Panónia Horná.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
34 0106.??.?? Rimania obsadili dácke hlavné mesto Sarmizegetuzu a Dácia bola premenená v provinciu s rovnakým menom. Domáce obyvateľstvo bolo z časti vyvraždené, z časti uniklo mimo dosah Rimanov, zbytok bol postupne romanizovaný. Pre slovenských Germánov znamenala nová mocenská situácia na dolnom Dunaji a prítomnosť nových rímskych posádok ďalšie ohrozenie ich už aj tak obmedzenej suverenity.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
35 0107.??.?? Sarmati zaútočili na Panóniu. Z provincie ich vytlačili jednotky pod velením budúceho cisára Hadriána. Bližšie informácie o priebehu bojov sa nezachovali.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
36 0117.??.?? 117-118 Na posilnenie ochrany stredodunajskej hranice pred Germánmi prevelili do Carnunta z Vindobony légiu XIV. Gemina Martia Victrix, kde vystriedala légiu XV. Apollinaris, ktorá bola definitívne presunutá do provincie Cappadocia (krajina na východe Malej Ázie). XIV. légia zostala v Carnunte až do konca rímskej kontroly nad Panóniou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
37 0117.??.?? Kmene Iazygov a Roxolanov zaútočili na Panóniu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
38 0118.07.?? Leto. Päť kilometrov východne od Brigetia sa skupina Kvádov pokúsila brebrodiť Dunaj a preniknúť cez rímsku hranicu do Panónie. Útočníkov zastavila skupina batavských jazdcov vyslaná z blízkeho kastellu pri dnešnej maďarskej obci Fúzitó (5 k východne od Brigetia), ktorá predstierala útok proti pozíciám útočníkov nájazdom k Dunaju. Kvádi boli natolko ohromení, že po hádke obrátili zbrane proti sebe navzájom. Konflikt medzi Kvádmi nakoniec museli riešiť diplomatickým zásahom samotní Rimania, čím si upevnili svoju kontrolu nad zadunajskými Germánmi, ktorí uznali svoj pôvodný klientský pomer voči Rímu a prijali od cisára Hadriana (117 - 138) ním vymenovaného nového kráľa.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
39 0124.??.?? Cisár Hadrián navštívil Panóniu, aby sa osobne presvedčil o stave a účinností hraničných opevnení, chrániacich Impérium pred nájazdami Germánov zo severnej strany Dunaja. Civilnému sídlisku, ktoré vyrástlo pri vojenskom tábore v Carnunte, udelil štatút rímskeho mesta (municipium).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
40 013?.??.?? Prvá tretina 2. storočia. Do legionárskeho tábora v Brigetiu prevelili légiu I. Adiutrix. Jej tábor vybudovaný na ploche 23 ha bol obohnaný dvojitou hrotitou priekopou. Dva kilometre od legionárskej pevnosti začalo okamžite vyrastať civilné osídlenie s dielňami, obchodmi a miestami zábavy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
41 0130.??.?? Po potlačení židovského povstania vedeného Šimonom Bar Kochbom Rimanmi a zničení Jeruzalema odišla väčšina preživších Židov do diaspóry. Jeruzalem, do ktorého pod trestom smrti nesmel Žiaden Zid vstúpiť, bol premenovaný na kolóniu Aelia Capitolina.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
42 0137.??.?? 137-138 Podľa nejasných písomných správ prebiehali medzi Germánmi a Rimanmi boje, ktorí sa skončili porážkou Barbarov. Zrejme išlo len o lokálne šarvátky. O udalostiach vieme len vďaka správe, že vtedajší miestodržiteľ Hor nej Panónie Q. Haterius. Nepos získal triumfálne odznaky.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
43 014?.??.?? Prvá polovica 2. stor. Drevo-zemný tábor v Gerulate bol zväčšený (mohlo ísť až o plochu 4,5 ha) a prestavaný z kameňa. Na jeho prestavbe sa podieľali nielen technické jednotky z légií, stacionované v okolitých posádkach, predovšetkým v Carnunte a Vindobone, ako aj súkromné tehliarske firmy. Z nápisov objavených v Ephese a v Attalei vieme, že v tejto dobe boli vo veliteľských funkciách v Gerulate príslušníci jazdeckého stavu Gavius Balbus a Crepereius Paulus.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
44 0140.??.?? 140 -144 Rimania vyrazili mince s nápisom Rex Quadis datus (kráľ Kvádom dosadený). Na ich rube je vyobrazený cisár Antininus Pius (138 - 161) oblečený v tóge, symbole mieru, ako kladie do rúk germánskeho panovníka, ktorý stojí na rovnakej úrovni, kráľovské atribúty. Uvedené symboly ako aj samotný nápis mali dokumentovať priamu závislosť Germánov od Rimanov v tejto dobe a zároveň skutočnosť, že na strednom Podunajsku v tom čase vládol mier. Meno vtedajšieho kvádskeho kráľa sa nedochovalo.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
45 0140.??.?? okolo 140. V Poetoviu (dnešný Ptuj v Slovinsku) prišiel na svet Marcus Valerius Maximianus. V dospelosti ako dôstojník velil vyčlenenej jednotke, ktorá na prelome rokov 179/180 na záver markomanských vojen prezimovala v dočasnom tábore pri germánskej osade Laugaritio na území dnešného Trenčína.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
46 0145.??.?? Časť vojakov z aly I. Cannanefatum, ktorá slúžila v Gerulate, prevelili do provincie Mauretánia v severnej Afrike, kde bola nasadená do bojov proti rebelujúcemu domácemu obyvateľstvu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
47 015?.??.?? • V Panónii a Noriku sa objavili prvé komunity kresťanov, ktorí pôsobili hlavne v mestách, kde sa nachádzali vojenské posádky. Vyznávačmi nového náboženstva boli v najstaršom období predovšetkým cudzinci z východného Stredomoria, radoví vojaci, obchodníci a otroci, prípadne nemajetní príslušníci romanizovaného obyvateľstva.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
48 015?.??.?? • Osady púchovskej kultúry na severnom Slovensku boli obyvateľstvom postupne opúšťané. Obyvateľstvo sa stalo pravdepodobne súčasťou nedobrovoľného sťahovania etník žijúcich na severoslovenskom území do Panónie, ktoré tesne pred skončeím markomanských vojen nariadil cisár Marcus Aurelius. Celá oblasť ostala na šesť ďalších storočí takmer ľudoprázdna, pravdepodobne s výnimkou menších etnických komunít, ktorým vďačíme za zachovanie niektorých pôvodných germánskych, keltských a illýrskych geografických názvov až do príchodu Slovanov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
49 015?.??.?? Druhá polovica 2. storočia. Civilné sídlisko v Carnunte sa stalo prvým antickým mestským útvarom, ktorý sa rozkladal tesne na hranici so slovenským barbarikom. Mesto zohralo významnú úlohu v obchodných a kultúrnych kontaktoch smerujúcich na slovenské územie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
50 015?.??.?? Počiatok druhej polovice 2. storočia. V polohe Kopec nad dnešným mestom Stupava (okr. Malacky) vybudovali Rimania na mieste pôvodnej germánskej osady malú vojenskú pevnosť. Úlohou pevnosti jbolo monitorovanie bezpečnostnej situácie na území ležiacom severne od Carnunta a na úseku jantárovej cesty, ktorá prebiehala slovenským Pomoravím. Pevnosť pozostávala z budovy štvorcového pôdorysu a pozdĺžnych žľabových barakov. Zloženie ani početný stav posádky nie je známy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
51 0152.??.?? Návrat vojakov ala I.Cannanefatum z Mauretánie späť do Gerulaty. Jednotka utrpela počas bojového nasadenia straty, avšak v historických prameňoch je jedinou menovite doloženou obeťou jazdec Adiutor, pochovaný v alžírskom mestečku Tipoza.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
52 016?.??.?? Druhá tretina 2. storočia. Germáni z naddunajského barbarika (t. j. aj zo slovenského územia) nečakane prepadli civilné mesto v Carnunte, mnoho budov vypálili a vydrancovali. Legionársky tábor pravdepodobne útoku odolal.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
53 0160.??.?? V egyptskej Kanope umrel grécky astronóm, matematik a zjemepisec Klaudios Ptolemaios (*okolo 100), ktorý v diele Geógrafiké hyfégésis (Návod k zemepisu) uviedol popri inom aj zemepisné informácie so súradnicami (horstvá, rieky, osady a kmene), viažuce sa s väčšou alebo menšou pravdepodobnosťou k dnešnému slovenskému územiu, napr. Sarmatika oré (zrejme horstvo východne od Váhu), Luna Hýle (pravdepodobne Malé Karpaty), rieky Marus a Cusus (Morava a Váh), Kelemanciu (osada v blízkosti Komárna) a Leukaristos (okolie Trenčína). Ďalšie osady, uvádzané K. Ptolemaiom, ktoré evidentne ležali podľa mapy na dnešnom slovenskom území, neboli dosiaľ lokalizované.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
54 0161.??.?? • Medzi Rimanmi a Parthskou ríšou prepukol ozbrojený konflikt. Spolu s jednotkami, určenými na jeho potlačenie boli pod velením Lucia Vera dočasne odvelené do Orientu aj oddiely légie XIV. z Carnunta a légie I. z Brigetia. Aquincum (na území dnešnej Budapešti) opustila kompletná légia II. Adiutrix.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
55 0161.??.?? Za rímskeho cisára zvolili filozofa Marca Aurélia (161 - 180), ktorý väčšiu časť svojej vlády strávil bojmi proti Germánom na strednom Podunajsku. Jeho spoluvladárom sa stal Lueius Verus (161 - 169).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
56 0163.??.?? Na dunajskú hranicu medzi pevnosťou Arrabona (Ráb, dnešný Gyór v Maďarsku) a Brigetiom preniklo germánskym územím 6 000 longobardských (germánsky kmeň žijúci v tom čase na dolnom Polabí) a obijských bojovníkov (kmeň neznámeho pôvodu) s ciefom zaútočiť na Panóniu. Podnetom k akcii boli popri inom zrejme aj správy o oslabení rímskej obrany v pohraničných pevnostiach po odchode niektorých jednotiek do Orientu. Skôr, ako útočníci stihli prebrodiť rieku na dnes už neidentifikovanom mieste medzi ústím Moravy a Váhu do Dunaja, objavili sa na rímskej strane hraníc príslušníci jazdeckých oddielov z Arrabony a Adiavu (pevnosť ležiaca na východ od Brigetia) v čele s veliteľom M. Macrinusom Vindexom. Spolu s pechotou z légie I. Adiutrix ich útok v zárodku zastavili a prinútili k úteku. Markomanský kráľ Ballomarius bol predvolaný pred hornopanónskeho legáta M. Iallia Bassu. K legátovi sa dostavil na čele zástupcov jedenástich podunajských kmeňov. Museli sa zodpovedať za porušenie dohody, podľa ktorej Germáni nesmeli dovoliť cudzím bojovníkom prejsť cez ich územie smerom na Panóniu. Kráľ odprisahal, že podobné porušenie zmluvy sa nezopakuje. V skutočnosti však Germáni zo slovenského územia útok podporovali a v zálohe pripravovali s Longobardmi a Obijmi ďalší pokus o násilné prebrodenie Dunaja. Okamžite po návrate Ballomara za Dunaj všetky germánske kmene, žijúce severne od stredodunajskej hranice, spolu so spojencami spoza Karpát, z Českej kotliny, ako aj z území ležiacich východne od Karpát a dokonca aj z dnešného Bavorska, mohutnými útokmi prerazili na viacerých miestach Limes Romanus a zaplavili Panóniu. Vypukli tzv. markomanské vojny, charakterizované po ich skončení samotnými Rimanmi ako najťažšie boje v ich dejinách hneď po troch ničivých vojnách s Kartágom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
57 0166.??.?? Po návrate z úspešnej vojenskej expedície v Oriente boli príslušníci podunajských jednotiek v čele s Luciom Verom okamžite odvelené späť do materských posádok v Podunajsku, aby zasiahli do bojov v Panónii. Z Orientu však priniesli mor, ktorým nakazili aj časť ostatných vojakov, z ktorých velká časť epidémii podľahla. Vzhľadom na dramatický pokles stavov mužstva v légiách boli vyhlásené nové odvody a po prvý krát od čias cisára Hadriána dokonca aj v samotnej Itálii.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
58 0167.??.?? Rimania neboli schopní organizovane čeliť germánskym nájazdom cez Dunaj. Po provincii operovali zväčša len menšie mobilné jednotky (vexilácie). Keďže obaja cisári získali piatu aklamáciu za víťazstvo (prvé štyri získali za víťazstvá nad Parthami), možno predpokladať, že Rimania zviedli v tomto roku s Germánmi víťaznú bitku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
59 0168.??.?? • Vzhľadom na nepriaznivý vývoj na bojisku cisári Marcus Aurelius a Lucius Verus osobne vyrazili z Ríma na stredné Podunajsko. Keď sa medzi Germánmi rozšírila správa, že cisári už vstúpili do Aquileie (prístav a vojen ská pevnosť na Adriatickom mori), v strachu začali ustupovať späť na sever. Cisárskym legátom sa ospravedlnili za vpád, sľúbili zachovať mier a dokonca potrestať organizátorov vpádov na pôdu Impéria. Keďže prišli o kráľa (nie je zrejmé, či v boji alebo sa stal obeťou morovej epidémie) vyžiadali si potvrdenie volby jeho nástupcu. Kým Lucius Verus považoval záruky Barbarov za dostatočné, Marcus Aurelius chcel na jar budúceho roku pokračovať v operáciách z Aquleie, kde chcel stráviť zimu prípravami vojenskej ofenzívy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
60 0168.??.?? Mor, privlečený rímskymi legionármi, ktorí boli dočasne prevelení na východ Impéria, sa začal nekontrolovateľne šíriť po celej Rímskej ríši. Mnohé oblasti boli takmer úplne vyľudnené.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
61 0169.02.?? Vzhľadom na morovú epidémiu sa cisári rozhodli k návratu do Ríma. Na ceste však nečakane zomrel spolucisár Marca Aurélia Lucius Verus, ranený mŕtvicou. Po obdržaní tejto správy Germáni okamžite obnovili útoky na Panóniu a Norikum, pričom vraj zabili až 20 000 Rimanov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
62 0169.09.?? Jeseň. Vzhľadom k nepriaznivému vývoju vojenskej situácie na strednom Podunajsku cisár Marcus Aurelius opustil Rím a presunul sa na panónske bojisko.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
63 0170.03.?? Markomani a Kvádi znova vpadli na územie Panónie. Počas útokov zničili niekoľko severopanónskych vojenských táborov a silne poškodili tábor légie I. Adiutrix v Brigetiu. Po vydrancovaní Panónie prekročili Alpy a pritiahli pod múry Aquilie. Potom, ako Rimania pod vedením Marca Aurélia nasadili na ochranu Apeninského polostrova všetky jednotky, ktoré mali k dispozícii, vrátane oddielov gladiátorov, začali Germáni strácať iniciatívu a ustupovať na sever. Rimania ich postupne vytlačili do ich východiskových pozícií za Dunaj.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
64 0171.??.?? Rimania, vymanení z defenzívy, preniesli boje na severný breh Dunaja, na dnešné slovenské územie, kde uštedrili Germánom rozhodnú porážku. Nečakaným manévrom sa rímskym vojakom podarilo získať späť časť koristi, ktorú Markomani prevážali pri ústupe z Panónie na severnú stranu Dunaja. Velká časť lupu bola však v tom čase pravdepodobne už prepravená do Barbarika. Na severe sa ocitli aj desaťtisíce zajatcov, väčšinou civilných obyvateľov z podunajských provincií. Počas prudkých bojov zahynul aj vodca jedného z menších germánskych kmeňov Naristov Valao, ktorého vlastnou rukou zabil veliteľ I. pomocného práporu M. V. Maximianus. Za tento čin ho osobne vyznamenal cisár. Porazení Kvádi uzatvreli s Marcom Aureliom mierovú zmluvu, podlá ktorej sa zaviazali vrátiť Rímu všetkých zajatcov a vydať zbehov, dodať kontingenty koní a hovädzieho dobytka. Cisár zároveň vydal Germánom zákaz vstupovať na rímske trhy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
65 0172.03.?? Cisár Marcus Aurelius si v Carnunte zriadil svoj hlavný staň, z ktorého pripravoval preniesť boje na moravské a slovenské územie. Po vybudovaní pontónového mostu cez Dunaj vytiahol velký expedičný zbor v čele s cisárom proti toku rieky Morava do „zeme Kvádov“, ktorých bez väčších obetí porazili a prinútili zrušiť spojenectvo s Markomanmi. Zároveň ich donútili prijať záväzok, že nedovolia cudzím kmeňom prechádzať cez ich územie smerom k podunajskej hranici. Kvádi museli zaplatiť vojnové retribúcie v podobe koní a dobytka, vrátiť zajatcov a zbehov, pričom im cisár zakázal vstupovať na rímske trhy pri vojenských posádkach. Po týchto udalostiach kapitulovali aj Markomani a niekoľko susediacich menších kmeňov. Okrem toho Rimania dosiahli s barbarmi dohodu, podľa ktorej sa 15 km široký koridor pozdĺž severného brehu Dunaja dostal pod ich vojenskú kontrolu. Táto zóna bola neskôr zredukovaná na šírku 7 km. Vojenskú hegemóniu Rimanov v regióne dokazuje aj fakt, že o mier požiadali dobrovoľne aj menšie kmene a dokonca sa ponúkli postaviť kontingenty bojovníkov pre Rimanov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
66 0172.06.11 Jednotka rímskych legionárov, operujúca na slovenskom území, sa na neznámom mieste v hornatom teréne dostala do germánskeho obkľúčenia, odrezaná od vodného zdroja. Rimanov, ktorí sa bránili len do kruhu zostavenými štítmi, zachránila pred masakrou vraj len nečakaná prudká búrka. Nebeský blesk (fulmen de caelo) zahubil Germánov a zničil ich drevené obliehacie stroje. Rimanom však búrka neublížila, naopak nečakaný dážď im umožnil obnoviť sily a zvíťaziť. Udalosť opísal grécky historik Cassius Dio (asi 155 - 235) v diele Rómaiké história. Príbeh je vytesaný aj ako 11. scéna na stĺpe Marca Aurélia v Ríme. „Zázračný dážď“ je pripísaný jednotlivými autormi buď rímskym bohom Jupiterovi alebo Merkurovi, či modleniu kresťanských vojakov, ktorí sa mali nachádzať medzi obkľúčenými legionármi. 15. október. Marcus Aurelius a jeho 11 ročný syn Commodus boli za víťazstvo nad Germánmi poctení v Ríme čestným titulom Germanicus.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
67 0173.??.?? Germáni odmietli Rimanom vrátiť zajatcov odvlečených z Panónie (sami ich priznali viac ako 150 0(X)), zvrhli prorímskeho kráľa Furtia a v rozpore s dohodou si bez predbežného súhlasu Rimanov zvolili za nového panovníka Ariogaisa. Na porušenie zmluvy zareagovali Rimania vojenským útokom údolím Hrona na germánske územie, zahájené z Brigetia. Akcia sa skončila jednoznačným víťazstvom Rimanov. Kráľ Ariogaisos sa ocitol v zajatí a bol internovaný v egyptskej Alexandrii.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
68 0173.11.?? Vojenské jednotky Iazygov sa pokúsili preniknúť za pomoci Kvádov do dolnej Panónie, boli však rýchlo odrazení a v zmätku unikli cez zamrznutý Dunaj späť do barbarika.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
69 0175.??.?? • Rimania a Germáni uzavreli mier. Podľa zmluvy museli Germáni vysídliť pobrežný pás pozdĺž severného brehu Dunaja, ktorý sa dostal pod priamu rímsku vojenskú kontrolu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
70 0175.??.?? • Na severnom brehu Dunaja oproti legionárskej pevnosti Brigetio, na území dnešnej obce Iža pri Komárne, postavili Rimania na ploche viac ako troch hektárov vojenský tábor, chránený drevo-zemným valom a hrotitými priekopami. Vo vnútri stáli vojenské baraky z nepálených tehál, kryté slamou, usporiadané do ulíc. Jeho úlohou bolo monitorovať bezpečnostnú situáciu na severnej strane Dunaja. Posádku tvorili jazdecké oddiely lukostrelcov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
71 0175.03.?? Na stredodunajské bojisko bol povolaný syn Marca Aurélia Commodus. Obaja cisári opätovne prijali čestný titul Germanicus, vyjadrujúci ich víťazstvo nad Germánmi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
72 0175.05.19 Cisár nechal na bojisku svojho syna Commoda, pretože sa musel presunúť do Sýrie potlačiť vzburu tamojšieho miestodržiteľa, hrdinu panského ťaženia Avidia Kassia (po falošnej správe o smrti Marca Aurélia ho prevolali cisárom), ktorého však v tom istom roku zavraždili.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
73 0176.??.?? Do panónskych hraničných posádok boli prevelené zo Sýrie pomocné jednotky. Hranicu s dnešným slovenským územím posilnila kohorta quingenaria Canathenorum et Trachonitarum, ktorá bola stacionovaná v auxuliárnom tábore Ad Flexum (dnes Mosonmagyarovár v Maďarsku).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
74 0177.??.?? Germáni a Sarmati využili skutočnosť, že cisár Marcus Aurelius aj jeho syn Commodus sa nachádzali v Ríme a obnovili útoky na územie impéria (tzv. druhá germánska vojna). V bojoch zahynul aj veliteľ rímskych vôjsk Marcus Bassaeus Rufus. Vzhľadom na situáciu na bojisku a smrť M. B. Rufa, ktorému predtým za hrdinstvo postavil senát tri sochy, sa obaja cisári vzdali čestného titulu Germanicus a Sarmaticus.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
75 0178.??.?? Marcus Aurelius so svojim spoluvládcom, synom Commodom, opustili Rím a pricestovali medzi panónske légie. Cisár sa okamžite ujal velenia, avšak spočiatku sa légiám ani pod ich velením nepodarilo prejsť do ofenzívy. Počas pohybu vôjsk údolím rieky Hron písal Marcus Aurelius v niektorom z poľných táborov časť svojej filozofickej knihy Rozhovory so sebou (Ta eis heauton; kniha bola písaná v gréckom jazyku). Podľa niektorých bádateľov sa tábor nachádzal v okolí dnešnej obce Šarovce.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
76 0179.??.?? 179-180 Zimné mesiace. Vyčlenená jednotka (vexilácia) zložená z 855 vojakov II. Pomocnej légie z posádky v Aquincu (na území dnešnej Budapešti) prenikla riskantným pochodom až ku germánskej osade Laugaricio, ležiacej v okolí Trenčína, 120 km od rímskych hraníc, kde si vybudovali pochodový zimný tábor. Na počesť tejto udalosti dal veliteľ jednotky legát Marcus Valerius Maximianus vytesať do brala pod dnešným Trenčianskym hradom ďakovný nápis venovaný bohyni víťazstva (Victoriae augustorum). Presná poloha germánskej osady ani vojenského tábora neboli dodnes lokalizované. Je to najsevernejšie miesto dnešného Slovenska, na ktorom je jednoznačne doložený pobyt rímskych legionárov. Ďalšie vyčlenené jednotky postupovali na sever územím Moravy (pochodový tábor pri Olomouci).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
77 0179.??.?? • Kvádi dospeli k rozhodnutiu, že presunú svoje sídla bližšie k spriatelenému kmeňu Semnónom, aby unikli pred rímskou ofenzívou. Cisár Marcus Aurelius dal preto obsadiť horské priesmyky na severnom Slovensku. Na území Germánov operovalo až 40 000 mužov v rímskych uniformách, vôbec najviac za celé obdobie rímskej doby.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
78 0179.??.?? • Prefekt Tarruntenius Paternus dosiahol nad podunajskými Germánmi rozhodujúce víťazstvo. Jednu z bitiek vraj neprežil žiaden z germánskych bojovníkov. Obaja cisári prijali novú aklamáciu. Výsledky bojov viedli cisára k úvahám o anexii územia medzi stredným tokom Dunaja a severokarpatským horským oblúkom, z ktorého plánoval zriadiť novú nárazníkovú provinciu Markomaniu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
79 0179.??.?? Vojenský drevozemný tábor Rimanov v lži pri Komárne bol zničený nečakaným úrokom Germánov. Posádka tábor v chvate opustila. V horiacich kasárňach zanechali Rimania časť výstroje a výzbroje, nájdenú v 20. storočí archeologickým výskumom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
80 0180.??.?? • Územie východného Slovenska dočasne osídlili príslušníci dnes neidentifikovateľného etnika, o ktorého existencii vieme len na základe archeologických dokladov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
81 0180.??.?? Po roku 180. Medzi vojakmi, prevelenými na stredodunajské bojiská z východných provincií, sa objavili aj vyznávači východného indoiránskeho božstva Mithru. Najbližšie k slovenskému územiu sú doklady mithraizmu archeologicky doložené v Camunte (svätyňa) a pravdepodobne aj v Gerulate (fragment hlinenej nádoby).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
82 0180.??.?? 180 - 196 V Ríme vztýčili 42 m vysoký stĺp vybudovaný na počesť v tom čase už zosnulého cisára Marca Aurélia, pripomínajúci jeho víťazstvo nad stredoeurópskymi barbarmi. Na špirálovité sa točiacom reliéfe bolo vytesaných 116 scén, zachytávajúcich boje počas markomanských vojen v rokoch 166 - 180. Pôvodne sa na vrchole nachádzali pozlátené sochy cisára a jeho manželky Faustíny (v roku 1589 ich nahradili sochou apoštola Pavla). Výjavy sú jediným ikonografickým svedectvom vtedajších udalostí odohrávajúcich sa z velkej časti na slovenskom území. Zachytávajú schematický vzhľad krajiny, typy obydlí, germánsky odev a účesy, pontónový most cez Dunaj a pod., ako aj scénu s tzv. zázračným dažďom. Dokumentačnú hodnotu pamiatky do istej miery relativituje skutočnosť, že sochári zrejme nepoznali vytesané reálie z autopsie. Stĺp je dnes umiestnený na námestí Piaza Collona v centre Ríma.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
83 0180.??.?? • Vzhľadom na vypálenie drevo-zemného tábora v lži pri Komárne rozmiestňovali Rimania do okolia vojenské jednotky usídlené v dočasných poľných táboroch chránených drevenými palisádami a viacnásobnými priekopami. Tieto tábory boli využívané aj ako základne pre oddiely, operujúce v priľahlom germánskom vnútrozemí.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
84 0180.??.?? • Druhá germánsko-rímska vojna skončila zastavením ofenzívnych operácií voči Germánom na príkaz nového cisára Commoda, ktorý neveril v schopnosť rímskej administratívy a armády romanizovať zamýšľanú novoutvorenú provinciu Markomaniu na území medzi Dunajom a Tatrami. Privítal žiadosť germánskeho posolstva o mier. Germáni boli už zrejme zdecimovaní a ich elita vyvraždená, pretože posolstvo tvorili len dvaja šľachtici a dve osoby menej urodzené. Commodus vydal rozkaz stiahnuť zo slovenského územia všetky operačné jednotky a podunajskú hranicu hermeticky uzavrel.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
85 0180.??.?? • Keltskí Kotíni, žijúci na severnom Slovensku, ktorí boli vo vojnovom konflikte s Markomanmi už od 1. storočia, sa síce zaviazali Marcoví Aureliovi vystúpiť proti Germánom, ale cisárovmu poverencovi Tarrunteniovi Paternovi túto službu odmietli. V boji väčšinu z nich Rimania zlikvidovali. Tých, čo prežili, vysťahovali do Dolnej Panónie. V tom istom čase násilne vysídlili aj kmeň Osov do severovýchodnej Panónie. Scéna tejto historickej udalosti je zobrazená aj na stĺpe Marca Aurélia v Ríme.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
86 0180.03.17 Vo veku 59 rokov nečakane zomrel v zimnom tábore v Sirmiu alebo v Carnunte cisár Marcus Aurelius ako obeť morovej epidémie. Novým panovníkom sa stal jeho syn Commodus, ktorého umierajúci cisár žiadal, aby premenil územie osídlené Germánmi na rímske provincie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
87 0180.10.22 Vojna medzi Germánmi a Rimanmi, trvajúca 15 rokov bola aj formálne ukončená vzájomnou zmluvou. Podľa nej museli Germáni rešpektovať rímsku kontrolu pásma pozdĺž severného brehu Dunaja, nebojovať proti žiadnym spojencom Ríma, vydať všetkých zajatcov, každoročne dodať kontingenty bojovníkov a platiť dane vo forme obilia. Kmeňové zhromaždenia sa mohli konať raz mesačne, vždy za prítomnosti rímskeho úradníka.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
88 0183.??.?? • Na hranicaich Dácie Rimania počas vojenských operácií po prvý krát narazili pri vojenských akciách na Gepidov, východogermánsky kmeň, ktorí pôvodne tvoril jednotu s Gótmi, pochádzajúcimi zo Škandinávie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
89 0183.??.?? 183-184 V meste Diana Veteranorum (dnes Zana v Alžírsku) dala mestská rada postaviť sochu za zásluhy miestodržiteľovi provincie Africa Markovi Valeriovi Maximianovi, ktorý ako dôstojník velil vyčlenenej jednotke, ktorá na prelome rokov 179/180 prezimovala v Laugaritiu (dnešný Trenčín). Táto udalosť bola uvedená v texte, vytesanom do vápencového podstavca, na ktorom socha stála. Podstavec sa našiel v 20. storočí zamurovaný v stene byzantského kostola a jeho text významne doplna naše informácie o osobe M. V. Maximiana. Osud samotnej sochy je neznámy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
90 0188.??.?? 188 -189 Cisár Commodus po prvý krát ako cisár zorganizoval ťaženie proti podunajským Germánom, tzv. tretiu germánsku vojnu. Dôvodom boli útoky barbarov, ktorí napriek oslabeniu a odvelcniu cca 20 000 mužov do rímskych jednotiek v cudzine (spomínajú sa napr. v Británii) ohrozovali Panóniu. Podľa rozhodnutia senátu ostal panovník v Ríme a vojnu viedli jeho legáti. O priebehu bojov sa vie len to, že pre Rimanov skončili bez zaznamenateľnejšieho úspechu. Cisár dokonca neprijal imperátorskú aklamáciu. Kľud zbraní bol vykupovaný platbami klientským germánskym panovníkom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
91 019?.??.?? Koniec 1. stor. Vo veku 80 rokov zomrel rímsky občan pôvodom z Itálie Q. A. Primus, ktorý pôsobil ako vojak a tlmočník v posádkach na stredodunajskej hranici a neskôr sa venoval obchodu. Presné miesto jeho pôsobenia nie je známe; náhrobná stéla zosnulého s nápisom sa našla v roku 1976 zamurovaná v druhotnej polohe do steny kostola v dedine Boldog (okr. Senec).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
92 0193.??.?? 193-211 Markomanský alebo kvádsky kráľ Aistomodius, ktorý bol v klientskom pomere k cisárovi Septimovi Severovi, musel pravdepodobne pre kolaboráciu s Rimanmi utiecť do Panóniie, kde bol po smrti pochovaný svojimi dvoma bratmi v Carnunte. Všetci traja súrodenci zrejme získali za služby cisárovi rímske občianstvo.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
93 0193.04.09 V Carnunte bol správca Hornej Panónie Lucius Septimus Severus, rodák zo severoafrického mesta Leptis Magna, miestnou posádkou, tvorenou XIV. légiou, proklamovaný za cisára. Ku germánskym kráľom, ktorých kmene sídlili severne od Dunaja, vyslal posolstvo, aby si získal ich lojalitu, čo sa mu vďaka sľubom aj podarilo. Po príchode do Ríma porazil oddiely svojho protikandidáta Didia Juliana (cisársky titul kúpil v dražbe) a stal sa zakladateľom dynastie Severovcov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
94 0199.??.?? • Na Novom Zélande došlo ku katastrofickému výbuchu sopky Tanpo, ktorý podľa vulkanológov a klimatológov spôsobil celosvetové zhoršenie klímy, výrazné ochladenie a nárast dažďových zrážok. Vzhľadom na zväčšenie plochy zaplavovaného územia dochádzalo aj na slovenskom území k presunu niektorých sídlisk do vyšších polôh.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
95 0199.??.?? • Zo severného Poľska sa začal smerom k Čiernemu moru presúvať germánsky kmeň Gótov, pochádzajúci z južného švédska (Gotland). Časť 2 nich sa na dolnom Povislí obrátila na západ.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
96 0199.??.?? • Pôvodná vidiecka osada autochtónneho obyvateľstva (Keltov), ležiaca severozápadne od Gerulaty v katastri dnešnej Bratislavy Jaroviec, bola prebudovaná na poľnohospodársku usadlosť typu „villarustica“. Usadlosť sa stala súčasťou hospodárskeho zázemia Rimanov sídliacich v Gerulate.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
97 0199.??.?? Koniec 2. storočia. Na mieste zhoreného drevo-zemného tábora (castellum) v dnešnej lži pri Komárne, zničeného v roku 179 nečakaným germánskym útokom, zahájili Rimania na ploche vyše 3 ha výstavbu rozsiahlej vojenskej pevnosti s kamennými múrmi, vysokými 4 - 5 m, vežami, s vnútornou hlinenou ochodzou a s rozsiahlou zástavbou vo vnútri (veliteľská budova, kasárne, nemocnica, kúpele, sklady). Obranný potenciál pevnosti zvyšoval dvojitý prstenec hrotitých priekop a valov. Výstavbu realizovali technické jednotky I. légie z Brigetia.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
98 0200.??.?? • Podľa zachovaného nápisu bol v tejto dobe prefektom (veliteľom) gerulatskej posádky muž menom Márius Firmus, podľa mena možno rodák zo severnej Itálie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
99 0200.??.?? • Výstavba luxusných obytných domov v civilnom meste Brigetio s interiérovými nástennými malbami. Ruiny týchto stavieb boli v súčasnosti odkryté archeologickými výskumami.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
100 0200.??.?? Prelom 2/3. storočia. Pôvodné kelto-dácke obyvateľstvo na východnom Slovensku prevrstvila nová vlna prisťahovalcov, pravdepodobne vandalských Hastingov, na čele s majetnou veľmožskou vrstvou. Zmenená etnická situácia sa archeologicky prejavila nálezmi kvalitnejšej remeselnej produkcie (hlavne hrnčiarskych výrobkov) a horizontom bohatých hrobov elity. Na východ sa zároveň presunula časť obyvateľstva z juhozápadného Slovenska, predovšetkým z Pohronia. Ich migrácia zrejme súvisela s útekom Germánov po markomanských vojnách z dosahu ich vplyvu. Východné Slovensko zaznamenalo dočasný hospodársky rozkvet a obchodné kontakty so Stredomorím a Pričiernomorím.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
101 0211.??.?? Po roku 211. Cisár Caracalla (211 - 217) dal posilniť pevnostný pás Limes Romanus a pozdĺž dunajskej hranice dal pre potreby armády vystavať novú cestu. Pre väčšiu efektívnosť obrany proti Markomanom a Kvádom na slovenskom území a Sarmatom na východe posilnil a reorganizoval podunajské posádky. K vojenským útokom proti Germánom sa však nepripravoval.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
102 0212.??.?? 212/213. Do Panónie prenikli pravdepodobne cez stredné Slovensko bojovníci kmeňa Dákov, utrpeli však od Rimanov porážku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
103 0212.??.?? Z rozhodnutia cisára Caracallu bolo udelené všetkým slobodným obyvateľom rímskej ríše občianstvo (civitas), pokiaľ boli príslušníkmi niektorých z obcí s výnimkou tzv. dediticiov, t. j. určitých skupín prepustencov a príslušníkov konkrétnych domorodých kmeňov v provinciách.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
104 0214.??.?? 214-215 Caracalla odrazil útok Kvádov a obnovil vojenské stanice na území barbarov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
105 0214.??.?? • Civilné sídlisko pri vojenskej pevnosti Brigetio získalo mestské výsady a stalo sa municipiom (mesto s vnútornou samosprávou). Zároveň sa dostalo pod správu provincie Panónia Dolná. Stavby vojenskej pevnosti boli zrekonštruované a prestavané.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
106 0214.??.?? • Na cisára Caracallu sa obrátili Germáni, aby potrestal ich kvádskeho kráľa Gaiobomara za zradu. Kráľa jeho krajania priviedli do Nikomédie (mesto a prístav v severozápadnej časti Malej Ázie, dnes Izmit v Turecku), kde bol cisárom odsúdený a popravený. Ďalší z obvinených šľachticov spáchal samovraždu. Konkrétne dôvody potrestania nie sú známe. Udalosť je však svedectvom vnútorných sporov medzi Germánmi a ich závislosti na rímskej moci v tomto čase.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
107 0214.??.?? Cisár Caracalla rozdelil Panóniu na dve samostatné provincie, Panóniu Superior (Panónia Horná) a Panóniu Inferior (Panónia Dolná). Na severe hraničili obe provincie s územím dnešného Slovenska. Strediskami rímskej obrany naďalej ostali pevnosti v Carnunte a v Brigetiu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
108 0233.??.?? Markomani a Kvádi zaútočili na podunajské provincie a pustošili civilné sídliská. Cisár Severus Alexander, ktorý sa v tom čase nachádzal v Antiochii, pricestoval na bojisko. Bližšie správy o priebehu bojov sa nezachovali.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
109 0249.??.?? Rímsky cisár Decius (248 - 251) vydal dekrét, ktorým nariadil obyvateľom rímskej ríše verejne prinášať obete oficiálnym bohom. Kedže kresťania toto nariadenie odmietli rešpektovať, začali ich úrady prenasledovať.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
110 0253.??.?? 253 - 268 Za vlády cisára Galiena (253 - 268) bola časť Markomanov na čele s kráľom Attalom presídlená do Hornej Panónie, aby sa znížil tlak barbarov na hranicu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
111 0259.??.?? 259 - 260 Markomani, Kvádi a Sarmati vpadli do Panónie. Do zajatia Kvádov sa dostal aj príbuzný cisára Valeriána Valerius Flaccinus. Vyslobodil ho až zásah vojenského tribúna Próba. Po prudkom útoku zlikvidovali Germáni vojenský tábor i civilné mesto v Gerulate a vykrádali hroby. Obyvateľstvo, ktoré nestačilo uniknúť, pravdepodobne z časti vyvraždili. Gerulata už nikdy nebola obnovená v jej pôvodnej rozlohe.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
112 0270.??.?? Po roku 270. V dnešných Ostrovanoch na východnom Slovensku bol pochovaný vandalský panovník (kráľ?) s mimoriadne bohatým sprievodným inventárom, obsahujúcim zlaté a strieborné artefakty, pravdepodobne dary od Rimanov v súvislosti s uzavretím mieru. Hrob bol náhodne objavený v roku 1790. Zachránené nálezy sú dnes uložené v múzeách vo Viedni a v Budapešti.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
113 0270.??.?? Vpád Markomanov, Kvádov a Sarmatov do Panónie. Cisár Aurelianus (270 - 275) viedol s útočníkmi obranné boje. Rimania porazili aj Vandalov, sídliacich na východnom Slovensku, ktorí následne požiadali cisára o mier, poslali rukojemníkov a vypravili kontingent 2000 jazdcov do spojeneckých oddielov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
114 0281.??.?? Rimania zrušili zákaz pestovať vinič v provinciách, vydaný v roku 92 vtedajším cisárom Domitianom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
115 0282.??.?? Do Panónie vpadli kmene Sarmatov a Kvádov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
116 0283.??.?? 283 - 284 Cisári Karinus (283 - 285) a jeho brat a spolucisár Numerianus (283 - 284) zvádzali lokálne boje proti Kvádom. O ich priebehu sa okrem faktu, že Germáni boli porazení, nezachovali konkrétnejšie informácie. Cisár Karinus oslávil za víťazstvo triumf v Miláne.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
117 0283.09.?? Jeseň. Kvádov a Sarmatov, ktorí vpadli do Panónie, porazil Karinus, syn cisára Kara (282 - 283).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
118 0284.??.?? Za rímskeho cisára bol zvolený Dioclecianus (vládol v rokoch 284 - 305, f 316), autor vládneho systému štyroch cisárov (tetrarchia) a reformátor armády, hospodárstva a štátnej správy. Roku 305 sa nečakane vzdal vlády a žil ako súkromník v Salonae (dnešný Split Chorvátsku)
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
119 0285.03.?? Jar. Germánov, pravdepodobne Markomanov aj Kvádov, sídliacich nad stredným tokom Dunaja, porazil cisár Dioklecianus a získal titul Germanicus Maximus.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
120 0294.??.?? Cisár Dioklecián rodelil Panóniu na štyri provincie. Novými administratívnymi centrami sa stali mestá Savaria (dnes Szombathely v Maďarsku), Siscia (dnes Sisak v Chorvátsku), Sopianae (dnes Pécs v Maďarsku) a Sirmium (dnes Sriemska Mitrovica vo Vojvodine). V týchto aj v ďalších väčších mestách sa začali rozsiahle stavebné a opevňovacie práce.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
121 0299.??.?? Markomani a Kvádi utrpeli v bojoch porážku od spolucisárov Diokleciana a Maximiana (286 - 305). O udalosti sa nezachovali žiadne bližšie informácie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
122 0300.??.?? Indický učenec Vatsjajana Mallanaga zostavil na základe ústnej tradície učebnicu erotiky Kámasutru.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
123 0306.??.?? Po zmätkoch v rímskej ríši bol vojakmi v Galii dosadený za cisára Konštantín I. Velký (306 337), ktorý dovŕšil premenu monarchie na dominát, uzákonil dedičné pripútanie kolónov k pôde (kolonát) a zrovnoprávnil kresťanskú cirkev s ostatnými náboženstvami.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
124 0308.11.11 Bývalý cisár Dioclecián v čestnej funkcii senior augustus zvolal na podnet cisára Galéria (293 - 311) vládnu konferenciu do Camunta, na ktorej sa mal vyriešiť spôsob nástupníctva a rozdeliť moc v ríši medzi štyroch panovníkov (tetrarchia). Za cisárov boli vyhlásený Licinius na západe s Konštantínom I. Veľkým ako spolucisárom a Galerius Maximianus na východe so spolucisárom Daiom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
125 0310.06.27 Germáni utrpeli od Licinia, jedného zo štyroch vtedy vládnucich cisárov, ktorému bola zverená správa Panónie, ďalšiu vojenskú porážku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
126 0313.02.?? Počas rokovaní s Liciniom v Mediolane (dnes Miláno v Taliansku) vyhlásil cisár Konštantín I. Veľký tzc. Milánsky edikt, ktorým vyhlásil náboženskú slobodu, zrovnoprávnil všetky náboženstvá v ríši a cirkvám priznal daňové úľavy, ako aj právo prijímať dedičstvo. Kresťanom vrátil všetky majetky, vrátane kultových miest a stal a ich nadšeným podporovateľom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
127 0330.??.?? 30 roky 4. storočia. V bratislavskej časti Dúbravka bola na mieste pôvodnej germánskej dedinskej osady vybudovaná antickou technológiou kamenná viacpriestorová stavba, podlá zachovaného pôdorysu a viacerých detailov pravdepodobne kúpele. Jej majiteľom bol zrejme romanizovaný príslušník germánskej elity, ktorý predtým pôsobil v rímskych službách. Bližšie okolnosti ani zmysel stavby nie sú známe, pravdepodobne išlo o symbol majetkových pomerov majiteľa.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
128 0330.05.01 Cisár Konštantín i. Veľký preložil hlavné mesto rímskeho Impéria do Byzantionu, malej osady na brehu Bosporu, založenú okolo roku 660 pred n. I. Dórmi z Megary, ktorú premenoval na Kónstantínopolis. Výhodná poloha novej metropoly s námorným prístavom, ležiaca na rozhraní Európy a Ázie, viedla k jej rýchlemu politickému, ekonomickému a kultúrnemu rozvoju ako centra východnej časti pôvodnej Rímskej ríše.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
129 035?.??.?? Druhá polovica 4. storočia. V dnešnom Veľkom Kýre (predtým Milanovce), hlboko v germánskom zázemí, vybudovali rímski remeselníci kamennú viacpriestorovú stavbu, ktorá mala zrejme vojenskú a obchodnú funkciu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
130 0350.??.?? • Gepidi sa pod vedením kráľa Fastidasa vysťahovali do severnej Dácie a osídlili Sedmohradsko.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
131 0350.??.?? • V rímskych písomných prameňoch bola zaznamenaná posledná písomná správa týkajúca sa Kotínov, ktorých svojho času cisár Marcus Aurelius dal vysťahovať zo slovenského územia do južnej Panónie. V čase zaznamenania správy žili ako „Cives Cotini“ v okolí dnešnej Mursy a Osijeka (severovýchodná Slavónia v dnešnom Chorvátsku).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
132 0350.??.?? Polovica 4. storočia. Počas bojov medzi Germánmi pochádzajúcimi zo slovenského územia a rímskymi jednotkami z podunajských posádok bol silne bol poškodený vojenský tábor v dnešnej lži pri Komárne.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
133 0350.??.?? Gótsky biskup Wulfila, umiernený arián (kresťanský teologický smer), preložil Bibliu do gótskeho jazyka. Kvôli prekladu skon štruoval abecedu, zloženú z gréckej, latinskej abecedy a runových znakov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
134 0357.??.?? Cisár Konštantín II. (337 - 361) sa musel opäť vypraviť z Ríma do Panónie, pretože Germáni a Sarmati ohrozovali hranice Panónie a Moesie. Jeho prítomnosť na bojisku donútila útočníkov k okamžitému návratu za Dunaj. Rimania následne vyplienili sídla Germánov a Sarmatov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
135 0357.??.?? • Podlá rímskych prameňov bolo Germánmi ovládané severné Zadunajsko rozdrobené na viacero politických útvarov, ktorým vládli samostatní panovníci. Pravdepodobne najmocnejší z nich, Arahari (Arahaijis), ovládal východnú časť kvádskeho teritória. V západnej časti Kvádmi osídleného územia vládol kráľ Viduari (Viduharjis). Jednotliví panovníci disponovali vlastnými oddielmi bojovníkov a spájali sa len v prípade väčších výprav. Podobná situácia bola aj na východe Slovenska, ako to dokazujú archeologické nálezy bohatých hrobov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
136 0358.??.?? Konštantín II. prekročil na čele vôjsk Dunaj a začal pustošiť germánske a sarmatské osady. Kvádi sa zľakli mohutného zoskupenia rímskych vôjsk v Panónii a kráľ Arahari požiadal o uzavretie mierovej zmluvy v mene Kvádov i Sarmatov. Útočníci navrhli Rimanom ukončenie bojov, položili im k nohám zbrane a ponúkli za rukojemníkov vlastné deti.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
137 0360.??.?? 60 roky 4. storočia. Na juhozápadnom okraji Camunta dal cisár Konštantín II. postaviť triumfálny oblúk na počesť víťazstva Rimanov nad Kvádmi a Sarmatmi (oblúk je dodnes stojaca a zároveň najlepšie zachovaná antická stavebná pamiatka v strednej Európe pod názvom Hcidcntor - Pohanská brána).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
138 0366.??.?? Druhá tretina 4. storočia. Na území dnešnej obce Cífer -Pác (okr. Trnava) postavili rímski remeselníci rozsiahlu usadlosť, pravdepodobne sídlisko miestneho germánskeho veľmoža, ktorý bol predtým v rímskych službách, resp. bol prorímsky orientovaný. Súčasťou jeho rezidencie, vystavanej z kameňa antickou technológiou, boli aj remeselnícke dielne a poľnohospodárske objekty.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
139 0371.??.?? Rimania vybudovali pri Solve (dnes Ostrihom v Maďarsku) za 48 dní burgus „Commercium“, ktorý mal mať okrem vojenskej aj obchodnú funkciu pre styk s germánskym obyvateľstvom, žijúcim na dolnom Pohroní, ktorým viedla dôležitá transkontinentálna obchodná cesta.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
140 0374.??.?? Germáni protestovali proti výstavbe nových rímskych pevností na kvádskej pôde, t. j. aj na území dnešného Slovenska. Archeologicky sú doložené stavebné úpravy a prestavby vojenských pevností v lži pri Komárne a v Bratislave - Devíne. Equitus, úradník poverený riadením opevňovacích prác v Podunajsku, dal výstavbu až do rozhodnutia cisára zastaviť, ale nový miestodržiteľ Valerie Marcellianus (protekčne dosadený syn prefekta Maximina) nariadil v stavbách pokračovať. Rozhorčení Kvádi vedení kráľom Gabiniom vpadli do Panónie a Moesie, pričom ohrozovali aj Sirmium. Marcellianus pozval Gabinia do svojho sídla, kde ho dal zavraždiť. V reakcii na vraždu svojho kráľa vyplienili Germáni Panóniu, vraždili miestne obyvateľstvo a odvádzali za Dunaj zajatcov i dobytok. Rímske légie zastavili germánske útoky až pri Sirmiu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
141 0375.??.?? Posledná štvrtina 4. storočia. Rímsky kastel v lži pri Komárne, v tomto storočí niekolko krát prestavovaný, násilným spôsobom po útokoch Germánov zanikol. V jeho areáli sa dočasne usadili Kvádi spolu s niektorými skupinami germánskych prisťahovalcov z východu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
142 0375.03.?? Jar. Na stredné Podunajsko sa dostavil cisár Valentinianus I. (364 - 375)., ktorý sa o udalostiach v strednom Podunajsku dozvedel počas pobytu niekde v okolí Bazileja. Okamžite sa aj so svojim sprievodom presunul do Carnunta, odkiaľ po trojmesačných prípravách a príchode oddielov z Galie zahájil krátko po 9. apríli ofenzívu proti Germánom. Územie Pomoravia obsadili rímske jednotky vedené vojvodcami Merobaudom a Sebastianom, iný prúd na čele s cisárom prekročil Dunaj pri Aquincu a smeroval do Potisia a oblúkom k dolným tokom Hronu a Váhu. Ani jednou z týchto expedícii však neboli Rimania schopní zasadiť nepriateľom rozhodujúci úder, pretože hlavným germánskym silám sa podarilo uniknúť na sever. Rimania aspoň pustošili obsadené územie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
143 0375.03.17 Valentinián I. prijal v Brigetiu kvádskych vyslancov, ktorí cisárovi ponúkli mier a rukojemníkov. Počas audiencie došlo k hádke, v ktorej Kvádi obvinili Rimanov z neoprávnených stavebných aktivít na ich území a úmyselného vyvolania konfliktu. Cisár, ktorý sa rozčúlil nad odvahou a opovážlivosťou barbarov, odpadol náhle ranený mŕtvicou, na následky ktorej v ten istý deň zomrel. Jeho smrťou sa skončilo úsilie Ríma o ovládnutie území, ležiacich na sever od stredného toku Dunaja.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
144 0376.??.?? Etniká žijúce medzi Čiernym morom a Tisou sa dostali pod silný tlak Hunov, ktorý spôsobil zánik Ostrogótskcho kráľovstva. Miestne obyvateľstvo v strachu pred divými kočovníkmi utieklo na západ. Zvyšku Ostrogótov, cca 200 000 ľuďom, povolili Rimania prechod na územie Impéria v oblasti dolného Dunaja.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
145 0378.??.?? Ostrogóti, nespokojní s podmienkami života v Rímskej ríši a s nedostatkom potravín, vyplienili balkánske provincie. Pokus Rimanov potlačiť vzburu sa skončil pri Adrianopoli (dnes Edirne v Hirecku) ich porážkou a smrťou cisára Valensa (364 - 378), ktorého telo zmizlo bez stopy. Víťazstvom Ostrogótov sa otvorila celá Karpatská kotlina nomádom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
146 0379.??.?? Do Panónie, ktorý ostala bez účinnej obrany, vpadli hordy Hunov, Ostrogótov a Alanov, ktorí veľkú časť provincie vyplienili.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
147 0385.??.?? V Ríme bola na mieste pôvodnej svätyne boha Mithru a obytných domov postavená kresťanská bazilika, v ktorej v roku 869 pochovali byzantského misionára Konštantína - Cyrila, ktorý so svojim bratom Metodom pôsobili na Velkej Morave.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
148 039?.??.?? • Slovenské územie sa vďaka udalostiam v Panónii stalo takmer ľudoprázdnym. Liptov, Spis a Oravu krátkodobo osídlil ľud neznámej etnicity, ktorý sa zaoberal popri poľnohospodárstve a pastierstve primitívnym hutníctvom železa a spracovaním dreva.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
149 039?.??.?? • Keďže Rimania neboli schopní naďalej brániť Carnuntum, odvelili tamojšiu vojenskú flotilu do Vindobony a posádku presunuli do vnútrozemia.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
150 039?.??.?? • V dôsledku hunských útokov sa z Panónie vysťahovala väčšina romanizovaného obyvateľstva smerom na juh a západ.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
151 0393.??.?? Olympijské hry, konané od roku 776 pred n. I. v Gréckej Olympii, holi ako pohanské slávnosti kresťanským cisárom Theodosiom I. Veľkým (379 - 395) zakázané.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
152 0395.??.?? • Vizigóti na čele s kráľom Alarichom prenikli až k bránam Ríma, mesto dobyli a niekoľko dní plienili. Ušetrili len kostoly, pretože Alarich bol ariánskym kresťanom. Jeho ďalšie plány dobyť Afriku prekazila jeho predčasná smrť.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
153 0395.??.?? • Huni prekročili Dunaj a vyplienili provincie Moesiu a Trákiu, obsadili Uhorskú nížinu a podmanili si väčšinu Gótov, usídlených na pôde Impéria. Udalosti okolo príchodu Hunov do Európy opísal vo viacerých knihách významný neskororímsky historik Ammianus Marcellinus (okolo 332 - ?), pričom zaznamenal okrajovo aj udalosti týkajúce sa slovenského územia. Všetky opísané informácie však získal od informátorov z druhej ruky.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
154 0395.01.17 Po smrti cisára Teodosia I. Veľkého bola Rímska ríša rozdelená medzi jeho synov Honoria, ktorý sa stal panovníkom v jej západnej časti s hlavným mestom v Miláne a Arcadia, ovládajúceho východnú časť s metropolou Konštantínopolom. Hranica prebiehala Ilyrikom. Rozdelené časti sa už nikdy nespojili.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
155 0396.??.?? Manželka markomanského panovníka Fritigil poslala milánskemu biskupovi Ambróziovi dary a žiadosť o poučenie v kresťanskej viere. Pod jeho vplyvom požiadala svojho manžela, aby sa poddal Rimanom. Rímske úrady vysídlili časť Markomanov, ktorí panovníka nasledovali, do provincií Noricum Ripense a do Hornej Panónie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
156 0399.??.?? Koniec 4. storočia. Vzhľadom na politickú a vojenskú situáciu v Impériu boli vojenské stavby v Gerulate z časti zbúrané a v priestore severného rohu pôvodného opevnenia postavená malá kamenná pevnôstka so studňou uprostred. Na jej výstavbu použili aj kamenosochárske diela zo starších náhrobkov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
157 040?.??.?? Začiatok 5. storočia. Etnický konglomerát nomádskych kmeňov zo strednej Ázie - Huni so svojimi spojencami Ostrogótmi a Alanmi ovládli Dunajskokarpatskú kotlinu. Prvé správy o Hunoch prinášajú čínske pramene. Okolo roku 370 po Kr. Huni prekročili rieku Volgu a dočasne sa usadili v Pričiernomorí. Odtiaľ začali podnikať vojenské ťaženia proti Východorímskej ríši a dostali sa k dolnému Dunaju. Okolo roku 402 - 404 prenikli do Potisia, kde si postupne podmanili Gepidov. Ich spojenci Ostrogóti zaujali rímsku provinciu Panóniu. Huni svojím postupom na západ vyvolali dovtedy nebývalý pohyb etnických spoločenstiev, ktorý sa tradične nazýva veľké sťahovanie národov. V jeho dôsledku došlo k náporu na Západorímsku ríšu, ktorá tomuto tlaku nedokázala odolať a zanikla.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
158 0400.??.?? Rieka Dunaj prestala byť po štyroch storočiach od panónskeho úseku až po jej ústie do Čierneho mora rímskou hranicou. Celé územie bolo kvôli útokom nomádov opustené úradmi, väčšinou romanizovaného obyvateľstva ako aj vojenskými jednotkami.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
159 0400.??.?? 4/5. storočie. Na území bývalej vojenskej pevnosti Brigetio sa prechodne usídlili migrujúce skupiny obyvateľstva.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
160 0402.??.?? Hlavným mestom Západorímskej ríše sa stala Ravenna lepšie chránená prírodným prostredím pred nájazdami barbarov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
161 0427.??.?? 427-433 Rimania využili momentálnu vojenskú prevahu nad barbarmi a na krátky čas znovu ovládli Panóniu. Neustále útoky okolitých kmeňov a vyčerpanosť rímskych posádok však neumožňovali Rimanom natrvalo obnoviť svoju moc v tejto provincii.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
162 0448.??.?? Rímsky rétor Priskus zaznamenal prvú správu o Slovanoch na dolnom Dunaji. V službách cisára sa vybral rokovať s hunským kráľom Atilom o mieri. Na svojej ceste k nemu sa stretol s ľudom, ktorý ho pohostil medovinou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
163 0454.??.?? 4S4 - 469 Mocenské vákuum po porážke Hunov využili najmä germánske kmene a zabrali územia predtým ovládané Hunmi. Ostrogóti ovládli Panóniu, južnú Moravu s priľahlými oblasťami Dolného Rakúska a Záhoria obsadili Heruli a na väčšine juhozápadného Slovenska získali dominantné postavenie Svébi (časť niekdajších Kvádov) na čele s kráľom Hunimundom. V medziriečí Dunaja a Tisy sa usadili Skíri a Sarmati. V takejto konštelácii vydržalo mierové spolužitie medzi spomínanými kmeňmi necelé dve desaťročia.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
164 0454.??.?? Gepidi a ich spojenci v bitke pri rieke Nedao v Panónii porazili Hunov a zničili ich ríšu. Rozvrat nastal po nečakanej smrti hunského kráľa Atilu (*okolo roku 400) počas svadobnej noci s germánskou princeznou Ildikó. Atilovi synovia začali medzi sebou bojovať o moc. Zmätky využili podrobené národy a povstali proti Hunom. Gepidi ovládli Potisie a Ostrogóti sa zmocnili Panónie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
165 0469.??.?? Ostrogóti usadení v Panónii v jedinej bitke na rieke Bolii porazili koalíciu Svébov, Herulov, Skírov a Sarmatov, ktorým pomáhali aj oddiely Gepidov a Rugiov a dočasne sa stali najmocnejším etnickým spoločenstvom v Karpatskej kotline.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
166 0470.??.?? Ostrogótsky kráľ Thiudimer so svojím vojskom prekročil zamrznutý Dunaj a rozvrátil Svébske kráľovstvo na juhozápadnom Slovensku. Porazený kráľ Hunimund s časťou svojho ľudu odtiahol proti prúdu Dunaja na západ a usadil sa medzi Alamanmi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
167 0472.??.?? Územia Skírov a Sarmatov zabrali Gepidi a ich ríša sa rozšírila na celú východnú časť Karpatskej kotliny.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
168 0473.??.?? Ostrogóti na jeseň vedený kráľom Thiudimerom a jeho synom Theodorichom opustili Panóniu a odtiahli do byzantskej Mézie. Odtiaľ roku 488 pod vedením Theodoricha Velkého odišli na Apeninský polostrov. V Panónii uvoľnili priestor pre Herulov, ktorí sa dočasne stali rozhodujúcou silou na strednom Dunaji.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
169 0476.??.?? Náčelník germánskeho kmeňa Skírov Odoaker zosadil posledného západorímskeho cisára Romula Augustula a zmocnil sa väčšiny územia dnešného Talianska. Tento akt uznala aj Východorímska ríša. Rím prestal byť hlavným mestom a barbarské kmene sa natrvalo stali hegemónmi nielen na Apeninskom polostrove, ale aj v ostatných provinciách. Zánik Západorímskej ríše sa považuje za medzník, ked definitívne skončilo obdobie neskorej antiky a začalo obdobie stredoveku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
170 04S1.??.?? Na Katalaunských poliach v Galii (severné Francúzsko) sa odohrala krutá bitka medzi rímskymi légiami vedenými vojvodcom Aetiom a Hunmi vedenými ich kráľom Atilom. V povestnej bitke národov sa podarilo Rimanom poraziť obávaného protivníka, ktorého vojská pustošili rímske provincie. Na oboch stranách bojovali germánske kmene. Vojenská porážka vyvrátila mýtus o neporaziteľnosti Atilu a pozdvihla sebavedomie kmeňov podrobených Hunmi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
171 0500.??.?? prelom 5. a 6. storočia. Slovania začali prenikať karpatskými priesmykmi do naddunajských priestorov. Pri svojom postupe sa stretli so zvyškami starších etník, od ktorých prebrali pomenovania najvýznamnejších horstiev a vodných tokov. Usádzali sa najmä v rovinatých oblastiach s najúrodnejšou pôdou, s dostatkom pastvísk a v blízkosti zdrojov pitnej vody. Nevyhýbali sa však ani priestorom horských kotlín. Prítomnosť starých Slovanov nám neomylne dokladá keramika pražského typu. Pre nové etnikum bol charakteristický aj žiarový pohrebný rítus. Slovania svojich zomrelých spaľovali na hranici, zvyšky ich kostí a popol ukladali do urien, resp. jamiek a nad hrobom obyčajne navŕšili mohylu z hliny a kamenia. Do hrobov vkladali aj milodary.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
172 0508.??.?? Longobardi na čele s kráľom Tatom porazili Herulov a zabrali všetky ich územia v severnej Panónii, Rugilande a na Morave i s priľahlým Záhorím.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
173 0528.??.?? Byzantský cisár Justinián I. nechal spísať zbierku zákonov Corpus iuris civilis, vychádzajúcu zo starého rímskeho práva, ktorá neskôr výrazne ovplyvnila európske dejiny práva.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
174 0529.??.?? Benedikt z Nursie založil na vrchu Monte Cassino kláštor a sformuloval pravidlá rehole benediktínov. Kláštory nového rehoľného spoločenstva sa postupne rozšírili do celej kresťanský Európy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
175 0548.??.?? 548 - 552 Slovania sídliaci v severnej časti Karpatskej kotliny ako spojenci Gepidov prechádzali cez územia ich ríše a plienili byzantské provincie na Balkáne. K naddunajským Slovanom sa uchýlil aj uchádzač o langobardský trón Hildigis. Okolo roku 550 bojoval na čele 6 tisícového slovanského jazdeckého vojska proti byzantským oddielom v oblasti Benátok.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
176 0567.??.?? Germánski Longobardi usadení v Panónii sa dostali do vojnového konfliktu s Gepidmi usadenými v Potisí. Kráľ Longobardov si pozval na pomoc kočovných Avarov a spoločne rozvrátili Ríšu Gepidov. Spojeneckí Avari však po víťaznom boji zostali v Karpatskej kotline a začali ohrozovať svojich bývalých spojencov. Pod vedením kagana Bajana začali budovať na strednom Dunaji avarský kaganát.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
177 0568.04.02 Longobardi tiesnení Avarmi sa rozhodli opustiť Karpatskú kotlinu. Na čele s kráľom Alboinom odtiahli do severného Talianska a tu založili svoje nové kráľovstvo.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
178 0623.??.?? 623 - 624 Slovansko-avarskí miešanci sa vzopreli proti sústavnému útlaku Avarov a spolu s okolitými Slovanmi začali proti nim viesť otvorený odboj. Na ich čelo sa postavil franský kupec Samo a v niekoľkých bitkách nad Avarmi zvíťazil. Slovania si Sama zvolili za svojho kráľa. Tak vznikol kmeňový zväz nazývaný Samova ríša. Jej jadro sa rozprestieralo na juhozápadnom Slovensku, južnej Morave a v Dolnom Rakúsku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
179 0631.??.?? Pri hrade Wogastisburg (ležal pravdepodobne neďaleko ústia Enže do Dunaja v Rakúsku) došlo k bojovému stretnutiu medzi Slovanmi a franským kráľom Dagobertom. V trojdňovej bitke sa Slovanom podarilo Frankov poraziť a zvyšok vojska zahnať na útek. Následne ešte kráľ Samo zorganizoval niekoľko odvetných výprav, ktoré sa dostali až do Durínska. Samov úspech podnietil aj ďalších západných Slovanov, aby sa stali jeho spojencami.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
180 0658.??.?? Po 35 rokoch vlády zomiera kráľ Samo (*okolo roku 600). Podľa kronikára Frede gara mal 12 slovanských manželiek a splodil s nimi 22 synov a 15 dcér. Samova ríša sa krátko po jeho smrti rozpadla a Avari začali znovu rozširovať svoj vplyv aj do naddunajských priestorov. Voči Slovanom sa však už správali oveľa miernejšie, čo sa prejavilo vzájomným ovplyvňovaním a relatívne mierovým spolužitím oboch etník.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
181 0732.??.?? 2. októbra. Franský majordomus Karol Martel v bitke pri Poitiers porazil moslimských Arabov, ktorí po dobytí Iberského polostrova prekročili Pyreneje. Tým zastavil ich expanziu do ďalších oblastí západnej Európy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
182 0754.04.14 Franský kráľPipin III. daroval pápežovi Štefanovi III. územia bývalého Ravenského exarchátu, rímske vojvodstvo a ďalšie mestá na území stredného Talianska, čím sa položili základy pre vznik samostatného pápežského štátu.(donácia sa považuje za falzum)
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
183 0787.10.23 Skončil sa VII. ekumenický koncil (II. nicejský), ktorý povolil v Byzantskú uctievanie obrazov svätých. Ukončil sa tak dlhý spor medzi táborom tých, čo považovali obrazy svätých za hodné uctievania (ikonidúlia) a obrazjoborcami, čo uctievanie takýchto obrazov striktne odmietali ako modlárstvo (ikonoklazmus).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
184 0788.??.?? Franský kráľ Karol Veľký vyhlásil franskú zvrchovanosť nad Bavorskom a začal zasahovať aj do pomerov v stredodunajskom priestore. Na východe svojej ríše zriadil pohraničné marky na obranu pred Avarmi a začal proti nim pripravovať vojenské ťaženie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
185 0791.??.?? Karol Veľký a jeho syn Pipin zaútočili proti Avarom v Karpatskej kotline. Pipin dobyl avarskú pevnosť v Kranjsku a dva vojenské zbory pod vedením Karola Veľkého bez väčšieho odporu postúpili až k ústiu rieky Ráb do Dunaja. Krátko nato vznikla Avarská marka (neskôr Východná marka), ktorej úlohou bolo chrániť franské územia pred útokmi z východu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
186 0795.??.?? Rozbrojmi oslabených Avarov prepadol friulský markgróf Erik spoločne so slovanským vojvodcom Vojnomírom a dobyl avarský sídelný hrink (opevnené hradisko). Zmocnil sa velkého pokladu avarských kaganov, ktorý poslal Karolovi Velkému do Cách. Avarský tudun i kapkan (avarskí hodnostári) sa poddali kráľovi Karolovi a nechali sa pokrstiť.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
187 0796.??.?? Kráľovič Pipin po pokorení Avarov zvolal do vojenského tábora na brehoch Dunaja synodu, ktorej hlavnou náplňou boli otázky kristianizácie avarského a slovanského obyvateľstva v stredodunajskom priestore. Prijala zásadu, že krstiť sa má v dvoch termínoch - na Veľkú noc a počas Svätodušných sviatkov. V prípade nebezpečenstva smrti sa mohlo krstiť kedykoľvek. Pred krstom sa mali pohania zoznámiť so základmi kresťanskej vierouky a nemali byť k tomuto aktu nútení násilím. Neodporúčalo sa ani strašiť pohanov krvavým mečom, peklom či inými hrôzami.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
188 0800.12.25 Pápež Lev lll. využil návštevu franského kráľa Karola Velkého v Ríme a nečakane ho korunoval za cisára Rímskej ríše. Po viac ako troch storočiach tak bola obnovená inštitúcia cisárstva. Územne sa však cisárstvo viazalo iba na Franskú ríšu a severnú a čiastočne aj strednú časť dnešného Talianska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
189 0803.??.?? Cisár Karol Veľký vyslal z Bavorska vojenskú výpravu, ktorej cieľom bolo obnoviť franskú nadvládu v avarskom tudunáte (nižšia územná jednotka Avarov). Po jej úspešnom skončení prišiel do Regensburgu aj tudun Zodan, ktorý sa spolu s mnohými Avarmi a Slovanmi poddal cisárovi. Medzi spomínanými Slovanmi boli pravdepodobne aj Moravania a Nitravania.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
190 0805.??.?? Naddunajskí Slovania vyhnali posledné zvyšky Avarov sídliacich severne od Dunaja v oblasti Komárna za Dunaj. Reakciou na silnejúce útoky Slovanov proti Avarom bolo uznesenie ríšskeho snemu v Thionville, ktoré zakazovalo kupcom vyvážať zbrane cez východné hranice Franskej ríše do krajín Slovanov a Avarov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
191 0811.??.?? Cisár Karol Veľký opätovne vyslal vojenskú výpravu do Panónie, aby ukončila rozbroje medzi Avarmi a Slovanmi. Po jej skončení prišli cisárovi zložiť hold do Cách avarský kagan, tudun a ich veľmoži ako aj slovanské kniežatá z okolia Dunaja. Moravania a Nitravania sa na tomto akte zrejme nezúčastnili.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
192 0828.??.?? Salzburský arcibiskup Adalrám vysvätil na sídelnom majetku kniežaťa Pribinu v Nitre (Nitrave) prvý murovaný kresťanský kostol v jeho kniežatstve. Návšteva Adalráma v Nitre bola aj diplomatickou misiou, ktorej cieľom bolo získať podporu Pribinu pre vojenskú akciu namierenú proti Bulharom. Ich vojská totiž v predchádzajúcom roku obsadili franské územia v Panónii.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
193 0829.??.?? Bavorský kráľ Ľudovít Nemec rozhodol o sporných hraniciach v Panónii medzi Pasovskou a Salzburskou diecézou. Potvrdil príslušnosť Hornej Panónie (ležiacej medzi Viedenským lesom a dolným tokom Ráby) k Pasovskej diecéze. Ľudovítovo rozhodnutie sa týkalo aj Nitrianskeho kniežatstva, lebo prostredníctvom Hornej Panónie sa stalo súčasťou misijnej oblasti Pasovského biskupstva.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
194 083?.??.?? Prvá tretina 9. stor. Na najvýznamnejších Pribinových opevnených hradiskách na juhozápadnom Slovensku začala kristianizácia misionármi pochádzajúcimi pravdepodobne z bavorskej resp. aquilejskej oblasti. Svedčia o tom nálezy zvonov a prenosného oltára, ktoré sa našli na významnom slovanskom hradisku v chotári Bojnej.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
195 0833.03.?? Jar. Moravský knieža Mojmír I. prepadol Nitrianske kniežatstvo a po ťažkých bojoch sa mu podarilo dobyť a zničiť Pribinove hradiská v Majcichove a Pobedimc na Považí a Bojnú v Považskom Inovci. Tým si otvoril cestu k Nitre. Pribina prestal klásť odpor a s časťou svojej družiny opustil svoje kniežatstvo a hľadal podporu u Frankov. Mojmír vojensky obsadil dobyté územie a pripojil ho k svojej dŕžave. Od tohto roku možno datovať vznik Veľkej Moravy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
196 0833.05.?? Knieža Pribina prišiel po vyhnaní z Nitry k správcovi Východnej marky Ratbodovi. Ten ho predstavil bavorskému kráľovi Ľudovítovi Nemcovi. Na kráľov osobný príkaz bol Pribina poučený vo viere a pokrstený v Kostole sv. Martina na dvorci patriacemu Salzburskému arcibiskupstvu v Traismaueri.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
197 0840.??.?? Druhá polovica roka. Vládca Veľkej Moravy Rastislav sa obrátil na pápeža Mikuláša I. s prosbou o vyslanie misionárov, ktorí by v reči zrozumiteľnej jeho ľudu šírili kresťanstvo. Pápež Rastislavovej žiadosti nevyhovel, lebo sa nechcel dostať do konfliktu s Ľudovítom Nemcom a bavorskými biskupmi, ktorí považovali naddunajský priestor za svoje misijné územie. Okrem toho v Ríme neboli takí misionári, ktorí by ovládali reč Slovanov. Rastislav sa obrátil na byzantského cisára Michala III. so žiadosťou o vyslanie učiteľa (biskupa). Uvedomoval si totiž, že ruka v ruke s kristianizáciou jeho dŕžavy sa šíril aj politický vplyv Východofranského kráľovstva. Misionári pôsobiaci na jeho území sa totiž nezodpovedali jemu, ani neboli riadení z jeho dvora, ale z Pasovského biskupstva. Rastislav sa preto usiloval zriadiť vlastnú cirkevnú provinciu, ktorej duchovenstvo by pôsobilo v intenciách jeho politických zámerov a cieľov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
198 0840.??.?? Okolo roku 840. Bavorský kráľ Ľudovít Nemec prijal Pribinu do svojich služieb a ako léno mu udelil územie na dolnom toku rieky Sály (Žala) v Panónii. V Blatnohrade si Pribina vybudoval svoju rezidenciu a stal sa horlivým podporovateľom kresťanstva. Na zverenom území dal so súhlasom salzburského arcibiskupa postaviť viacero kostolov. Stal sa prvým vládcom Panónskeho kniežatstva
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
199 0843.08.?? Na zÁklade Verdunskej zmluvy bola Franská ríša rozdelená na tri časti. Západná časť ríše (neskoršie Francúzsko) pripadla Karolovi U. Plešivému, stredná časť (Porýnie, Burgundsko a územia na Apeninskom polostrove) pripadli Lotarovi a východné oblasti (neskoršie Nemecko) získal Ľudovít II. Nemec. Následky rozdelenia ríše čoskoro pocítili Slovania susediaci s Východofranským kráľovstvom, pretože Ľudovít Nemec sa pustil do rozširovania svojho vplyvu smerom na východ.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
200 0846.08.?? Na Velkej Morave došlo k vnútorným konfliktom, do ktorých mocensky zasiahol kráľ Ľudovít Nemec. Zosadil knieža Mojmíra I. a nahradil ho jeho synovcom Rastislavom. Z Ľudovítovho počínania je zrejmé, že vládcov Veľkej Moravy považoval za svojich vazalov. Neodhodlal sa však znovu dosadiť Pribinu do Nitry.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
201 0850.01.24 Na hradisku v Blatnohrade nechal Pribina postaviť Kostol sv. Márie Bohorodičky, ktorý vysvätil salzburský arcibiskup Liupram. Na tomto slávnostnom akte sa okrem duchovenstva zúčastnili aj poprední Pribinovi veľmoži. Okrem jeho syna Koceľa sa menovite uvádzajú 14 vplyvní slovanskí družinníci, ktorí boli v jeho službách ešte v Nitrianskom kniežatstve.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
202 0855.??.?? Ľudovít Nemec zaútočil na Velkú Moravu, aby tak potrestal knieža Rastislava, ktorý podporil odboj správcu Východnej marky Ratboda. Rastislav sa pred presilou franských vôjsk uzavrel do svojho dobre opevneného hradiska, preto útočníci plienili iba jeho nechránené okolie. Na ústupe Moravania znepokojovali Ľudovítove vojská a nakoniec spustošili niektoré oblasti Východnej marky.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
203 0861.07.06 Knieža Pribina (*okolo roku 800) zrejme padol v bojoch s Moravanmi. V mocenských zápasoch medzi Ľudovítom Nemcom a jeho synom Karlomanom zostal verný starému kráľovi. Karlomana podporil knieža Rastislav tým, že napadol Panónske kniežatstvo a znemožnil Pribinovi pomôcť Ľudovítovi. Nástupcom Pribinu sa stal jeho syn Koceľ.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
204 0863.07.?? Leto. Na Velkú Moravu prišla byzantská misia vedená bratmi Konštantínom (Cyrilom) a Metodom. V okolí ich rodného mesta Solún žili Slovania, preto obaja bratia dobre ovládali slovanskú reč. Konštantín zostavil z malých písmen gréckej abecedy prvé slovanské písmo hlaholiku. Do staroslovienčiny (macedónskeho nárečia) preložil najdôležitejšie liturgické texty. Činnosť byzantskej misie s nevraživosťou sledovali bavorskí misionári, ktorí boli proti používaniu nového liturgického jazyka a bezdôvodne ich podozrievali aj zo šírenia herézy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
205 0864.08.?? Východofranský kráľ Ľudovít Nemec vojensky napadol Veľkú Moravu. Rastislav sa pred jeho vojskom uzavrel na dobre opevnenom hrade Devín. Hrad sa síce Frankom nepodarilo dobyť, ale obliehaním prinútili Rastislava prijať mierové podmienky, ktoré obsahovali aj sľub vernosti. Okrem toho musel Rastislav dať Frankom rukojemníkov. Po skončení obliehania sa vládca Veľkej Moravy necítil viazaný vynútenými sľubmi a naďalej viedol nezávislú politiku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
206 0867.07.?? Leto. Konštantín a Metod so skupinou svojich žiakov opustili územie Veľkej Moravy a pravdepodobne sa hodlali vrátiť do Byzantská. Cestou do Benátok sa zastavili u kniežaťa Koceľa v Blatnohrade, ktorý veľmi priaznivo prijal nimi zavedenú liturgiu sv. Petra v staroslovienčine.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
207 0867.09.?? Knieža Koceí dal solúnskym bratom k dispozícii 50 žiakov, aby ich naučili písať a používať pri bohoslužbách staroslovienčinu. Spoločne sa potom odobrali do Benátok, kde sa uskutočnila známa dišputa s tzv. trojjazyčníkmi, ktorí tvrdili, že odbavovať bohoslužby možno iba po latinsky, grécky a hebrejsky. Konštantín naopak hájil právo používať národné jazyky.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
208 0867.12.24 Pápež Hadrián II. po preskúmaní odobril používanie bohoslužobných kníh preložených do staroslovienčiny tým, že ich nechal položiť na oltár v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
209 0868.??.?? Počas pobytu v Ríme členovia byzantskej misie pokračovali v prekladoch biblických textov do staroslovienčiny. Metod a niektorí učeníci boli vysvätení za kňazov. Chorľavejúci Konštantín koncom roka vstúpil v Ríme do baziliánskeho gréckeho kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
210 0869.02.14 V Ríme zomrel Konštantín (Cyril) zvaný Filozof (*okolo roku 826, Solún). S veľkou úctou a pietou ho pochovali v Kostole sv. Klementa, ktorého ostatky priniesol do Ríma. Pred svojím skonom prosil brata Metoda, aby pokračoval v začatom diele na Veľkej Morave.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
211 0869.06.?? Jún - september. Pápež Hadrián II. na žiadosť kniežaťa Koceľa vyslal Metoda ako pápežského legáta pre dŕžavy ovládané Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom a povolil používanie liturgie sv. Petra v staroslovienskom jazyku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
212 0869.08.?? Koniec leta. Metod sa vydal z Ríma na Velkú Moravu. Zdržal sa však u Koceľa, kde prečkal vojnové udalosti odohrávajúce sa práve na Velkej Morave. Na žiadosť kniežaťa Koceľa sa Metod znovu vrátil do Ríma, aby tu získal vyššiu cirkevnú hodnosť, ktorá by mu umožnila samostatne riadiť cirkev na Veľkej Morave a v Panónii.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
213 0869.08.?? Východofranské vojská začali koordinovaný útok proti Slovanom. Jedno vojsko zaútočilo na polabských Srbov, ktorým prišli na pomoc Česi, ďalšie udrelo proti Rastislavovmu sídlu na Morave a tretie útočilo proti Svätoplukovi vládnucemu v Nitrianskom údelnom vojvodstve. Významnejšie vojenské úspechy však nedosiahli.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
214 0870.??.?? • V tom istom čase sa na Velkej Morave rozpútal zápas medzi Rastislavom a údelným vojvodom Svätoplukom. Rastislav nebol ochotný rezignovať na svoje nezávislé postavenie voči Frankom. Svätopluk naopak začal tajne vyjednávať o uznaní franskej zvrchovanosti. Rastislav sa preto rozhodol svojho synovca odstrániť. Ten sa však o jeho plánoch dozvedel a pripravil strýkovi Rastislavovi pascu na poľovačke a zajal ho. Svätopluk potom odovzdal Rastislava Frankom. V Regensburgu ho odsúdili, oslepili a uvrhli do väzenia, kde v neznámom čase zomrel. Franské vojská obsadili Moravu a jej správcami sa stali markgrófi Východnej marky Wilhelm a Engelschalk.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
215 0870.01.?? Začiatok roka. Pápež Hadrián II. vysvätil Metoda za misijného arcibiskupa a pápežského legáta pre Veľkú Moravu a Panóniu. Metod sa vydal na cestu, aby sa ujal zvereného územia. Cestou sa zdržal u Koccľa v Blatnohrade.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
216 0870.1?.?? Metod sa napriek nepokojným pomerom pokúsil dostať na Veľkú Moravu. V Panónii ho však zajali bavorskí biskupi a v Regensburgu s ním zinscenovali súdny proces. Obvinili ho z neoprávneného pôsobenia na ich misijnom území a šírenia herézy. Potom ho takmer dva a pol roka väznili v jednom z bavorských kláštorov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
217 0871.??.?? Frankovia sa rozhodli zhaviť aj Svätopluka. Obvinili ho zo zrady a uvrhli do väzenia. V Nitrianskom údelnom vojvodstve však vypuklo ľudové povstanie proti franskej okupácii. Povstalci prinútili člena vládnucej dynastie kňaza Slavomíra, aby sa stal ich vládcom. Pod jeho vedením potom vyhnali franské posádky z Moravy. Frankovia v tiesni zmenili postoj voči Svätoplukovi a postavili ho na čelo franskej vojenskej výpravy, ktorá mala potlačiť povstanie. Svätopluk však prebehol pred rozhodujúcou bitkou k Moravanom a uštedril Frankom krutú porážku. Počas jeho vlády (871 - 894) sa Veľká Morava stala rozsiahlou ríšou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
218 0872.05.?? Máj - jún. Bavorský kráľ Ľudovít Nemec sa nehodlal zmieriť s porážkou svojich vôjsk na Veľkej Morave a zorganizoval proti Moravanom dve vojenské výpravy. Šasi a Durínčania súčasne udreli proti Cechom a Veľkej Morave. V Čechách dosiahli čiastkové úspechy, ale na Morave neuspeli. Utekajúcich franských vojakov vraj napádali aj slovanské ženy a kyjakmi ich zhadzovali z koní. Druhá výprava pod vedením Karlomana plienila zrejme východné územia Veľkej Moravy. Svätopluk tajne poslal silné vojsko k Dunaju, kde napadol vojsko Bavorov, ktoré tu strážilo kotviace lode a úplne ho zničil.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
219 0873.05.14 Pred 14. májom. Nový pápež Ján VIII. energicky zakročil proti tým bavorským biskupom, ktorí sa podieľali na odsúdení a uväznení arcibiskupa Metoda. Vyslal dokonca svojho legáta biskupa Pavla z Ancony, aby sa namieste postaral o Metodovo prepustenie a uvedenie do úradu správcu cirkvi na Veľkej Morave. Údajne prepustenému arcibiskupovi doručil aj list, ktorým mu zakázal používať starosloviensky jazyk pri slúžení omší, čo však Metod nerešpektoval.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
220 0873.08.?? Druhá polovica roka. Vyslanci Svätopluka a Ľudovíta Nemca začali rokovania o podmienkach uzavretia mieru medzi Východofranským kráľovstvom a Veľkou Moravou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
221 0874.05.?? Svätopluk prostredníctvom svojho vyslanca kňaza Jána z Benátok uzavrel vo Forchheime mierovú zmluvu s kráľom Ľudovítom Nemcom. V zmysle jej znenia sa vládca Veľkej Moravy zaviazal ku každoročnému plateniu čestného tribútu ríši. Ľudovít Nemec naopak prisľúbil, že v budúcnosti nebude zasahovať do vnútorných pomerov na Veľkej Morave. Svätopluk si spomínanou zmluvou uvoľnil cestu k expanzii do okolitých slovanských krajín.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
222 0875.??.?? Pred rokom 876. Pravdepodobne bez potomstva zomrel Pribinov syn Koceľ (*okolo roku 830, v Nitre), panónsky knieža, ktorý bol priaznivcom používania slovienskeho jazyka v liturgii a arcibiskupa Metoda. Po jeho smrti sa správy kniežatstva ujal korutánsky vojvoda Arnulf. Koceľom vymrel rod najstarších známych vládcov Nitrianskeho kniežatstva.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
223 0875.??.?? Po roku 874. Svätopluk začal organizovať vojenské výpravy proti kniežaťu Vislanov. Navonok svoju expanziu zdôvodňoval tým, že mu ide o šírenie kresťanstva. V týchto expanzívnych snahách ho podporil aj arcibiskup Metod, ktorý prostredníctvom poslov nabádal v Krakove vládcu Vislanov, aby prijal krst dobrovoľne, a tak sa vyhol vojenskému konfliktu. Po jeho odmietnutí Svätopluk pripojil Vislansko k svojej ríši a porazené knieža Metod pokrstil v zajatí.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
224 0879.03.?? 879. Svätopluk poslal do Ríma kňaza Jána z Benátok s posolstvom. Prostredníctvom vyslanca pápež Ján VIII. pozval do Ríma arcibiskupa Metoda, aby sa očistil z herézy, z ktorej ho obvinili bavorskí kňazi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
225 0880.06.?? Na pozvanie pápeža prišli do Ríma posolstvo Svätopluka vedené veľmožom Zemežizňom a arcibiskupom Metodom. Na Svätoplukovu žiadosť pápež Ján VIII. bulou Industriae tme prijal vládcu Veľkej Moravy a jeho ľud pod ochranu sv. Petra, čím fakticky zrovnoprávnil Svätopluka s ostatnými panovníkmi kresťanskej Európy. Na Svätoplukovu výslovnú žiadosť vysvätil švábskeho benediktínskeho mnícha Wichinga za nitrianskeho biskupa a podriadil ho arcibiskupovi Metodovi. Pápež tiež Svätoplukovi oznámil, že Metod je pravoverný muž a naďalej má jeho plnú dôveru. Povolil aj používanie staroslovienčiny v liturgii a Svätoplukovi na jeho výslovné želanie umožnil počúvať omše slúžené v latinčine.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
226 0881.??.?? Wiching hneď po svojom vysvätení za biskupa intrigoval proti arcibiskupovi Metodovi. Neštítil sa spísať ani falošnú pápežskú listinu adresovanú Svätoplukovi, ktorou mal údajne pápež zakázať používanie staroslovienčiny v liturgii. Metod stratil trpezlivosť s neposlušným sufragánom Wichingom a poslal ho na misijnú cestu do novopripojených oblastí Potisia, resp. Vislanska. V priebehu tohto roka Metod absolvoval dlhú cestu do Konštantinopolu, kde zrejme informoval o svojej činnosti na Velkej Morave.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
227 0882.??.?? Svätopluk odrazil útok Bulharov, ktorí sa snažili získať späť územia v Potisí stratené v dôsledku predchádzajúcich bojov. Po víťaznom ťažení pripojil k svojej ríši rozsiahle oblasti Zátišia (neskôr nazvané nepokrstená Velká Morava), vďaka čomu mohol kontrolovať obchod so sedmohradskou soľou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
228 0883.??.?? 883 - 884 Svätopluk vtrhol s veľkým vojskom do Panónie a úplne tu zničil franskú správu. Jej predstaviteľov dal pozabíjať alebo zmrzačiť a celé jej územie až po rieku Drávu a Viedenský les pripojil k svojej ríši.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
229 0884.??.?? • Nitriansky biskup Wiching pokračoval v intrigách voči svojmu predstavenému arcibiskupovi Metodovi. Mohol si to dovoliť aj preto, lebo patril k obľúbencom Svätopluka. Nakoniec Metod potrestal svojho sufragána tak, že ho zbavil biskupskej hodnosti.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
230 0884.??.?? Svätopluk sa stretol s franským cisárom Karolom Tučným na rokovaniach pri Tullne. Prisľúbil, že viac nebude vojensky napádať východofranské územia. Na týchto rokovaniach sa pravdepodobne zúčastnil aj arcibiskup Metod.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
231 0885.??.?? Svätopluk sa zmieril s korutánskym a panónskym vojvodom Arnulfom a stal sa krstným otcom jeho nemanželského syna Svätopluka (Zuentibolda). Wiching so súhlasom Svätopluka odišiel do Ríma, kde ho pápež Štefan V. znovu ustanovil do biskupskej hodnosti. Využil príležitosť a znovu obvinil Metoda zo šírenia bludov. Pápež pod dojmom týchto obvinení zakázal používanie staroslovienčiny v liturgii a jazyk ľudu povolil používať iba pri kázňach a výklade biblických textov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
232 0885.04.06 Hlava veľkomoravskej cirkvi arcibiskup Metod zomrel (*okolo roku 815, Solún) v kruhu svojich najbližších učeníkov. S veľkou pietou ho pochovali v katedrálnom chráme Panny Márie. Za svojho najvhodnejšieho nástupcu pokladal Gorazda, ktorý bol vzdelaný nielen v staroslovienskom, ale i v latinskom jazyku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
233 0886.01.?? Začiatok roka 886. Biskup Wiching podporovaný Svätoplukom začal prenasledovať stúpencov staroslovienskeho jazyka pri slúžení omší. Tých, ktorí odmietli prejsť na latinský ohrád, vyhnali z krajiny. Niektorých dokonca predali do otroctva. Väčšina prívržencov staroslovienčiny našla útočisko na území Bulharska v Preslávi pri Ochridskom jazere.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
234 0890.??.?? Pred 891. Podľa tradície zaznamenanej českým kronikárom Kozmasom založil Svätopluk v Nitre pod vrchom Zobor benediktínske opátstvo sv. Hypolita. Iniciátorom založenia bol zrejme biskup Wiching, ktorý bol pôvodne benediktínskym mníchom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
235 0890.??.?? Kráľ Svätopluk uzavrel vo Viedenskom lese mier s východofranským kráľom Amulfom. Ten mu následne udelil kniežatstvo Čechov. Svätopluk však kontroloval Čechy už od roku 888, keď zomrel český knieža Borivoj a jeho synovia Spytihnév a Vratislav boli ešte v detskom veku. Je veľmi pravdepodobné, že Svätopluk sa v tomto čase zmocnil aj Lužíc a Sliezska. Jeho ríša tak dosiahla najväčší územný rozsah.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
236 0892.??.?? Východofranský kráľ Amulf začal nepriateľsky vystupovať proti Svätoplukovi, ktorý prestal odvádzať dohodnutý tribút, a snažil sa ho vojensky pokoriť. Na čele svojho vojska podporovaný oddielmi kniežaťa Braslava a starými Maďarmi vtrhol na územia Veľkej Moravy a štyri týždne tu plienil, pričom významnejší vojenský úspech nedosiahol. Vojenskú výpravu proti Svätoplukovi zopakoval aj v nasledujúcom roku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
237 0894.07.?? 894. Najvýznamnejší panovník Veľkej Moravy kráľ Svätoluk zomrel (*okolo roku 845). Rozsiahlu ríšu zanechal svojim dvom synom. Starší z nich Mojmír II. sa stal ústredným vládcom a mladší Svätopluk II. získal vojvodský údel so sídlom v Nitre. Medzi bratmi panovalo napätie, ktoré neskôr prerástlo do otvoreného nepriateľstva.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
238 0895.06.?? České kniežatá využili oslabenie Veľkej Moravy po smrti Svätopluka a na sneme v Regensburgu uznali zvrchovanosť Východofranského kráľovstva. Svoje konanie odôvodnili tým, že Moravania ich kruto utláčali.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
239 0896.??.?? Príslušníci staromaďarského kmeňového zväzu sa pod tlakom Pečenehov pohli z Etelkôzu smerom na západ a po prekonaní karpatských priesmykov sa usadili v riedko osídlenom Potisí. Hlavné bojové sily zväzu boli v tom čase zamestnané bojmi s Bulharmi, v ktorých nakoniec utrpeli ťažkú porážku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
240 0898.??.?? 898 - 899 Rozbroje medzi Svätoplukovými synmi vyústili do vnútornej vojny, do ktorej sa zamiešali aj Bavori na strane nitrianskeho údelného vojvodu Svätopluka II. Oslobodili ho z obkľúčenia a odviedli ho so sebou. Jeho ďalšie osudy sú neznáme.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
241 0899.??.?? 899 - 900 Vojenské oddiely Starých Maďarov ako spojenci franského cisára Amulfa porazili kráľa Berengára a potom plienili v Lombardii (v severnom Taliansku). Pri návrate do Potisia vyplienili a natrvalo obsadili Panónske kniežatstvo, ktoré dovtedy spravoval knieža Braslav.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
242 0899.??.?? Na základe žiadosti moravského kniežaťa Mojmíra II. vyslal pápež Ján IX. na Veľkú Moravu svojich legátov, aby tu obnovili správu veľkomoravskej cirkevnej provincie. Pápežskí legáti vysvätili na Morave arcibiskupa a troch biskupov. Arcibiskup sídlil na Morave a jeden z biskupov v Nitre. Sídla ďalších dvoch biskupstiev nie sú bližšie známe.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
243 0900.??.?? Koniec 8. - začiatok 9. stor. Úpadok avarskej moci sa následne prejavil celkovým rozvratom ich spoločnosti, čo viedlo k bojovým potýčkam medzi jednotlivými avarskými vodcami. Novú situáciu využili vládcovia naddunajských Slovanov sídliaci v Nitre a na južnej Morave a s pomocou vojenských družín sa v krátkom čase zbavili avarskej nadvlády a začali zaberať nimi kontrolované územia.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
244 0906.??.?? Vojsko Moravanov vedené Mojmírom II. utrpelo ťažkú porážku od Starých Maďarov. Následne bolo dobyté a vypálené hradisko v Mikulčiciach. (Podľa uhorskej historickej tradície sa tak stalo pri Bánhide v Zadunajskú). V boji zrejme padol aj vládca Veľkej Moravy Mojmír II. (*okolo roku 870) a väčšia časť jeho družiny. To spôsobilo zánik štátu a rozpad vyššej cirkevnej organizácie. Nebojové zložky starousadlého obyvateľstva (najmä v južných rovinatých oblastiach) sa postupne dostávali do područia Starých Maďarov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
245 0907.07.04 Pod Bratislavou došlo k bitke medzi Bavormi a Starými Maďarmi. Vojsko Bavorov pod vedením vojvodu Liutpolda utrpelo zdrvujúcu porážku. Okrem samého veliteľa tu zahynulo mnoho významných veľmožov a biskupov. V dôsledku tejto porážky zanikla Východná marka a Maďari získali kontrolu nad územím až po rieku Enžu. Maďarský kmeňový zväz sa stal novým hegemónom Karpatskej kotliny.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
246 0921.??.?? Po roku 920. Jazdecké oddiely Starých Maďarov začali prenikať do rovinatých oblastí juhozápadného Slovenska. Na strategicky významných miestach zanechali strážne jednotky, ktorých úlohou bola kontrola tohto priestoru. Svojich mŕtvych bojovníkov pochovávali na malých pohrebiskách v plnej zbroji i s koňom, resp. s jeho časťou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
247 0955.??.?? 955 - 965 Arpádovec Takšoň (Taksony) využil smrť najbojovnejších staromadärských náčelníkov pri rieke Lech a postupne zaujal územia, ktoré ovládali. Tak sa stal najmocnejším a najvplyvnejším vládcom v celom kmeňovom zväze. Zmocnil sa aj juhozápadného Slovenska spolu s Nitrou, ktoré do roku 955 ovládal vojvoda Lél.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
248 0955.08.10 Nemecký cisár Oto I. na hlavu porazil v bitke na rieke Lech pri Augsburgu lúpežiace oddiely Starých Maďarov. Výpravu približne 12 tisíc bojovníkov viedli vojvodovia Lél, Bulču (Bulcsu) a Súr (Súr). Väčšina bojovníkov v bitke zahynula alebo sa utopila v rieke. Náčelníkov zajali a potupne popravili. Od tejto udalosti ustali výpravy namierené do nemeckých krajín a Starí Maďari boli nútení prejsť na usadlý spôsob života.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
249 0971.??.?? Okolo 971. Takšoňov syn Gejza sa stal veľkokniežaťom so sídlom v Ostrihome. S jeho menom sa spájajú začiatky budovania uhorského štátu. Svoju družinu vyzbrojil podľa západoeurópskych vzorov dvojostrými mečmi. Gejzov mladší brat Michal sa stal údelným vojvodom v Nitre.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
250 0972.??.?? Nemeckí misionári na čele s Brunom zo Sankt Gallenu pokrstili v Ostrihome veľkoknieža Gejzu, jeho rodinu a najvýznamnejších príslušníkov kniežacej družiny. Týmto aktom sa začala kristianizácia Starých Maďarov. V Zadunajskú a na juhozápadnom Slovensku žilo už predtým pôvodné kresťanské obyvateľstvo, ktorého rady sa ešte rozšírili o zajatcov privlečených zo západných krajín.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
251 0994.??.?? Pred 995. Údelný vojvoda Michal zrejme už dávnejšie obnovil v Nitre Kostol sv. Emeráma a veľmož Poznan sa postaral o obnovu schátraného opátstva sv. Hypolita na Zobore a daroval mu časť zo svojich rodových majetkov. Vďaka tomu sa stal svetským patrónom kláštora.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
252 0995.??.?? Do Uhorska prišli českí benediktíni na čele s pražským biskupom Vojtechom a bŕevnovským opátom Anastáziom (Astrikom), aby tu pomohli vybudovať cirkevnú organizáciu. Vojtech pri tejto príležitosti udelil Gejzovi a jeho synovi Vajkovi (Štefanovi) sviatosť birmovania. Gejza neskôr odstránil svojho mladšieho brata Michala a do Nitry dosadil syna Štefana. Michalovi synovia Ladislav a Vazul si zachránili život útekom do zahraničia.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
253 0996.??.?? 996 - 997 Nitriansky údelný vojvoda Štefan a jeho manželka Gizela založili na Nitrianskom hrade pri Kostole sv. Emeráma Nitriansku kapitulu a obdarovali ju majetkami. Pri kapitule sa v priebehu nasledujúceho storočia konávali tzv. božie súdy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
254 0997.??.?? Po smrti veľkokniežaťa Gejzu (*okolo roku 945) vzniesol nároky na nástupníctvo šomoďský vojvoda Kopáň (Koppány), ktorý tiež pochádzal z rodu Arpádovcov. Okolo neho sa začali zhromažďovať prívrženci pohanstva a vyvolali otvorenú vzburu. Štefan sa uchýlil do opevneného tábora na brehu Hrona pri Bíni. Jeho rady posilnili oddiely domácich veľmožov Poznana a Honta ako aj Orzia. Potom pod velením Vencelína, veliteľa vojenského sprievodu kňažnej Gizely, Kopáňa pri Vespríme (Veszpém) porazili. Štefan odmenil víťazných vojvodov časťou majetkov porazeného Kopáňa ležiacich za riekou Drávou a bohato obdaroval aj kláštor sv. Martina na Pannonhalme.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
255 1000.12.25 25. decembra 1000, alebo 1. januára. 1001. Pápež Silvester II. so súhlasom nemeckého cisára Ota III. poslal Štefanovi I. kráľovskú korunu, ktorou bol korunovaný za prvého uhorského kráľa. Pravdepodobne pri tejto príležitosti bolo založené Ostrihomské arcibiskupstvo. Takmer celé jeho diecézne územie sa rozprestieralo na území dnešného Slovenska (nepochybne sa pritom rešpektovala vtedy ešte živá tradícia o územnom rozsahu veľkomoravského Nitrianskeho biskupstva). Prvým arcibiskupom sa stal Dominik.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
256 1001.??.?? 1001 - 1002 Poľský kráľ Boleslav Chrabrý zaujal územie Slovenska až po Dunaj a odovzdal ho do správy Ladislavovi Lysému, staršiemu synovi niekdajšieho údelného vojvodu Michala, ktorý musel uznať poľskú zvrchovanosť. Kráľ Štefan bol nútený preniesť svoje sídlo z Ostrihomu do Stoličného Belehradu (Székesfehérvár), ktorý sa stal tradičným korunovačným mestom uhorských kráľov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
257 1013.??.?? 1013-1015 Neznámy mních západoeurópskeho pôvodu na pokyn kráľa Štefana spísal Knihu mravných ponaučení kráľovičovi Imrichovi. Popri všeobecne mravoučných formuláciách sa v knihe objavujú aj praktické rady, ako zachovať Uhorské kráľovstvo v takom rozsahu, ako ho vytvoril Štefan. Budúci kráľ Imrich mal chrániť rôznorodoť svojej krajiny v jazykoch a zvyklostiach, pretože kráľovstvo jediného jazyka a mravu je slabé a krehké.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
258 1029.??.?? Staropoľská ríša vybudovaná Boleslavom Chrabrým sa rozpadla. Nitriansky údelný vojvoda Vazul (Vasil), mladší brat Ladislava Lysého, nedokázal obhájiť svoje postavenie a musel sa poddať kráľovi Štefanovi I. Ten ho dal uväzniť v Nitre.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
259 1030.??.?? Pred 1031. Kráľ Štefan I. vydal druhú knihu zákonov, v ktorej sa zaviedla povinnosť platenia desiatkov biskupom a budovanie farskej organizácie na území celého kráľovstva. Každých 10 osád malo na vlastné náklady postaviť farský kostol, zabezpečiť ho potrebným majetkom a farské hospodárstvo živým inventárom. Odev a bohoslužobné rúcha mal zabezpečiť kráľ, kňazov a knihy biskupi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
260 1030.??.?? Moravský knieža Bŕetislav ako spojenec nemeckého cisára Konráda II. vtrhol do Uhorska, pričom ohrozoval Nitriansko. Konrád sa dostal cez Zadunajsko až k Ostrihomu, na spiatočnej ceste ho až po Viedeň znepokojovalo kráľovské vojsko.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
261 1031.??.?? 1031 - 1032 V jaskynke neďaleko Zoborského kláštora v chýre svätosti zomrel Svorad (Ondrej), benediktínsky mních a pustovník. Rehoľné rúcho dostal od opáta Filipa, ale s jeho povolením sa zdržiaval mimo kláštora. Viedol odrickavý život, odopieral si odpočinok a ťažko pracoval v lese. Navyše na svojom tele nosil na znak kajúcnosti kovovú reťaz. Pochovali ho v Chráme sv. Emeráma v Nitre.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
262 1031.09.02 Kráľovič Imrich (*asi roku 1007) utrpel na poľovačke na diviaka smrteľné zranenia a zomrel bez potomstva. Kráľ Štefan I. krátko nato prikázal oslepiť v Nitre uväzneného Vazula, aby ho tak vylúčil z nástupníctva na uhorský trón. Vazulovi synovia Levente, Ondrej a Belo ušli do cudziny.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
263 1034.??.?? Okolo 1034. Zbojníci prepadli a zaškrtili pustovníka Benedikta a jeho telo hodili do Váhu. Mylne sa totiž nazdávali, že nazhromaždil z milodarov vo svojom jaskynnom príbytku na Skalke pri Trenčíne veľký majetok. Až po roku sa našlo Benediktovo telo a bolo pochované po boku jeho učiteľa Svorada (Ondreja) v Nitre.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
264 1038.08.15 Zomrel Štefan I.(*okolo roku 970, asi Ostrihom), zakladateľ Uhorského kráľovstva. Pochovali ho v kráľovskej kaplnke blahoslavenej Panny Márie v Stoličnom Belehrade v kamennom sarkofágu z rímskych čias. Jeho nástupcom na tróne sa stal Štefanov synovec Peter Orseolo, ktorý však nebol veľmi obľúbený.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
265 1041.09.?? Palatín Aba využil všeobecnú nespokojnosť s vládou Petra Orseola a zvrhol ho z trónu. Pod menom Samuel sa sám ujal vlády. Peter ušiel k nemeckému kráľovi Henrichovi III. a hľadal uňho pomoc pri znovuzískaní uhorského trónu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
266 1042.02.?? Kráľ Samuel Aba podporovaný nemenovaným nitrianskym údelným vojvodom podnikol neúspešný vojenský útok na územie Východnej marky a do Korutánska. September. Nemecký cisár Henrich III. a jeho spojenec české knieža Bŕetislav vtrhli do Uhorska, aby dosadili zvrhnutého Petra Orseola na uhorský trón. Obsadili Bratislavu a juhozápadné Slovensko až po rieku Hron. Dobyté územia odovzdali do správy Domoslavovi, synovi Ladislava Lysého. Po odchode cudzích vojska však Samuel Aba Domoslava z Nitry vyhnal.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
267 1044.03.?? Marec - apríl. Podozrievavý kráľ Samuel Aba nechal v čase Velkého pôstu v Canáde popraviť 50 veľmožov, ktorých považoval za svojich odporcov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
268 1044.06.?? jún - júl. Henrich III. znovu vtrhol na čele silného vojska do Uhorska, aby dosadil na trón zvrhnutého kráľa Petra. V bitke pri Menfô v Rábskej župe sa cisárovi podarilo poraziť vojsko kráľa Samuela Abu, ktorý po prehratej bitke ušiel z bojiska. V Heveši ho dostihli prívrženci kráľa Petra a zabili ho. Peter Orseolo sa znovu ujal vlády v Uhorsku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
269 1045.05.26 Nemecký kráľ Henrich III. po prísahe vernosti v Stoličnom Belehrade odovzdal Uhorsko ako léno kráľovi Petrovi Orseolovi, čo v krajine vzbudilo všeobecné pohoršenie. Kráľovskú korunu a kopiju sv. Mórica, ktoré predstavovali symboly moci Štefana I. poslal Henrich do Ríma.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
270 1046.??.?? Proti vláde kráľa Petra vypuklo v priebehu leta v Zátiší pohanské povstanie. Povstalci sa chceli vrátiť k starým slobodám (pohanstvu) a na uhorský trón povolali Vazulových synov Ondreja a Leventeho, ktorí žili v Kyjevskej Rusi. V priebehu septembra sa Ondrej vydal do Uhorska a blížil sa na čele vojska k Budínu. Tli ho chceli privítať zhromaždení biskupi, ale prepadli ich pohanskí povstalci a viacerých z nich zabili. Medzi obeťami boli aj eanádsky biskup Gerard a Bystrík, ktorý bol pravdepodobne svätiacim biskupom v Nitre. Koncom septembra bol za uhorského kráľa korunovaný Ondrej 1.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
271 1048.??.?? Asi 1048. Kráľ Ondrej 1. povolal z Poľska svojho brata vojvodu Bela a odovzdal mu do správy tretinu kráľovstva, t. j. 15 kráľovských komitátov. Z nich 11 tvorilo Nitrianske údelné vojvodstvo a zvyšné 4 menšie Biharské údelné vojvodstvo. Sídlom Bela sa stala Nitra, kde mal vlastný dvor a disponoval aj vojenskou družinou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
272 1051.??.?? Nemecký cisár Henrich III. a jeho spojenec český knieža Bŕetislav I. znovu vpadli do Uhorska. Cisár sa snažil zaujať Zadunajsko a Bŕetislav bez väčších problémov obsadil juhozápadné Slovensko. Neúspech cisára v Zadunajskú však prinútil aj Bŕetislava vzdať sa dobytého územia.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
273 1052.07.?? Leto. Cisár Henrich III. sa na čele vojska podporovaného loďstvom dostal až k Bratislavskému hradu a celých 8 týždňov ho bezvýsledne obliehal. Zručný potápač Zotmund navŕtal a potopil mnoho cisárskych lodí. Uzmieriť bojujúce strany prišiel osobne aj pápež Lev IX. Mier sa však podarilo uzavrieť až v nasledujúcom roku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
274 1054.07.16 Pápežský legát kardinál Humbert položil na oltár Hagie Sofie v Konštantínopole bulu obsahujúcu árkevnú kliatbu nad konštantínopolským patriarchom, čo viedlo k rozkolu medzi východnou (gréckou) a západnou (latinskou) cirkvou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
275 1057.??.?? Kráľ Ondrej I. nechal korunovať za kráľa svojho štvorročného syna Šalamúna, čím porušil pôvodnú dohodu, podľa ktorej mal byť jeho nástupcom mladší brat, nitriansky a biharský údelný vojvoda Belo.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
276 1059.??.?? Pred 1059. Vojvoda Belo začal v Nitre raziť vlastné mince (vojvodské denáre), ktoré boli vďaka bohatým náleziskám striebra v stredoslovenskej oblasti hodnotnejšie ako súčasné kráľovské peniaze.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
277 1059.01.24 Pápež Mikuláš II. vydal dekrét o volbe pápeža, ktorým vylúčil zasahovanie cisára a rímskej šľachty do tohto procesu. V budúcnosti pápeža volilo kolégium kardinálov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
278 1059.07.?? Druhá polovica roka. Kvôli zhoršujúcim sa vzťahom s bratom Ondrejom I. ušiel vojvoda Belo do Poľska k svojmu švagrovi Boleslavovi II. Smelému, aby od neho ziskal vojenskú pomoc.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
279 1060.??.?? Začiatkom roka sa údelný vojvoda Belo vrátil späť do Uhorska. Na jeseň potom s poľskou pomocou pri rieke Tise porazil svojho brata Ondreja I., ktorý ušiel z bojiska, ale po páde z koňa sa zranil a dostal do zajatia, kde zakrátko zomrel (*okolo roku 1015, asi Nitra). Dňa 6. decembra bol Belo korunovaný za nového kráľa.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
280 1061.??.?? V Potisí opäť vypukla pohanská vzbura vedená Jánom, synom Vatu. Belo I. po jej potlačení zvolal do Stoličného Belehradu zhromaždenie, kde navrhol viacero reformných opatrení. Okrem iného nariadil preložiť trhové dni z nedele na sobotu, aby sa zvýšila účasť ľudí na bohoslužbách.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
281 1063.09.?? Jeseň. Kráľ Belo I. zomrel 11. septembra pri Mošoni (*pred rokom 1020), keď tiahol proti nemeckému vojsku Henricha III. Cisár dosadil na uhorský trón bez väčšieho odporu Ondrejovho desaťročného syna Šalamúna. Belovi synovia Gejza, Ladislav a Lampert ušli do Poľska. Koncom septembra sa však posilnení vojenskými oddielmi ich ujca Boleslava II. Smelého vrátili do Nitrianskeho údelného vojvodstva.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
282 1064.??.?? Okolo 1064. Päťkostolský biskup Maurus (pôvodom pravdepodobne z okolia Nitry) dokončil legendu o najstarších svätcoch z územia Slovenska sv. Svoradovi (Ondrejovi) a Benediktovi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
283 1064.01.20 Podľa mieru uzavretého v Rábe (Gyôr) pripadlo Nitrianske údelné vojvodstvo Gejzovi a Biharské údelné vojvodstvo Ladislavovi, synom Bela I. a Šalamún zostal uhorským kráľom. Údelní vojvodovia Gejza a Ladislav vládli vo svojich údeloch relatívne nezávisle od kráľovskej moci.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
284 1067.??.?? České vojsko prepadlo a vyplienilo okolie Trenčína. Kráľ Šalamún spolu s vojvodom Gejzom vpadli na Moravu, kde tiež plienili. 1072 - 1073 Vzťahy medzi údelnými vojvodami Gejzom a Ladislavom a kráľom Šalamúnom sa začali zhoršovať. Gejza bol nútený poslať bratov Ladislava a Lamperta do Ruska, Čiech a Poľska so žiadosťou o vojenskú pomoc.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
285 1074.03.14 Vojsko údelných kniežat vojvodov Gejzu a Ladislava posilnené oddielmi olomouckého údelného vojvodu Ota porazilo v bitke pri Mogyoróde kráľa Šalamúna. Ciejza sa stal novým uhorským kráľom, pričom mladšiemu bratovi Ladislavovi pripadol údel v Nitriansku a najmladšiemu Lampcrtovi v Biharsku. Porazenému Šalamúnovi zostali iba hrady Bratislava a Mošon, pri obrane ktorých očakával pomoc cisára Henricha IV.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
286 1075.??.?? • Gejza I. založil v Hronskom Svätom Beŕíadiku benediktínske opátstvo a štedro ho obdaroval majetkami v Tekove a v Potisí. Kláštor sa neskôr stal významným centrom stredovekého písomníctva a vzdelanosti. Od začiatku 14. storočia sa stal aj hodnoverným miestom, kde sa vyhotovovali listiny o dôležitých právnych pokonaniach.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
287 1075.03.?? Pápež Gregor VII. vyhlásil tzv. dictatus papae, ktorým postuloval nárok na zvrchovanosť pápežskej moci. Týmto aktom zakázal akúkoľvek laickú investitúru (dosadzovanie do cirkevných úradov), čím vyvolal dlhoročné spory so svetskou mocou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
288 1077.01.28 V rámci boja o investitúru sa nemecký krát Henrich IV. na hrade Canossa v rúchu kajúcnika podrobil pápežovi Gregorovi VII. a dosiahol tak zrušenie cirkevnej kliatby, ktorú nad ním pápež vyriekol,
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
289 1077.04.25 Zomrel králGcjza I. (*pred rokom 1040). Pochovali ho vo Vacove. Za nového kráľa korunovali jeho mladšieho brata Ladislava I. Ten zveril správu údelu v Nitre najmladšiemu bratovi Lampertovi. V Bihari sa stal údelným vojvodom Šalamúnov syn Dávid.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
290 1080.??.?? Zosadený kráľ Šalamún odovzdal Ladislavovi L Bratislavský hrad a podrobil sa mu. Ladislav ho zato obdaroval niektorými majetkami a príjmami. Neumožnil mu však zúčastňovať sa na výkone moci. Po krátkom čase sa Šalamún stal organizátorom protikráľovskej vzbury, ktorá sa skončila jeho uväznením vo Visegráde.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
291 1083.??.?? V polovici júla boli v Nitre vyhlásení za svätých pustovníci Svorad (Ondrej) a jeho žiak Benedikt. Noví svätci sa zároveň stali spolupatrónmi tunajšieho starobylého Chrámu sv. Emeráma. V polovici augusta sa svätcom stal aj prvý uhorský kráľ Štefan a začiatkom novembra aj jeho syn Imrich.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
292 1091.03.?? Jar. Ladislav I. na základe žiadosti svojej sestry Heleny, vdovy po chorvátskom kráľovi Zvonimírovi, vtrhol do Chorvátska, aby tu ukončil boje o trón. Severnú časť krajiny (Slavónsko) pripojil k Uhorsku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
293 1091.09.?? Kráľ Ladislav I. povolil českému kniežaťu Bfetislavovi, aby sa usadil na západnej hranici Uhorska v okolí Bánova na Morave neďaleko Trenčína aj so svojou 2-tisícovou družinou. Bŕetislav sem ušiel zo strachu pred svojím otcom, českým kráľom Vratislavom II.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
294 1092.05.20 Na cirkevnej synode zvolanej z iniciatívy kráľa Ladislava I. boli vyhlásené mnohé nariadenia týkajúce sa cirkvi, ale aj laikov (celibát kňazov, zákaz pohanských prežitkov, obmedzenia práv izmaelitov a židov, ustanovenia o miestach, kde sa môžu konať tzv. božie súdy atď.)
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
295 1095.07.29 Zomrel kráľ Ladislav I. (*okolo roku 1040). Jeho nástupcom sa stal synovec Koloman, ktorý sa vrátil domov z poľského exilu. Mladšiemu Kolomanovmu bratovi Álmošovi sa ušlo Nitrianske údelné vojvodstvo.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
296 1095.11.26 Pápež Urban II. vyzval kresťanov, aby oslobodili Svätú zem z rúk moslimov. Jeho výzva viedla k organizovaniu viacerých križiackych výprav na Blízky východ.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
297 1096.06.?? Začiatkom júna sa z Čiech priblížil k Nitre oddiel križiakov smerujúci do Svätej zeme pod vedením Folkmara s úmyslom usporiadať pogrom na komunitu tunajšieho židovského obyvateľstva. Oddiely Nitrančanov však rozhodným zásahom rozprášili rabujúcich križiakov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
298 110?.??.?? Začiatok 12. storočia. Pravdepodobne na podnet kráľa Kolomana (niektorí autori hovoria o Ladislavovi I.) vzniklo najstaršie uhorské kronikárske dielo nazvané Gesta Hungarorum vetera, ktoré sa však nezachovalo. Vieme o ňom iba vďaka okolnosti, že z neho čerpali neskorší kronikári.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
299 1104.??.?? Prvá ostrihomská cirkevná synoda ustanovila, aby spory duchovných osôb v cirkevných záležitostiach riešili výlučne cirkevné súdy. Zakázala tiež ženiť sa už vysväteným kňazom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
300 1108.??.?? • Krátko po odchode cisára z Uhorska však kráľ prikázal oslepiť Álmoša i jeho maloletého syna Bela, čím Nitrianske údelné vojvodstvo zaniklo.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
301 1108.09.?? Nitriansky údelný vojvoda Álmoš po troch rokoch pobytu v exile vtrhol s vojskom nemeckého cisára Henricha V. a českého kniežaťa Svätopluka do Uhorska. Cisár začal obliehať Bratislavu a Svätopluk plienil na Považí. Vojenské akcie sa napokon skončili prímerím. Henrichovi V. sa podarilo zmieriť kráľa Kolomana s jeho bratom Álmošom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
302 1109.02.?? Český knieža Svätopluk a jeho mladší brat olomoucký údelný vojvoda Oto II. Čierny znovu vtrhli na juhozápadné Slovensko a prenikli až k Nitre. Tu okrem iného spustošili aj majetky Zoborského kláštora.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
303 1110.??.?? Pred 1111. Štefan III. založil v Jasove premonštrátsky kláštor sv. Jána Krstiteľa a obdaroval ho majetkami v blízkom okolí.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
304 1110.??.?? Okolo 1110. Kráľ Koloman, vychádzajúc zo staršej veľkomoravskej tradície, obnovil biskupstvo v Nitre. Keďže juhozápadné Slovensko bolo už celé storočie súčasťou Ostrihomskej diecézy, nitrianski biskupi sa museli uspokojiť s územím Nitry a jej najbližšieho okolia a vzdialeným trenčianskym komitátom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
305 1111.09.01 Pred 1. septembrom. Na žiadosť zoborského opáta Godofreda poprední nitrianski veľmoži prísahou potvrdili platnosť donácie kráľa Štefana I. pre Zoborské opátstvo. Podľa nej kláštoru patrila tretina všetkých kráľovských mýt vyberaných v Nitre a na rieke Váh až po Trenčín.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
306 1113.09.01 pred 1. septembrom. Z iniciatívy zoborského opáta Godofreda prikázal kráľ Koloman vyhotoviť súpis všetkých majetkov kláštora v oblasti Ponitria, Požitavia, Považia a v Turci a presne vyznačiť ich hranice. Takto vznikol veľký súbor miestnych a chotárnych názvov, ktoré celkom jednoznačne svedčia o vyvinutom slovenskom osídlení v spomínaných regiónoch.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
307 1116.??.?? 13. mgja. Po smrti kráľa Kolomana (*okolo roku 1070) nastúpil na trón jeho syn Šte fan II. Krátko nato, v dôsledku vojenskej porážky, musel českému kniežaťu Vladislavovi I. odstúpiť územie medzi Bielymi Karpatmi, riekou Moravou, Olšavou a Veličkou, ktoré sa stalo trvalou súčasťou českého štátu (Moravy).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
308 1116.??.?? Pred 1116. Kráľ Koloman zákonnými článkami upravil vzťahy medzi kresťanským a židovským obyvateľstvom krajiny. Okrem iného nariadil, aby sa o väčších finančných transakciách medzi kresťanmi a židmi vyhotovovali písomné svedectvá.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
309 1119.??.?? V Bologni bola založená prvá u niverzita v Európe. J ej chýrna právnická fakulta sa postupne stala vyhľadávaným miestom štúdia aj pre študentov Z Uhorska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
310 1122.??.?? 23. september. Vo Wormse uzavrel pápež Kalixt II. s nemeckým cisárom Henrichom V. dohodu, tzv. Wormský konkordát, ktorým sa skončil boj o investitúru; cisár sa vzdal investitúry a súhlasil s kanonickou voľbou biskupov a opátov. Po voľbe mal však panovník právo uviesť zvoleného hodnostára do jeho úradu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
311 1123.??.?? Uhorskí veľmoži na čele s Kozmom z rodu Poznanovcov odmietli podporovať kráľa Štefana II. počas vojenského ťaženia v Haliči a hrozili odchodom domov. Šlo o prvý zaznamenaný prípad odporu aristokracie voči rozhodnutiu panovníka vo včasnostredovekom Uhorsku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
312 1130.??.?? Okolo 1130. Veľmož Lampert z rodu Hontovcov založil na svojom majetku v Bzovíku benediktínsky kláštor sv. Štefana a obdaroval ho rozsiahlymi majetkami. Zakladacia listina potvrdzuje, že iba malú časť svojej majetkovej držby získal Lampert od arpádovských kráľov alebo od drobnejších pozemkových vlastníkov. Väčšina majetkov, darovaných kláštoru, tvorila veľmožov dedičný rodový majetok pochádzajúci zrejme ešte z preduhorského obdobia.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
313 1131.03.01 Zomrel kráľ Štefan II. (*roku 1101). Kedže bol bezdetný, o dva mesiace korunovali za nového kráľa slepého Bela II. Na krajinskom sneme zvolanom do Aradu došlo k surovému zúčtovaniu s časťou veľmožov, ktorí údajne súhlasili s oslepením Bela a jeho otca Álmoša. Obeťou týchto represálií sa stal aj veľmož Lampert a jeho syn Mikuláš z rodu Hontovcov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
314 1143.??.?? Jágerský biskup Martýrius vysvätil novozaložený benediktínsky kláštor Panny Márie v Krásnej nad Hornádom. Založili ho pravdepodobne príslušníci veľmožského rodu Abovcov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
315 1146.03.2? Koniec marca - začiatok apríla. Po smrti Bela II. (*okolo roku 1108) sa nezákonný syn kráľa Kolomana Boris vytrvalo usiloval o uhorský trón. Pomocou najatých nemeckých žoldnierov sa síce zmocnil Bratislavského hradu, ale nový kráľ Gejza II. ľahko vytlačil jeho ozbrojencov z krajiny.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
316 1150.??.?? Okolo polovice 12. storočia. Arabský geograf a cestovateľ al Idrísí vo svojom opise európskych krajín spomína aj Uhorsko. Ako veľké, ľudnaté a významné mestá uvádza Nitru a Bratislavu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
317 1156.??.?? Ostrihomský arcibiskup Martýrius daroval cirkevný desiatok zo 70 dedín v Ostrihomskom, Tekovskom, Hontianskom a Nitrianskom archidiakonáte Ostrihomskej kapitule a jej kanonikom s podmienkou, že sa budú každý deň modliť pri novozriadenom oltári v Kostole Panny Márie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
318 1159.??.?? Pred 1160. V menšej miere sa medzi novými hosťami objavili aj Valóni. Hostia sa mohli riadiť podľa právnych zvyklostí svojej domovskej krajiny.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
319 1159.??.?? Pred 1160. Na pozvanie kráľa Gejzu II. sa v Sedmohradsku a na Spiši usadili prví saskí osadníci.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
320 1162.03.31 Zomrel uhorský kráľ Gejza II. (*roku 1130). Za nového kráľa korunovali jeho najstaršieho syna Štefana III. Byzantský cisár Manuel súčasne presadil voľbu protikráľa Ladislava II. (Štefanovho brata), ktorý však krátko nato zomrel.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
321 1169.??.?? Uhorský kráľ Štefan III. sa z podnetu pápežského legáta kardinála Manfreda zaviazal, že bez predbežnej porady s pápežom nebude v budúcnosti zosadzovať ani prekladať biskupov či kráľovských prepoštov a opátov a cirkevné majetky nedá do užívania svetským osobám.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
322 1172.??.?? Po smrti kráľa Štefana III. (*roku 1147) ostrihomský arcibiskup Lukáš a najvyšší dvorskí hodnostári určili za nástupcu jeho mladšieho brata Bela III., ktorý dlhodobo žil na cisárskom dvore v Byzantskú. Za kráľa ho korunoval až začiatkom nasledujúceho roka kaločský arcibiskup.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
323 1183.??.?? Uhorský kráľ Belo III. daroval Nitrianskemu biskupstvu tretinu z trhových poplatkov vybraných v Nitre, tretinu výnosu z troch mýtnych staníc (v dnešných Nových Zámkoch, oproti Zoboru a v Turci) a tri lode soli.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
324 1184.??.?? Pred 1185. Ťažko zranený šľachtic Stojslav z rodu Poznanovcov vo svojom testamente daroval väčšinu svojich dedičných rodových majetkov (medzi nimi aj dnešnú Radošinu) Zoborskému kláštoru. Jeho sídlo (opevnený dvorec s rotundou sv. Juraja v chotári Nitrianskej Blatnice) spustlo.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
325 1185.??.?? Okolo 1185. Kráľ Belo III. pred zásnubami s francúzskou princeznou Margitou Kapetovou nechal vyhotoviť súpis svojich kráľovských príjmov. Okrem dôchodkov zo 72 kráľovských žúp, z výmeny mincí, mýtnych a colných poplatkov, príjmu z predaja soli a dane od hostí sem zarátal aj príjmy jednotlivých biskupstiev, z ktorých najchudobnejšie, vzhľadom na nepatrnú rozlohu diecézneho územia, bolo Nitrianske. Malo príjem iba 300 hrivien ročne.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
326 1188.??.?? Vyhnaný haličský knieža Vladimír sa uchýlil do Uhorska pod ochranu Bela III. Ten na čele uhorského vojska obsadil Halič a za miestodržiteľa vymenoval svojho mladšieho syna Ondreja. Týmto sa začali tri desaťročia trvajúce boje o vládu nad touto krajinou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
327 1189.05.?? V poľnom tábore pri Bratislave (na území dnešnej Petržalky) sa pod vedením rímskeho cisára Fridricha I. Barbarossu zhromažďovali vojská 3. križiackej výpravy smerujúce do Svätej zeme.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
328 1190.??.?? Okolo 1190. Na strieborných denároch Bela III. sa po prvý raz vyskytol dvojramenný kríž umiestnený v štíte ako panovnícky erb, ktorý okrem celouhorského symbolizoval aj slovenské územie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
329 1192.06.27 Za prítomnosti pápežského legáta Gregora bol vo Veľkom Varadíne vyhlásený za svätého uhorský kráľ Ladislav I. Neskôr sa stal symbolom rytierstva a často bol zobrazovaný ako bojovník proti pohanským Kumánom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
330 1196.04.23 Po 25 rokoch vlády zomrel kráľ Belo III. (*roku 1148), ktorý patril k najvýznamnejším panovníkom z rodu Arpádovcov na uhorskom tróne. Jeho smrťou končí obdobie trvania patrimoniálnej monarchie, kde kráľ rozhodoval o všetkých významných záležitostiach autokraticky. Po Belovi nastúpil na trón jeho starší syn Imrich I., ktorý bol za kráľa korunovaný už roku 1194.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
331 1199.03.10 Kráľ Imrich I. nechal zhabať zakladacie listiny Leleského prepoštstva uložené vo Vacovskej katedrále, pretože vacovského biskupa Boleslava, zakladateľa kláštora, podozrieval z účasti na protikráľovskom sprisahaní organizovanom kráľovým mladším bratom vojvodom Ondrejom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
332 1200.??.?? Prelom 12. a 13. stor. Na území Slovenska žilo okolo 200- až 250 tisíc obyvateľov. Celkový počet obyvateľstva Uhorska dosiahol okolo 2 miliónov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
333 1201.??.?? Po 1200. Neznámy notár kráľa Bela III., zvaný Anonymus, na základe starších prameňov, ústnej tradície, ale i vlastnej fantázie, spísal najstaršie dejiny Uhrov (Maďarov).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
334 1203.10.?? Kráľ Imrich pre zjavné pokusy o podkopanie kráľovskej autority zajal pri Varaždíne svojho mladšieho brata Ondreja a jeho manželku Gertrúdu. Ondreja uväznil a Gertrúdu poslal späť k otcovi do Merána v severnej Taliansku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
335 1204.01.?? január - apríl. Alexander z rodu HontPoznanovcov (syn nitrianskeho župana Tomáša, zakladateľa rodu grófov zo Sv. Jura a Pezinka) so svojimi prívržencami vyslobodil vojvodu Ondreja a svojho brata Sebeša z väzenia v Ostrihome. Chorý kráľ Imrich už nemal dosť síl na potrestanie tohto skutku. 24. apríl. Pápež Inocent III. povolil premiestniť Prepoštstvo sv. Spasiteľa z Bratislavského hradu do podhradia, pretože početné návštevy kostola ohrozovali bezpečnosť kráľovského hradu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
336 1204.09.?? Zomrel uhorský kráľ Imrich (*roku 1174). Formálne na trón nastúpil jeho maloletý syn Ladislav III., no skutočným vládcom sa stal regent Ondrej II.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
337 1205.05.29 Za uhorského kráľa korunovali Ondreja II. Cestu na trón mu definitívne uvoľnila smrť 5-ročného Imrichovho syna Ladislava III. Ondrejova vláda sa niesla v znamení neustálych bojov o Haličské kráľovstvo, ktoré vyčerpávali nielen kráľovskú pokladnicu, ale vyvolali všeobecnú nespokojnosť kráľovských servientov (šľachty) i cirkvi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
338 1206.??.?? 1206- 1217 Kráľ Ondrej II. štedrými donáciami majetkov v Bratislavskej a Nitrianskej župe odmenil všestranné služby svojich verných dvoranov, nitrianskeho župana Tomáša a jeho synov Alexandra a Sebeša (predkov svätojurských a pezinských grófov), čím sa títo šľachtici zaradili k najmajetnejším rodom na území Slovenska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
339 1208.??.?? Okolo 1208. Kráľ Ondrej II. obdarúval svojich obľúbencov z radov veľmožov rozsiahlymi majetkami, neraz aj celými župami. Pod vplyvom kráľovnej Gertrúdy boli na kráľovskom dvore uprednostňovaní cudzinci, čo vyvolávalo medzi uhorskou aristokraciou hnev voči nim a kráľovnej.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
340 1212.09.26 Cisár Fridrich II. vydal Zlatú bulu sicílsku, ktorá nanovo upravila vzťahy českého štátu k Svätej rímskej ríši. Čechy holi definitívne povýšené na kráľovstvo.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
341 1213.??.?? 1213-1229 Sudcovia (župani), ktorí nevedeli rozhodnúť komplikované súdne spory, posielali sporné stránky do Velkého Varadína, kde sa obvinení museli podrobiť skúške žeravým železom pred tzv. božím súdom. Výsledok bol zaznamenaný do registra, v ktorom sa nachádzajú aj stránky z územia Slovenska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
342 1213.09.28 Sprisahanci z radov najvyššej dvorskej aristokracie využili neprítomnosť kráľa a počas poľovačky v Pilišských horách zavraždili kráľovnú Gertrúdu (*okolo roku 1190, Meráno). Vyčítali jej najmä okaté uprednostňovanie cudzincov z jej sprievodu pri udeľovaní hodností a majetkov. Kráľovi Ondrejovi II. sa do konca svojej vlády nepodarilo potrestať všetkých vinníkov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
343 1214.??.?? Ondrej II. nechal korunovať za kráľa svojho prvorodeného syna Bela. Na Spiši sa stretol s krakovským kniežaťom Leškom Bielym a uzavrel s ním spojenectvo proti haličskému kniežaťu Vladislavovi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
344 1217.??.?? 1217- 1218 Uhorský kráľ Ondrej II. sa na čele vybraného vojska zúčastnil na križiackej výprave do Svätej zeme. Viac ako boju sa kráľ venoval nadväzovaniu diplomatických kontaktov a zhromažďovaniu relikvií. Počas jeho neprítomnosti krajinu spravovali kráľovi verní baróni na čele s ostrihomským arcibiskupom Jánom. Konkurenčné zoskupenie veľmožov sa však odmietlo podriadiť týmto správcom a zápas skončil vyhnaním arcibiskupa Jána z krajiny a rozvratom kráľovských financií.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
345 1217.??.?? Omodej z rodu Hont-Poznanovcov pred odchodom na križiacku výpravu založil na svojom rodovom majetku v Bíni premonštrátsky kláštor Panny Márie a obdaroval ho neveľkými majetkami.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
346 1222.05.0? Začiatok mája. Ondrej II. privilegiálnou listinou potvrdil výsady kňazského stavu. Duchovné osoby nepodliehali svetským, ale iba cirkevným súdom a nemuseli platiť kráľovskú daň.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
347 1222.05.29 Pred 29. májom. Ondrej II. pod tlakom kráľovských servientov vydal Zlatú bulu, v ktorej garantoval základné práva uhorskej šľachty (najmä dedičnosť a ochranu jej majetkov) udelené ešte Štefanom I. Bula okrem toho obsahuje články zakazujúce darovania veľkých majetkov, zákaz udeľovania dvorských hodností cudzincom, kumuláciu hodností v rukách jednotlivcov, právo servientov na riadny súd a záväzok kráľa zvolávať každoročne zhromaždenia na sviatok sv. Štefana do Stoličného Belehradu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
348 1223.??.?? • Pápež Honorius III. schválil regulu žobravej rehole menších bratov (františkánov), ktorá sa zakrátko nato rozšírila po celej Európe.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
349 1223.03.29 Pápež Honorius III. vyzval kráľa Ondreja II., aby nezanedbával platenie desiatkov cirkvi. S rovnakou výzvou sa obrátil aj na županov, barónov a všetkých obyvateľov Uhorského kráľovstva.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
350 1223.05.?? Máj - jún. Mongoli na čele s Džingischánom porazili na rieke Kalke vojská ruských kniežat a ich spojencov Kumánov, čím si otvorili cestu k výbojom do stredovýchodnej Európy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
351 1224.??.?? Nitriansky biskup Jakub založil na Skalke pri Trenčíne malé benediktínske opátstvo na mieste, kde pustovníčil a zahynul sv. Benedikt. Na obživu mníchov vyčlenil dedinu Újazd, dve vinice v chotári Nitry, usadlosť v dedine Skala a päťdesiatinu zo svojho biskupského cirkevného desiatku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
352 1226.??.?? 1226- 1234 Začal sa dlhotrvajúci spor medzi panonhalmským opátom Urošom (Uriášom) a poddanými kláštora z Diakoviec, do ktorého zasahovala okrem domácich svetských a cirkevných súdov aj Rímska kúria. Poddaní kláštora odopierali plniť stupňujúce sa nároky opáta na robotné a dovtedy neobvyklé služobné povinnosti. Napokon však museli prijať rozhodnutie súdu a podriadiť sa opátovi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
353 1229.??.?? Provinciál Nemeckej provincie františkánov Ján poslal do Uhorska prvých rehoľníkov tejto žobravej rehole. Už v nasledujúcom roku vznikla samostatná uhorská provincia františkánov, ktorí sa následne začali usadzovať vo väčších sídlach mestského charakteru (Bratislava, Trnava, Nitra). Neskôr sa v Uhorsku objavili aj príslušníci ďalšej žobravej rehole dominikáni.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
354 1233.??.?? • Kráľ Ondrej II. schválil dohodu medzi Ostrihomskou kapitulou a nemeckými hosťami zo Sebechlebov týkajúcu sa ich záväzkov voči svojej vrchnosti. Nemci sa totiž predtým proti požiadavkám kapituly vzbúrili a na kráľov príkaz boli zo Sebechlebov vyhnaní.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
355 1233.08.20 Kráľ Ondrej II. uzavrel s pápežským legátom Jakubom Berežskú dohodu, v ktorej sa zaviazal rešpektovať výsady cirkvi v Uhorsku. Prisľúbil tiež nepripustiť do úradov židovských a saracénskych finančníkov. Platnosť dohody potvrdili aj najvyšší dvorskí hodnostári.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
356 1235.09.21 Zomrel uhorský kráľ Ondrej II. (*okolo roku 1177). Ostrihomský arcibiskup v Stoličnom Belehrade korunoval za jeho následníka mladšieho kráľa Bela IV., ktorý patril ku kritikom a oponentom otcovej politiky v kráľovstve.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
357 1238.??.?? Uhorský kráľ Belo IV. udelil hosťom, usadeným v Trnave, mestské privilégiá podľa vzoru Stoličného Belehradu. Pravdepodobne v tom istom čase udelil podobné výsady aj Banskej Štiavnici, Krupine a Zvolenu, ktoré sa však počas tatárskeho vpádu stratili.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
358 1239.??.?? Uhorský kráľ Belo IV. súhlasil s tým, aby sa do východných, riedko osídlených oblastí Uhorska prisťahovali pohanskí Kumáni, vedení náčelníkom (kniežaťom) Kutenom. Neskôr sa kráľ rozhodol usídliť Kumánov aj na iných, hustejšie osídlených miestach krajiny, čo vyvolalo odpor miestneho obyvateľstva i šľachty.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
359 1240.09.10 Belo IV. udelil mestské výsady uhorským a nemeckým hosťom usadeným v podhradí komitátneho hradu Starý Tekov. Hradskí vojaci, ktorí dovtedy žili na tomto území, sa mohli buď odsťahovať, alebo sa stať členmi mestskej komunity.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
360 1241.??.?? • Koncom mesiaca druhý prúd Tatárov pod vedením Orduchána, ktorý predtým zvíťazil v Sliezsku nad Henrichom Pobožným, prenikol pri Trenčíne na územie Slovenska a spustošil husto obývané juhozápadné Slovensko.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
361 1241.04.11 Tatári pod vedením Batuchána pri rieke Slanej na hlavu porazili kráľovské vojsko. Iba kráľovi Belovi IV. sa s menším oddielom podarilo vyviaznuť a ujsť do bezpečia.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
362 1242.02.02 Po niekolkomesačnom obliehaní stále ešte odolávali Tatárom dobre opevnené mestá a hrady (Nitra, Bratislava, Komárno, Fiľakovo, Abovský Novohrad). Úspešne sa dokázali brániť aj jednoduchí ľudia v horskom prostredí.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
363 1242.03.?? Jar. Keď sa tatárski velitelia dozvedeli o smrti velkého chána Ogotaja, nečakane opustili Uhorsko, pretože sa chceli uchádzať o jeho trón. Zanechali po sebe spustošenú krajinu. Zima. V krajine vypukol hladomor, pretože sedliaci zo strachu pred Tatármi neobrobili svoje polia. Podľa dobových kroník si vyžiadal vraj viac obetí, ako tatárske plienenie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
364 1243.06.07 Uhorský kráľ Belo IV. potvrdil svojím privilégiom staršie výsady spišských kopijníkov. Kopijníci boli pôvodne strážcovia hraníc, ktorí sa v priebehu prvej polovice 13. storočia včlenili do radov nižšej šľachty. Kráľ ich natrvalo oslobodil od platenia kráľovských daní a nemuseli platiť ani mýtne poplatky. Ak sa dopustili ťažšieho priestupku, mal ich súdiť spišský župan. Neskôr si vytvorili vlastnú samosprávu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
365 1245.06.12 Pred 12. júnom. Kráľ Belo IV. nechal popraviť za zbojstvo Malšovho syna Mikuláša z rodu Branč-Lipovníckych, ktorého sa dopustil v časoch tatárskeho vpádu. Jeho majetkové podiely v okolí Topoľčian udelil svojmu vernému dvoranovi Štefanovi z rodu Gut-Kelcdovcov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
366 1246.06.15 V bitke medzi uhorským a rakúskym vojskom pri Viedenskom Novom Meste padol rakúsky a štajerský vojvoda Fridrich II. Babenberský (*okolo roku 1210). Keďže ním vymrel rod Babenbergovcov po meči, medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom sa začal vyše 30-ročný zápas o babenberské dedičstvo.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
367 1248.??.?? • V priebehu tohto roka získali mestské privilégiá pravdepodobne aj Košice, Prešov, Veľký Šariš, Sabinov a Levoča na Spiši.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
368 1248.09.02 Uhorský kráľ Belo IV. udelil podľa vzoru Stoličného Belehradu hosťom a obyvateľom Nitry mestské výsady za statočnosť pri obrane pred Tatármi. Ešte predtým nechal ohraničiť chotár mesta a pridelil mu dedinu Dvorčany.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
369 1251.07.15 Belo IV. vydal zakladaciu listinu pre premonštrátske prepoštstvo v Turci (dnešný Kláštor pod Znievom). Kláštoru mala patriť aj osada Sasov pri Kostole sv. Alžbety (dnešný Kežmarok). Pre odpor saských hostí bol kráľ nútený vydať v nasledujúcom roku novú zakladaciu listinu, kde sa už osada Sasov nespomína.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
370 1253.03.13 Predkovi Forgáčovcov, Ivánkovmu synovi Ondrejovi, daroval kráľ z vďačnosti za záchranu života po bitke s Tatármi na rieke Slanej, majetok Gýmeš (dnešný Jelenec), nachádzajúci sa pod hradom, ktorý vybudoval spomínaný Ondrej.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
371 1254.06.28 Uhorský kráľ Belo IV. potvrdil staršie majetkové práva pilišského opáta v Bratislave a jej najbližšom okolí okrem iného aj preto, lebo opát z vlastných prostriedkov nechal postaviť Vodnú vežu oproti brodu cez Dunaj.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
372 1255.??.?? Kráľ Belo IV. podľa vzoru Banskej Štiavnice udelil saským hosťom usadeným v novej osade Bystrici mestské privilégiá.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
373 1256.??.?? Spišský šľachtic Jordán z Hrhova získal od kráľa neobývaný les po oboch stranách rieky Poprad, ležiaci v hraničnom pásme oproti Poľsku s tým, že darované územie môže zaľudniť novými osadníkmi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
374 1257.??.?? Uhorský kráľ Belo IV. listinnou formou zaručil kráľovským poddaným z TUrea a Liptova, ktorí ušli zo svojich majetkov kvôli príkoriam zo strany kráľovských úradníkov, ich staré slobody.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
375 1260.07.12 V bitke pri Kressenbrune na brehu rieky Moravy porazil český kráľ Pŕemysl Otakar II. uhorské vojsko. Prehra znamenala obrat v boji o babenberské dedičstvo. Začiatok septembra. V Bratislave sa po prehratej bitke uskutočnilo rokovanie medzi znepriatelenými stranami, na ktorom sa prijali predbežné podmienky pre uzavretie mieru.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
376 1261.03.31 Uhorský kráľ Belo IV. sa po vojenskej porážke pri Kressenbrune vzdal nárokov na Štajersko v prospech českého kráľa, čo vyvolalo rozhodný nesúhlas jeho prvorodeného syna a následníka trónu Štefana. 1262
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
377 1261.12.05 Pred 5. decembrom. Bratislavským mierom uzavretým medzi Belom IV. a jeho synom mladším kráľom Štefanom V. sa Uhorské kráľovstvo rozdelilo na dve časti. Východná časť krajiny vrátane východného Slovenska pripadla Štefanovi a Zadunajsko so západným a stredným Slovenskom Belovi IV.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
378 1264.07.?? Leto. Benátsky kupec Wilamus navštívil na Šarišskom hrade mladšieho kráľa Štefana V., kde mu predal rôzny tovar v celkovej hodnote 1 485 hrivien striebra. Išlo o drahé textílie, šperky, mince, kožušiny a iný luxusný tovar.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
379 1265.03.0? Začiatok marca. Mladší kráľ Štefan pri Isaszegu porazil vojská svojho otca Bela IV. V nesladujúcich mierových rokovaniach sa znovu potvrdilo rozdelenie krajiny na dve polovice.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
380 1265.03.11 Na Bolonskej univerzite sa po prvý raz spomína existencia združenia uhorských študentov študujúcich na tejto chýrnej škole.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
381 1267.09.07 Pred 7. septembrom. Na zasadnutí snemu oboch častí kráľovstva v Ostrihome kráľ Belo IV. opätovne potvrdil výsady uhorskej šľachty. Okrem iného sa zaviazal každoročne zvolávať do Stoličného Belehradu snemové zhromaždenia, na ktorých sa mali zúčastňovať zástupcovia z každej kráľovskej župy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
382 1269.??.?? • Belo IV. na žiadosť nemeckých hostí udelil Kežmarku mestské výsady a nechal ohraničiť chotár mesta, do ktorého boli zahrnuté aj staršie osady strážcov a rybárov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
383 1269.09.10 10. - 13. september. Poslovia mladšieho kráľa Štefana V. uzavreli v Melfi v južnom Taliansku dohodu so sicílskym kráľom Karolom I. z Anjou. Podľa nej sa mala Karolova dcéra Izabela vydať za Štefanovho syna Ladislava a naopak Karolov syn Karol II. Kuľhavý si mal vziať Štefanovu dcéru Máriu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
384 1270.05.03 Na Zajačom ostrove pri Budíne zomrel po 35 rokoch vlády uhorský kráľ Belo IV. (*roku 1206). Jeho dcéra Anna ušla aj s korunovačnými klenotmi k manželovi svojej dcéry do Prahy. Štefan krátko nato prebral vládu aj nad západnou časťou kráľovstva a začal sa pripravovať na vojnu s českým kráľom Pŕemyslom Otakarom II.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
385 1270.12.?? Uhorské vojsko napriek uzavretému prímeriu vtrhlo do Štajerská a Dolného Rakúska a spôsobilo tu značné škody.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
386 1271.04.?? Apríl - máj. Český kráľ Pfemysl Otakar II. vtrhol na čele vojska na juhozápadné Slovensko, kde sa bez odporu zmocnil Devína, Bratislavy, hradov v Malých Karpatoch Svätého Jura, Pezinka a Červeného Kameňa ako aj Trnavy a Nitry. Nakoniec prenikol až k Hronu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
387 1271.07.02 Vyslanci českého kráľa Pŕemysla Otakara 11. a uhorského kráľa Štefana V. uzavreli v Bratislave mier. Napriek tomu, že jeho platnosť potvrdili krátko nato obaja králi, nemal dlhé trvanie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
388 1271.08.25 Štefan V. udelil Sasom usadeným na Spiši kolektívne výsady. Na ich základe neskôr vznikla provincia 24 spišských miest. V súdnych záležitostiach Šasi podliehali vlastnému grófovi, sídliacemu v Levoči.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
389 1272.01.?? Štefan V. potvrdil výsady drobných šľachticov (predialistov) ostrihomského arcibiskupa, ktorých majetky zväčša ležali na území dnešného Slovenska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
390 1272.06.2? Koniec júna. Chorvátsko-slavónsky bán Joachim z rodu Gut-Keledovcov zajal kráľoviča Ladislava a zadržiaval ho na svojom hrade Koprivnica v Chorvátsku. Kráľovi Štefanovi sa hrad nepodarilo dobyť.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
391 1272.08.06 Na dunajskom ostrove Čepel náhle zomrel 33-ročný kráľ Štefan V. (*roku 1239). Pochovali ho v dominikánskom kláštore na Margitinom ostrove.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
392 1272.09.?? Začiatkom mesiaca ostrihomský arcibiskup Filip korunoval za kráľa Štefanovho 10-ročného syna Ladislava IV. Kumánskeho, ktorý sa čoskoro stal hračkou v rukách veľmožov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
393 1273.05.?? Vojsko Moravanov vtrhlo na juhozápadné Slovensko, aby pomstilo predchádzajúce pustošenie kumánskej jazdy na Morave.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
394 1273.07.?? júl - august. Takmer 60-tisícové české vojsko znovu pustošilo na juhozápadnom Slovensku. Podarilo sa mu opätovne dobyť Nitru, pričom zhorela aj biskupská katedrála a archív.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
395 1273.09.11 Ríšski kurfirsti zvolili za rímskeho kráľa dovtedy málo známeho grófa Rudolfa Habsburského, ktorý sa energicky pustil do zápasu s Premyslom Otakarom U.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
396 1274.03.07 Zomrel významný katolícky teológ Tomáš Akvinský (Toku 1225), predstaviteľ vrcholnej scholastiky. Od roku 1268 sa jeho učenie stalo oficiálnym učením dominikánskeho rádu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
397 1275.??.?? V Banskej Štiavnici sa spomína kláštor dominikánov, ktorí spravovali mestský špitál sv. Alžbety. Dominikáni v meste pôsobili už pred tatárskym vpádom. Aj napriek zničeniu ich kláštora sa sem znovu vrátili.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
398 1276.11.21 Vyslanci českého kráľa Pŕemysla Otakara II. uzavreli pri Viedni mier s Rudolfom Habsburským. V rámci dohodnutých mierových podmienok mal český kráľ vrátiť zaujaté hrady v západných oblastiach Uhorska (aj na juhozápadnom Slovensku). 1278 26. augusta. Spojené vojská Rudolfa Habsburského a Ladislava IV. Kumánskeho porazili na Moravskom poli vojsko českého kráľa Pŕemysla Otakara II. Uhorským oddielom velil palatín Matúš Cák (strýko Matúša Čáka Trenčianskeho).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
399 1279.04.?? Z popudu Rímskej kúrie prišiel do Uhorska pápežský legát biskup Filip, aby pomohol zastaviť rozvrat krajiny a prinútil kráľa Ladislava IV. vysporiadať sa s pohanskými Kumánmi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
400 1279.09.14 Na cirkevnej synode v Budíne, zvolanej z podnetu pápežského legáta Filipa, boli prijaté opatrenia proti neporiadkom v cirkvi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
401 1280.07.?? Leto. Ladislav IV. a jeho matka Alžbeta sa pred pápežským legátom Filipom slávnostne zaviazali ráznejšie vystúpiť proti pohanom (Kumánom) a rôznym heretikom v krajine. Okrem toho na znak pokánia kráľ obdaroval špitál v Budíne každoročným príspevkom vo výške 100 hrivien zo svojho príjmu z baní v Gelnici.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
402 1281.07.?? Leto. Finta z rodu Abovcov povstal proti kráľovi, ktorý ho zbavil palatínskeho úradu. Kráľovi sa podarilo pokoriť vzdorujúceho veľmoža, keď dobyl viacero jeho hradov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
403 1282.??.?? 1282 - 1285 Klerik Ladislava IV., Šimon z Kézy, vo svojom kronikárskom diele Gesta Hunnorum et Hungarorum vyhlásil Hunov za predkov Maďarov. Okrem toho vypočítal 108 najstarších maďarských rodov, ktoré údajne koncom 9. storočia zaujali novú vlasť.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
404 1285.01.?? Tatári ako spojenci Ladislava IV. vtrhli na Spis, do Šariša a Abova. Vojsko uhorských veľmožov však Tatárov pri Podolínci porazilo.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
405 1285.09.0? Začiatok septembra. Kráľovské vojsko obľahlo vzbúrených Spišiakov na Spišskom hrade. Súčasťou kráľovského vojska boli aj oddiely Tatárov, ktorí vyrabovali Spišskú kapitulu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
406 1287.03.16 Pred 16. marcom. Vojenské oddiely uhorských veľmožov na čele s Ivanom z Kószegu pri rieke Žitave porazili vojsko kráľa Ladislava IV. Kumánskeho.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
407 1288.05.08 Ostrihomský arcibiskup Lodomer (Vladimír) sa pápežovi Mikulášovi IV. sťažoval na svojho kráľa Ladislava IV. Kumánskeho, ktorý porušil prísahu. Navrhol pápežovi, aby vyhlásil križiacke ťaženie proti Tatárom a kráľovi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
408 1288.05.13 Ladislav IV. Kumánsky daroval mesto Nitru biskupovi Paškovi za jeho verné služby i ako odškodnenie za príkoria, ktoré mu spôsobili Kumáni. Odvtedz sa Nitra stala natrvalo biskupským mestom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
409 1289.??.?? Vojenské oddiely rakúskeho vojvodu Albrechta ako spojenci Ladislava IV. vtrhli do západouhorského pohraničia. Mali tak pomôcť kráľovi v jeho zápase s uhorskými veľmožmi. Rakúšania obsadili okrem Bratislavy aj Trnavu a hrady Svätý Jur, Pezinok a Šaštín.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
410 1290.07.10 V kumánskom tábore v Zátiší traja Kumáni zavraždili kráľa Ladislava IV. Kumánskeho (*roku 1262). Nevedno, či išlo o spontánnu vraždu zo žiarlivosti, alebo o pripravené odstránenie kráľa, ktorého už nikto nerešpektoval.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
411 1290.07.23 Uhorské stavy zvolili za nového kráľa vnuka Ondreja II., vojvodu Ondreja Benátskeho. Nový panovník, ktorý vládol pod menom Ondrej III., sa už pred korunováciou zaviazal zachovávať práva uhorskej šľachty a potrestať všetkých, ktorí pustošia kráľovstvo.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
412 1290.09.0? Začiatok septembra. Ondrej III. sa pred zhomaždením prelátov, barónov a ostatných šľachticov zaviazal skonsolidovať pomery v krajine, vrátiť cirkvi neprávom odňaté majetky, neudeľovať hodnosti a hrady cudzincom, nekresťanom a nešľachticom. Župani mali súdiť iba v prítomnosti 4 zvolených zástupcov miestnej šľachty v každej župe.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
413 1291.08.28 Po predchádzajúcich vojenských úspechoch uhorských vôjsk uzavrel Ondrej III. mier s vojvodom Albrechtom v Hamburgu. Podľa neho sa Rakúšania zaviazali vydať mestá Trnavu a Bratislavu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
414 1291.12.02 Ondrej III. udelil Bratislave rozsiahle mestské privilégiá, vďaka ktorým sa mesto pomerne rýchlo zotavilo zo škôd spôsobených nedávnymi bojmi s Rakúšanmi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
415 1295.09.?? Spišskí šľachtici Jordán a Eliáš z Hrhova poverili Wemera zo Žakoviec, aby v neobývanom lese rozprestierajúcom sa popri ceste zo Spiša do Gemera založil novú osadu (Vernár).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
416 1296.1?.?? Koniec roka. Kráľovský kastelán Trenčianskeho hradu Martin Bugár odovzdal hrad Matúšovi Čákovi a vstúpil do jeho služieb. Matúš prestaval kráľovský komitátny hrad na svoju rezidenciu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
417 1297.11.02 Ondrej III. daroval svojej manželke Agneši Habsburskej Bratislavskú župu spolu s hradom a všetkými majetkami, ktoré tu získal od odbojného Matúša Čáka.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
418 1298.08.05 Na sneme v Pešti boli prijaté viaceré zákonné články, ktoré posilňovali panovnícku moc. Ďalšie boli namierené proti svojvôli oligarchov a najmä ich úsiliu podriadiť si drobnú šľachtu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
419 1299.01.28 Ondrej III. udelil hosťom z Veľkého Šariša, Prešova a Sabinova také isté výsady, akými sa riadili hostia na Spiši.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
420 1299.09.29 Na Skale útočišťa v chotári Letanoviec bol založený kartuziánsky kláštor, ktorý spočiatku vlastnil iba menšie majetky v najbližšom okolí.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
421 1299.1?.?? Koniec roka. Ondrej III. vrátil synom Kazimíra z rodu Hont-Poznanovcov hrady Čachtice, Tematín, Bojnice a Prievidzu, ktoré im predtým násilne odňal Matúš Čák. Reálne však nevedel zabezpečiť reštitúciu pôvodným majiteľom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
422 1300.01.21 Ondrej III. ustanovil Barleva a Jaroslava Diviackych za ostrihomských kastelánov s mimoriadnymi právomocami na boj proti Matúšovi Čákovi. Významnejšie akcie však proti trenčianskemu oligarchovi nestačili uskutočniť.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
423 1301.01.14 Na Budínskom hrade zomrel kráľ Ondrej III. (*okolo roku 1265). Ním vymrela dynastia Arpádovcov, ktorí vládli v Uhorsku okolo 400 rokov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
424 1301.01.2? Druhá polovica januára. Pred Ostrihomom bol za uhorského kráľa korunovaný 12-ročný Karol Róbert z rodu Anjouovcov. Všeobecné uznanie však nezískal.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
425 1301.08.?? Kaločský arcibiskup Ján (z rodu Forgáčovcov) korunoval za nového kráľa Václava III. z dynastie Pfcmyslovcov (v Uhorsku vládol ako Ladislav V.). Najväčšou Václavovou oporou bol oligarcha Matúš Čák Trenčiansky.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
426 1302.02.28 28. februára - 1. marca. Václav III. udelil Matúšovi Čákovi z vďačnosti za podporu pri jeho voľbe za kráľa do dedičného vlastníctva Nitriansku a Trenčiansku župu, čím sa trenčianskemu oligarchovi podarilo zlegalizovať fakticky už dávnejšie existujúci stav.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
427 1302.11.18 Pápež Bonifác Vili. vydal bulu Unam sanetam, v ktorej požadoval absolútnu prioritu duchovnej moci pred svetskou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
428 1303.05.31 Pápež Bonifác VIII. vyhlásil za jediného zákonitého kráľa Uhorska Karola Róberta. Prostredníctvom uhorských prelátov sa Rímska kúria snažila presadiť uznanie svojho chránenca aj medzi uhorskou vyššou šľachtou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
429 1304.07.?? Leto. Český kráľ Václav II. na čele silného vojska vtrhol do Uhorska, vylúpil poklad ostrihomského katedrálneho kostola a pred Budínom sa stretol so svojím synom Václavom III. V polovici augusta vymenoval Ivana z Kôszegu za miestodržiteľa a obaja Pŕemyslovci sa spolu vrátili aj s uhorskými korunovačnými klenotmi do Prahy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
430 1306.10.01 Spišský prepošt Pavol povolil synom Bohumíra z Liptova postaviť na ich majetkoch vo Važci a Svätom Jáne nové kostoly.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
431 1307.05.2? Koniec mája. V Dvoroch nad Žitavou sa konala provinciálna cirkevná synoda, na ktorej ostrihomský arcibiskup Tomáš a ďalší preláti ostro odsúdili drancovanie cirkevných majetkov a pohrozili exkomunikáciou všetkým, ktorí by neuznali Karola Róberta za legitímneho kráľa.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
432 1307.07.12 Mestská rada Košíc vydala štatút kupeckej gildy kožušníkov, ktorí získali v meste významné postavenie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
433 1307.10.13 Na príkaz francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného v priebehu jediného dňa zajali všetkých príslušníkov rehole templárov vo Francúzsku a skonfiškovali ich majetok.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
434 1308.11.10 Kardinál Gentilis sa stretol v Kekési pri Visegráde s Matúšom Čákom Trenčianskym. Trenčiansky oligarcha sa zaviazal uznať Karola Róberta za kráľa a uzavrieť s ním mier. Nič z toho však nedodržal.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
435 1309.06.14 V Kostole Panny Márie na Budínskom hrade už druhýkrát korunovali Karola Róberta za uhorského kráľa v prítomnosti najvýznamnejších cirkevných a svetských hodnostárov. Matúš Čák a grófi z Kôszegu na korunovácii chýbali.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
436 1309.11.14 Pápež Klement V., ktorý bol intronizovaný v Lyone, sa odmietol presídliť do Ríma a za svoju rezidenciu si vybral Avignon, čím začalo tzv. avignonské zajatie pápežov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
437 1310.07.?? Druhá polovica roka. Matúš Čák napriek otvorenej roztržke s kráľom pokračoval v upevňovaní svojich pozícií na strednom Slovensku. Ovládol Zvolen a od Balašovcov získal hrady Ľupču, Zniev, Sučany a Oravu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
438 1310.08.27 V Stoličnom Belehrade sa uskutočnila v poradí už tretia a definitívna korunovácia Karola Róberta za kráľa tzv. pravou svätoštefanskou korunou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
439 1311.07.06 Pápežský legát kardinál Gentilis pre ťažké prehrešky voči kráľovi a cirkvi vyobcoval Matúša Čáka z cirkvi. Ten však exkomunikáciu nedovolil vo svojej dŕžave vyhlásiť a trest nenadobudol účinnosť.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
440 1311.09.0? Začiatok septembra. Pri ozbrojenej zrážke medzi Košičanmi a Omodejom z rodu Aba bol bývalý palatín zabitý a jeho dvaja synovia sa dostali do zajatia u Košičanov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
441 1312.06.15 Kráľovské vojsko s prispením košických mešťanov a spišských Sasov porazilo v bitke pri Rozhanovciach vojsko Omodejových synov a vybrané vojsko Matúša Čáka. Karol Róbert následne skonfiškoval všetky majetky Omodejovcov na východnom Slovensku a časť z nich udelil svojim verným rytierom Drugetovcom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
442 1313.11.01 Kráľ Karol Róbert daroval Nitriansku župu nitrianskemu biskupovi Jánovi a biskupstvu, čím anuloval vlastníctvo tejto župy Matúšom Čákom. Reálne však nedošlo k žiadnej zmene, pretože Matúš až do svojej smrti pevne kontroloval jadro svojej dŕžavy. Okolo 1314 Magister Donč z rodu Balašovcov prešiel z tábora oligarchov (predtým stúpenec Omodejovcov a Matúša Čáka) na stranu Karola Róberta, čím výrazne posilnil vplyv kráľa na území stredného Slovenska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
443 1315.05.?? máj - júl. Český kráľ Ján Luxemburský sa rozhodol potrestať opovážlivosť Matúša Čáka, ktorý obsadil niektoré hrady na východnej hranici Moravy. Obľahol Matúšov hrad Holíč, ale z obáv pred nástrahami Uhrov ukončil vojenskú výpravu a uzavrel mier s Matúšom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
444 1317.07.?? Leto. Vojsko Matúša Čáka dobylo a vyplienilo Nitriansky hrad s katedrálnym kostolom a biskupa Jána vyhnalo z jeho sídla.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
445 1317.11.03 Kráľovskému vojsku sa po dvojmesačnom obliehaní podarilo dobyť Matúšov hrad Komárno. Karolovi Róbertovi vojensky pomohol aj nemecký kráľ Fridrich III. a zvolenský župan Donč so svojimi liptovskými servientmi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
446 1318.03.03 Nitriansky biskup Ján opätovne vyobcoval z cirkvi Matúša Čáka a jeho najbližších familiárov ako nepolepšiteľných rebelov a plieniteľov cirkevných majetkov. 26.november. Zvolenský župan magister Donč udelil Ružomberku mestské výsady podľa vzoru Nemeckej Ľupče.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
447 1321.03.18 Na Trenčianskom hrade zomrel prirodzenou smrťou Matúš Cák Trenčiansky (*asi roku 1260), pán Váhu a Tatier. Pred smrťou určil za svojho nástupcu Štefana Čecha z rodu Štemberkovcov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
448 1321.04.?? Apríl - máj. Kráľovskému vojsku sa silou zbraní, vyjednávaním a prísľubmi beztrestnosti podarilo zmocniť väčšiny Matúšových hradov na juhozápadnom Slovensku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
449 1321.08.04 4. - 8. augusta. Kráľovské vojsko sa v prítomnosti Karola Róberta zmocnilo Trenčianskeho hradu, kde sa bránili najvernejší stúpenci nebohého Matúša Čáka vedení jeho synovcom Štefanom Čechom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
450 1323.01.06 Karol Róbert začal v Uhorsku proces peňažnej reformy. Namiesto znehodnených drobných mincí začal raziť hodnotné strieborské denáre a groše, ktoré nemali podliehať každoročnej nútenej výmene.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
451 1326.??.?? Karol Róbert nariadil razbu zlatého florénu (dukátu), ktorý sa čoskoro stal vyhľadávaným medzinárodným platidlom. Zároveň zaviedol kráľovský monopol na drahé kovy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
452 1327.02.13 Uhorský a český kráľ uzavreli v Trnave spojenectvo namierené proti Habsburgovcom. Spojenecké zväzky mali byť ešte utužené sobášom kráľovských detí Ladislava (syn Karola Róberta) a Anny (dcéra Jána Luxemburského).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
453 1327.05.17 Karol Róbert zaviedol v Uhorsku zemepanskú banskú slobodu. Podľa nej mohli cirkevní i svetskí zemepáni na svojich majetkoch slobodne ťažiť všetky druhy rúd a nerastov. Z vyťažených rúd však museli odvádzať banskú daň zvanú urbura.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
454 1328.11.17 Karol Róbert udelil hosťom usadeným v banskej osade Kremnica mestské práva podľa vzoru Kutnej Hory. Mesto sa čoskoro stalo sídlom banskej komory a začali sa tu raziť aj mince.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
455 1330.04.17 Niekdajší stúpenec Matúša Čáka novohradský šľachtic Felicián Zach sa pokúsil o atentát na kráľovskú rodinu počas obeda v kráľovskom paláci vo Visegráde. Vážnejšie zranenia pritom utrpela iba kráľovná Alžbeta. Príčinou atentátnikovho zúfalého činu bolo údajné zneuctenie jeho dcéry na kráľovskom dvore.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
456 1332.??.?? 1332 - 1337 Do Uhorska prišli vyberači pápežských desiatkov Rajmund de Bonofato a Jakub Berengarius, ktorí tu so súhlasom kráľa vyberali pápežský desiatok. Z ich činnosti sa zachoval register všetkých fár, kláštorov, prepošstiev a biskupstiev v Uhorsku a ich príjmov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
457 1333.05.06 Nitriansky biskup Meško predal dve biskupské dediny v Tekove, aby tak získal prostriedky na obnovu zničenej biskupskej katedrály v Nitre.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
458 1334.05.05 Kráľ na základe žiadosti sedmohradského vojvodu Tomáša udelil Rimavskej Sobote mestské výsady podľa vzoru mesta Budína vrátane práva ohradiť sa hradbami.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
459 1335.03.26 Mincovú komoru v Kremnici dal Karol Róbert do prenájmu oravskému kastelánovi Ipolitovi za 600 hrivien ročne. Zároveň vydal nariadenie, že sa tu majú raziť okrem dukátov vysokej rýdzosti aj strieborné groše a denáre.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
460 1335.08.1? Polovica augusta. V Trenčíne sa stretli splnomocnenci Karola Róberta, poľského kráľa Kazimíra III. a českého kráľa Jána, aby tu prerokovali podmienky uhorsko-česko-poľského spojenectva.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
461 1336.01.06 Kráľ Karol Róbert v záujme zavedenia poriadku a bezpečnosti na Českej ceste spájajúcej Prahu s Brnom, Trnavou, Ostrihomom a Budínom určil výšku mýtnych poplatkov a presne vyznačil colné a mýtne miesta na spomínanej obchodnej ceste. Vďaka týmto opatreniam sa rozprúdili živšie oSbchodné kontakty medzi Českým kráľovstvom a Uhorskom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
462 1338.09.20 Na základe anonymnej sťažnosti uhorských prelátov a barónov pápež Benedikt XII. napomenul kráľa Karola Róberta, aby nesiahal na práva cirkvi a duchovných osôb v Uhorsku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
463 1340.10.03 Karol Róbert udelil Hirčianskemu Svätému Martinu mestské výsady podľa vzoru Krupiny. Martin však aj naďalej zostal súčasťou hradného panstva Sklabiňa a vyvíjal sa ako zemepanské mestečko.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
464 1342.06.20 Pri deľbe majetkov medzi príslušníkmi rodu Diviackych sa spomína v Diviakoch nad Nitricou existencia dedinskej farskej školy, ktorá stála v tesnej blízkosti farského kostola.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
465 1342.07.16 Zomrel kráľ Karol Róbert (*okolo roku 1288, Neapol). O šesť dní neskôr korunovali za kráľa jeho 16-ročného syna Ľudovíta I.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
466 1343.04.20 Ľudovít I. vyňal obyvateľov Podolínca spod súdnej právomoci spišských županov, ako aj staroľubovnianskych kastelánov a povýšil Podolínec na kráľovské mesto.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
467 1344.??.?? 26.mťya. V Štítniku, ktorý bol v tomto čase strediskom gemerského železiarstva, sa spomína existencia hámra na vodný pohon.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
468 1344.01.20 Kráľ Ľudovít I. udelil Bratislave právo konať výročný trh (jarmok) na sviatok sv. Vavrinca.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
469 1345.03.10 Kráľovský tavemík Vavrinec nariadil mýtnikom v Šintave a Vlčkovciach, aby od Kolínčanov a iných kupcov prichádzajúcich z nemeckých krajín nevyberali vyššie mýtne poplatky ako od českých a moravských obchodníkov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
470 1346.05.06 Kráľ Ľudovít I. vzhľadom na narastajúcu zločinnosť udelil Košiciam právo stíhať zločincov na celom území Abova v súčinnosti so šľachtickou župnou vrchnosťou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
471 1347.??.?? 1347- 1349 V Uhorsku sa rozšírila morová epidémia. Jej priebeh však nemal také katastrofálne následky ako v ľudnatýeh západoeurópskych mestách.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
472 1347.11.11 Kráľ Ľudovít I. opustil Vysegrád a tiahol na čele kráľovského vojska do Talianska, aby pomstil smrť svojho mladšieho brata vojvodu Andreja. Tým zahájil vojnu o neapolské dedičstvo.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
473 1348.??.?? 1348 - 1352 V celej západnej Európe sa rozšírila velká morová epidémia (čierna smrť), ktorá v husto obývaných oblastiach znížila populáciu o viac ako polovicu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
474 1348.04.07 Český kráľ Karol IV. založil v Prahe univerzitu, ktorá sa stala vyhľadávaným miestom štúdia aj pre slovenských študentov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
475 1348.04.16 Pápež Klement VI. nariadil päťkostolskému biskupovi a ďalším cirkevným hodnostárom, aby prešetrili možnosť povýšenia Spišskej kapituly na katedrálnu a zriadenia samostatného biskupstva pre oblasť Spiša a Liptova.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
476 1350.04.27 Krajinský sudca Tomáš zbavil majetkov chudobných zemanov zo Zorkoviec v Turci len preto, lebo pri súdnom spore predložili poškodené listiny spečatené úplne zničenými pečaťami a preto boli predmetné listiny vyhlásené za falzá.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
477 1351.12.11 Ľudovít I. na sneme v Budíne vydal dekrét, v ktorom s istými modifikáciami potvrdil platnosť Zlatej buly z roku 1222. V dekréte sa zdôrazňuje, že všetci príslušníci šľachtického stavu majú mať rovnaké slobody a výsady a ich majetky majú byť nescudziteľné.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
478 1353.04.20 Pred 20. aprílom. Na kráľovský príkaz bola vykonaná revízia pečatí hodnoverných miest v celom Uhorsku, pretože dochádzalo k ich častému zneužívaniu pri vydávaní hodnoverných svedectiev.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
479 1356.03.06 Kráľ Ľudovít zakázal mýtnikom na Dunaji vyberať akékoľvek poplatky z vína a obilia vezeného na lodiach bratislavských plavčíkov až po mesto Visegrád.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
480 1358.??.?? V priebehu roka. Na základe kráľovského nariadenia zisťovali poverené osoby v každej župe existenciu kráľovských služobníkov (potomkov hradských jobagiónov), spisovali ich menovité zoznamy a majetkové pomery.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
481 1358.02.05 Kráľ vyzval Hronskosvätobeňadickcho opáta, aby sa podieľal na oprave spadnutého mosta cez rieku Hron oproti Starému Tekovu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
482 1361.08.09 Kráľ Ľudovít I. udelil Košiciam právo núteného skladu na tovary, ktoré privážali obchodníci z Poľska a Ruska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
483 1363.07.?? Druhá polovica roka. Na základe kráľovského nariadenia boli z Uhorska vyhnaní židovskí obchodníci, ktorí sa uchýlili do susedného Rakúska a Čiech.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
484 1364.??.?? V priebehu roka. Kráľovský notár Ján zo Šarišských Sokoloviec prezývaný súčasníkmi Slovák (Tót) spísal kroniku o vláde Ľudovíta I.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
485 1364.05.12 Poľský kráľ Kazimír Veľký založil univerzitu v Krakove, kde čoskoro začali študovať aj študenti pochádzajúci predovšetkým zo severného Slovenska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
486 1365.03.12 Rakúsky vojvoda Rudolf IV. založil univerzitu vo Viedni, kde mali možnosť študovať aj študenti z dnešného Slovenska. Najviac ich bolo z juhozápadného Slovenska ale aj zo Spiša.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
487 1367.??.?? Na základe kráľovského nariadenia bola mincová komora prenesená z banského mesta Smolníka do Košíc.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
488 1368.02.25 V Budíne sa uskutočnili rokovania medzi Ľudovítom 1. a poľským kráľom Kazimírom III. o rozšírení obchodných stykov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
489 1369.05.07 Kráľ Ľudovít I. udelil Košiciam erbovú listinu. Je to vôbec prvá listina tohto druhu pre mesto v Európe. Neobsahuje však miniatúru mestského erbu, pretože ani v kráľovskej kancelárii nevedeli, ako má byť mestský erb stvárnený.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
490 1370.??.?? 1370 - 1380 Podľa vzoru talianskych kastelov bol vo Zvolene postavený nový kráľovský hrad (dnešný Zvolenský zámok) ako reprezentačné (občasné) sídlo panovníka.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
491 1370.11.17 Na základe predchádzajúcich zmlúv o nástupníctve bol v Krakove po smrti Kazimíra Velkého (*3. 4. 1310) korunovaný za poľského kráľa Ľudovít I. Veľký. Išlo však iba o personálnu úniu a faktickú vládu v Poľsku vykonávala regentská rada zložená z poľských šľachticov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
492 1371.03.09 Kráľ Ľudovít I. zakázal vyberať mýtne poplatky od cirkevných osôb a od pútnikov putujúcich k ostatkom svätých.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
493 1373.10.01 Okolo 1. októbra. Ľudovít 1. rokoval v Košiciach s poľskými stavmi o otázke nástupníctva niektorej zo svojich dcér na poľský trón. Poľská šľachta sa však zdráhala prijať vládu Anjouovcov v ženskej línii.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
494 1375.04.04 Ľudovít I. dal do užívania taverníkovi kráľovnej Jurajovi Bubekovi hradné panstvo Trenčín a ďalšie k nemu podliehajúce panstvá. Po skončení úradnej kariéry však musel tieto majetky vrátiť kráľovi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
495 1376.03.07 Ľudovít I. povýšil Bardejov medzi slobodné kráľovské mestá s tým, že Bardejovčania majú také isté práva a povinnosti ako mešťania Košíc a Budína.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
496 1378.01.06 Kráľ Ľudovít I. nariadil všetkým mýtnikom v Šariši, aby nevyberali mýto od povozov, ktoré budú voziť drevo, kamene a vápno potrebné pri budovaní mestských hradieb PrcŠova.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
497 1379.02.06 Okolo 6. februára. Ľudovít í. sa stretol vo Zvolene s českým a rímskym kráľom Václavom IV., aby definitívne dohodli podmienky zásnub uhorskej princeznej Márie a Václavovho mladšieho brata Žigmunda Luxemburského.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
498 1380.10.11 Kráľ na základe sťažnosti košických kupcov zakázal všetkým sudcom v krajine zadržiavať a súdiť Košičanov. Všetky prípadné spory sa mali riešiť pred mestským súdom v Košiciach.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
499 1381.05.07 Ľudovít I. na základe sťažnosti žilinských Slovákov nariadil upraviť zloženie mestskej rady v Žiline tak, aby v budúcnosti v nej zasadal rovnaký počet Slovákov i Nemcov. Richtári sa potom striedavo volili z jednej i druhej národnosti.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
500 1382.09.10 V kráľovskej kúrii v Trnave zomrel uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký (*5. marca 1326 asi vo Visegrádc). Pochovali ho v Stoličnom Belehrade.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
501 1382.09.17 Ostrihomský arcibiskup Demeter korunoval za uhorskú kráľovnú 12-ročnú dcéru Ľudovíta I. Máriu, ktorá bola počas celej svojej vlády pod silným vplyvom svojej matky a palatína Mikuláša Gorjanskeho.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
502 1383.02.05 Kráľovná Mária udelila mestské výsady Prievidzi s tým, že mesto bude každoročne odvádzať do kráľovskej pokladnice 400 zlatých.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
503 1385.08.?? Záhrebský biskup Pavol Horváti povolal na uhorský trón neapolského kráľa Karola II. Malého z rodu Anjouovcov. Súčasne snúbenec kráľovnej Márie Žigmund Luxemburský na čele vojska vtrhol do Uhorska a v Budine prinútil svoju snúbenicu Máriu k sobášu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
504 1385.12.31 Ostrihomský arcibiskup Demeter korunoval v Stoličnom Belehrade za uhorského kráľa dračského vojvodu Karola II. Malého.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
505 1386.02.07 V paláci kráľovien Márie a jej matky Alžbety v Budíne spáchal Blažej Forgáč atentát na Karola II., ktorý po dvoch týždňoch zraneniam podľahol.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
506 1386.02.17 Litovský veľkokniežfl Vladislav Jagelovský sa stal poľským kráľom. Založil poľskolitovskú dynastiu Jagelovcov, ktorá neskôr okrem Poľska vládla aj v Čechách a Uhorsku. December. Žigmund Luxemburský sa na čele vojska vydal do Chorvátska, aby vyslobodil zo zajatia kráľovné Máriu a jej matku Alžbetu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
507 1387.03.31 Žigmund Luxemburský bol v Stoličnom Belehrade korunovaný za uhorského kráľa. Predtým sa musel zaviazať, že bude rešpektovať výsady uhorskej šľachty.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
508 1388.07.16 Poľský šľachtic Stibor zo Stiboríc získal od kráľa Žigmunda hradné panstvo Beckov, ktoré sa po honosnej prestavbe stalo jeho sídelným majetkom. Postupne získal od kráľa aj ďalšie panstvá na strednom Považí a Záhorí.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
509 1388.11.26 Žigmund anuloval všetky výsady Sasov usadených v Jabloňové na Spiši, lebo odmietli poslušnosť svojmu zemepánovi spišskému prepoštovi Mikulášovi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
510 1390.??.?? Koniec mája - začiatok júna. Žigmundovo vojsko sa násilím zmocnilo viacerých hradov na juhozápadnom Slovensku, ktoré držal z titulu zálohovania kráľov príbuzný moravský markgróf Prokop.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
511 1390.11.20 Kráľ nariadil všetkým sudcom v krajine prísne potrestať každého falšovateľa peňazí. Prekvapujúce je, že najčastejšie boli falšovateľmi mincí bohatí feudáli a falšovanie sa obyčajne dialo na ich hradoch.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
512 1391.03.22 Kráľ Žigmund upozornil jágerského biskupa Štefana, aby pri svojich sporoch s prešovskými mešťanmi nezneužíval právo interdiktu (cirkevnej kliatby).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
513 1391.09.28 Po odhalení falzátorskej činnosti Jána Literáta z Madočian bol tento drobný šľachtic upálený. Krajinský sudca Imrich Bubek následne zvolal zhromaždenie turčianskej šľachty, na ktorom musel každý šľachtic predložiť donačné listiny za účelom preskúmania ich pravosti.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
514 1392.06.15 Kráľovná Mária nariadila, aby z jej viníc každoročne priviezli 2 sudy vína do kartuziánskeho kláštora v Lechnici (Červenom Kláštore).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
515 1392.09.25 Poľskí kupci získali od kráľa Žigmunda záruky na slobodné a bezpečné obchodovanie na území severovýchodného Slovenska až po Košice.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
516 1393.01.15 Krᾎigmund Luxemburský dal svojej sestre Margite vydatej za rakúskeho vojvodu Ernesta Habsburského ako veno mesto Skalicu a tri hradné panstvá v Nitrianskej župe.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
517 1393.02.23 Na základe kráľovského nariadenia mohol Kremničanov v budúcnosti súdiť iba ich vlastný richtár alebo kráľovský taverník. Cez mýtne stanice mohli kremnickí mešťania prechádzať so svojimi povozmi bez platenia mýta.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
518 1394.04.12 Na základe uznesenia uhorských stavov sa mala v každej župe vybrať daň vo výške pol zlatého od každej usadlosti na obranu krajiny pred útokmi Turkov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
519 1394.05.22 Stibor zo Stiboríc získal od kráľa hradné panstvá Korlátku, Dobrú Vodu a Plavecký hrad.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
520 1395.05.17 Kráľovná Mária sa napriek vysokému stupňu tehotenstva zúčastnila na poľovačke a po nešťastnom páde z koňa zomrela (*roku 1371) pri predčasnom pôrode ona i jej dieťa.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
521 1395.06.?? jún - júl. Uhorské vojsko zastavilo pri Prešove vojenskú výpravu poľského kráľa Vladislava Jagelovského, ktorý sa chcel zmocniť uhorského trónu v mene svojej manželky Hedvigy, sestry nebohej kráľovnej Márie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
522 1396.07.2? Koniec júla. Kráľ Žigmund na čele križiackej výpravy, ktorú tvorili okrem uhorských oddielov aj rytieri z Nemecka a Francúzska, prekročil na juhu hranice Uhorska a vydal sa v ústrety brannej moci osmanského sultána.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
523 1396.09.28 V bitke pri Nikopoli sultán Bajazid na hlavu porazil nedisciplinované križiacke rytierske vojsko. Kráľ Žigmund sa zachránil útekom na lodi do Konštantínopolu. Sedmohradský vojvoda Stibor odviedol z bojiska zvyšky uhorského vojska domov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
524 1397.01.0? Začiatok roka. Moravský markgróf Prokop vtrhol na územie Slovenska a obsadil tu viaceré hrady, aby tak donútil kráľa Žigmunda vrátiť staré dlžoby.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
525 1397.05.24 24. mája - 7. júna. Na žiadosť ostrihomského arcibiskupa Jána z Kaniže vykonal biskup Anton prvú písomne zachytenú vizitáciu Ostrihomskej diecézy, nachádzajúcej sa prevažne na území dnešného Slovenska. Október. Na sneme šľachtických stavov v Temešvári kráľ Žigmund potvrdil všetky staršie výsady uhorskej šľachty, ktorá si za prísľub obrany krajiny zabezpečila nezdaniteľnosť.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
526 1398.07.21 Pápež Bonifác IX. povolil manželke Stibora zo Stiboríc a Beckova Dobročne konzumovať mäso aj v období pôstu s odôvodnením, že po konzumácii rýb jej býva zle.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
527 1399.05.23 V listine Sandzivoja, pána hradu Považská Bystrica sa po prvý raz uvádza predikát šľachtica v slovenskej podobe. Menovite sa spomína zeman Ivanuš Podmansky z Podmanína (neskoršie sa zmenilo na Podmanický).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
528 1400.01.20 Bývalý palatín Leustach z Jelšavy spísal v tureckom zajatí testament, v ktorom odkázal všetky svoje majetky synom Jurajovi, Petrovi a dvom dcéram. Sumu 100 zlatých odkázal aj kláštoru Sv. Kríža v Prievidzi. September. V Trnave sa začalo vyšetrovanie možných prívržencov valdénskej herézy (náboženskej sekty), ktorá sa sem dostala z nemeckých krajín.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
529 1401.04.28 Uhorskí preláti a baróni pod vedením ostrihomského arcibiskupa Jána a palatína Detrika Bubeka zajali a uväznili v Budíne kráľa Žigmunda a Stibora zo Stiboríc zbavili hodnosti sedmohradského vojvodu. Neskôr ho však, po získaní prísľubu beztrestnosti, prepustili na slobodu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
530 1402.01.22 Kráľ Žigmund udelil právo skladu mestám Bardejov, Levoča, Trnava, Bratislava a Šopron. Mešťanom spomínaných miest udelil tiež právo slobodne obchodovať na území celého kráľovstva.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
531 1402.08.?? V Dalmácii sa vylodilo vojsko Ladislava Neapolského, syna nebohého Karola II. Malého, ktorý si robil nároky na uhorský trón.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
532 1403.07.19 LadislavNeapolskýsavZadare postavil sa na čelo vojska, ktoré začalo vojenské operácie proti kráľovi Žigmundovi. Začiatkom augusta ho tu korunoval Ján z Kaniže za nového uhorského kráľa. Súčasne na juhozápadnom Slovensku vypukla protikráľovská vzbura pod vedením jágerského biskupa Tomáša Ludanického.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
533 1403.08.09 Kráľ Žigmund vydal v Bratislave zákaz odvádzania desiatkov Rímskej kúrii, ktorá podporila protikráľa Ladislava Neapolského.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
534 1404.01.?? Január - marec. Kráľovským vojskám sa podarilo zlomiť odpor väčšiny šľachtických povstalcov. Proti zvyškom rebelov, ktorí sa pod vedením jágerského biskupa Tomáša Ludanického uchýlili do Sedmohradska, kráľ vyslal svojich verných vojenských veliteľov Jána Horvátiho a Petra z Perina.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
535 1404.04.06 Kráľ Žigmund uzákonil tzv. placetum regium (zákaz zverejňovania a platnosti pápežských búl bez predbežného súhlasu kráľa v Uhorsku).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
536 1405.04.15 Kráľ Žigmund Luxemburský vydal tzv. Menší dekrét (decretum minus), ktorým sa jednotne upravovalo právne postavenie miest a mešťanov v Uhorsku. Išlo najmä o ochranu domáceho trhu, oslobodenie od platenia mýta, slobodu pohybu pre mešťanov a právo byť súdený len pred vlastným richtárom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
537 1406.08.15 Kráľovná Barbora sprostredkovala dohodu medzi bzovíckym prepoštom a jeho poddanými, ktorí ho obvinili zo svojvoľného zvyšovania ich povinností.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
538 1406.11.01 Na zhromaždení šľachty Abova a Šariša spísali zoznam tulákov, zlodejov a zbojníkov, ktorí mali byť bezodkladne zlikvidovaní.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
539 1407.04.08 Pápež Gregor XII. umožnil správcovi farského kostola v Modre Jánovi absolvovať univerzitné štúdium s tým, že z výnosu svojho benefícia si môže hradiť náklady spojené so štúdiom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
540 1408.02.10 Kráľ požiadal ostrihomského arcibiskupa Jána, aby nenútil spišského prepošta a kapitulu prispieť 200 zlatými na opravu baziliky v Ostrihome, pretože duchovenstvo na Spiši je chudobné.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
541 1408.12.12 Kráľ Žigmund a kráľovná Barbora spoločne založili elitný Dračí rád, ktorého členmi sa mohli stať iba príslušníci vyššej šľachty z radov uhorských barónov a výnimočne i z významných cudzincov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
542 1409.04.22 Kráľ sa zaviazal každoročne darovať kartuziánom v Lechnici dva baly súkna na zhotovenie mníšskych habitov a dva sudy solených haringov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
543 1409.08.07 Koncil v Pise zosadil rímskeho i avignonského pápeža a za nového pápeža zvolil Alexandra V. Keďže dovtedajší pápeži svoje zosadenie neuznali, vzniklo trojpápežstvo, inak nazývané aj velká schizma.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
544 1410.03.20 Český reformátor Hieronym Pražský vo svojej kázni prednesenej v Budíne ostro vystúpil proti neporiadkom v cirkvi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
545 1410.07.11 Mesto Bratislava informovalo kráľovského taverníka Jána Bubeka o zadržaní povozov spišských kupcov naložených meďou a voskom, lebo odmietli zaplatiť mýto pri Vodnej veži.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
546 1411.07.21 Vo Frankfurte nad Mohanom zvolili ríšski kurfirsti uhorského kráľa Žigmunda za nemeckého (rímskeho) kráľa.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
547 1411.12.07 Na príkaz svätojurských a pezinských grófov ich familiári a poddaní vylovili na ramene Malého Dunaja v chotári Trhovej Hradskej chránené rybníky patriace Bratislavskej kapitule j. Okrem bežných druhov rýb sa im podarilo uloviť 76 víz, 4 veľkých sumcov a 8 šťúk.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
548 1412.11.08 Pred začiatkom výpravy proti Benátskej republike dal kráľ Žigmund poľskému kráľovi Vladislavovi Jagelovskému do zálohu hradné panstvo Starú Ľubovňu a 13 spišských miest za 37-tisíc kôp českých grošov (okolo 88-tisíc uhorských zlatých).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
549 1413.08.07 Mesto Bratislava požiadalo kráľa Žigmunda o potrestanie svojho bývalého richtára Ulricha Rauhenwortera, ktorý svoj úrad zneužíval a mesto poškodil o 1 300 zlatých.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
550 1414.??.?? 1414 - 1418 Kráľ Žigmund zvolal Kostnický koncil, ktorého hlavným cieľom bolo odstrániť tzv. veľkú schizmu v cirkvi. Na koncile sa okrem kráľa a jeho manželky zúčastnilo početné posolstvo uhorských stavov pozostávajúce z najvýznamnejších prelátov a barónov. Okrem nich sem prišli aj zástupcovia najvýznamnejších kráľovských miest. Kronikár koncilu Ulrich von Richental zaznamenal aj príchod Stibora ml. z Beckova, ktorý do Kostnice prišiel, podľa slov kronikára, zo slovenskej krajiny.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
551 1414.07.?? Začiatok leta. Zomrel Stibor zo Stiboríe a Beckova (*?), pán Považia, jeden z najvýznamnejších šľachticov Uhorska. Jeho rozsiahlu majetkovú doménu zdedil jediný syn Stibor mladší.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
552 1415.07.06 Na koncil do Kostnice predvolali reformného českého kazateľa majstra Jana Húsa. Kedže nechcel odstúpiť od svojho učenia, ako nenapraviteľného kacíra ho nakoniec odsúdili a upálili na hranici. V Čechách vyvolal tento akt veľké pobúrenie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
553 1416.01.07 Bratislavský prepošt Ján Jubar sa sťažoval ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi, že ho farári jeho dištriktu nechcú poslúchať.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
554 1417.11.11 Na Kostnickom koncile boli zosadení (resp. abdikovali) všetci traja doterajší pápeži. Konal za novú hlavu cirkvi zvolil pápeža Martina V.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
555 1419.12.2? Koniec decembra. Kráľ Žigmund odišiel do Čiech, aby sa tu po smrti svojho brata Václava IV. nechal korunovať za českého krála. V Skalici sa zmieril s kráľovnou Barborou, ktorú na jar kvôli údajnému cudzoložníctvu poslal do vyhnanstva.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
556 1420.03.17 Pápež Martin V. vyhlásil križiacku výpravu proti kacírskym Čechom, na ktorej sa mali podieľať všetky okolité krajiny.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
557 1420.07.14 Žigmundovi križiaci, v radoch ktorých bojovali aj šľachtici pochádzajúci z územia Slovenska, utrpeli zdrvujúcu porážku na vrchu Vítkov pri Prahe.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
558 1421.04.25 Okolo 25. apríla. Kráľ Žigmund vymenoval Mikuláša z Perina za kapitána Považia s tým, že má brániť toto územie pred vpádmi husitov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
559 1421.06.01 Žigmund vrátil Ladislavovi Ludanickému panstvo Ludanice, ktoré mu zhabal po potlačení vzbury jeho brata, jágerského biskupa Tomáša.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
560 1422.06.12 Kráľ nariadil županovi Petrovi Forgáčovi zhabať majetky tých zemanov z Nitrianskej župy, ktorí dezertovali z vojenskej výpravy proti husitom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
561 1422.12.13 Stibor mladší z Beckova vydal prvú zachovanú listinu napísanú v českom jazyku. V priebehu 15. stor. sa čeština (so slovakizmami) začala presadzovať aj v úradnom písomnom styku v mestách i v korešpondencii medzi šľachticmi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
562 1423.01.31 Kráľ Žigmund udelil Košiciam za vernosť a finančnú podporu novú erbovú listinu. Tá už obsahuje aj miniatúru mestského erbu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
563 1423.04.18 Kráľ na žiadosť cigánskeho vajdu Ladislava požiadal všetky vrchnosti v Uhorsku, aby prijali prechádzajúce skupiny cigánskeho obyvateľstva, pričom vzniknuté spory mali predostrieť vajdovi Ladislavovi, ktorý jediný mal právo ich súdiť.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
564 1424.05.22 Kráľ Žigmund daroval kráľovnej Barbore namiesto odňatých majetkov na juhu Uhorska príjmy zo stredoslovenských banských miest a hradné panstvo Zvolen.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
565 1425.02.24 Bol spísaný inventár hnuteľných majetkov (cenností) vo vlastníctve Bratislavskej kapituly. V inventári sa uvádza aj zoznam vzácnych kníh - stredovekých kódexov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
566 1425.08.25 Kráľ oslobodil kartuziánov zo Skaly útočišťa (nad Letanovcami) na Spiši od platenia kráľovskej taxy z kláštorných majetkov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
567 1426.07.27 Na príhovor Stibora z Beckova kráľ povolil šľachticom zo Šimonovian dokončiť stavbu rozostavaného kamenného hrádku na ich majetku v Šimonovanoch (dnes súčasť Partizánskeho).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
568 1426.08.08 Kráľ zakázal šľachticom zo Spiša pozývať na svoje majetky Valachov, pretože ich stáda ničili lesy tunajších pozemkových vlastníkov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
569 1427.03.17 Kráľ Žigmund vydal vojenský poriadok, ktorý mal chrániť civilné obyvateľstvo pred rabovaním vlastným vojskom. Za napáchané škody malo byť postihnutým vyplatené odškodné.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
570 1427.04.28 Kráľovná Barbora požiadala komorského grófa a kremnickú mestskú radu, aby prísne potrestali tých minciarov, ktorí poskytujú raziace želiezka falšovateľom peňazí.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
571 1428.01.?? Január - február. Husitské vojsko pod velením Prokopa Holého vpadlo na územie juhozápadného Slovenska a dostalo sa až na predmestia Bratislavy, ktoré husiti vypálili. Na spiatočnej ceste Považím vyplienili desiatky nechránených vidieckych sídiel.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
572 1429.03.28 28. marca - 9. apríla. Na Bratislavskom hrade kráľ Žigmund rokoval s husitmi Prokopa Holého o uznaní husitského učenia obsiahnutého v Štyroch pražských artikuloch. Pre obojstrannú neústupnosť skončili rokovania bezvýsledne.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
573 1430.03.06 Kráľ povolil v Bratislave zriadiť mincovňu, v ktorej sa mali raziť drobné mince zvané kvartingy (štvrťdenárc).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
574 1430.04.23 23. - 28. apríla. Pri Trnave sa odohrala tzv. trojdňová bitka medzi husitmi vedenými Vlkom Koudelníkom a uhorským vojskom. Husiti v nej síce zvíťazili, ale utrpeli také ťažké straty (údajne stratili až 2 000 mužov), že museli ustúpiť a odtiahli do Čiech.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
575 1431.02.14 Kráľ požiadal bratislavskú mestskú radu, aby pohostinne prijala remeselníkov prichádzajúcich z Nemecka, ktorí sa ako odborníci na opevňovacie práce budú podieľať na prestavbe Bratislavského hradu. Koniec septembra - polovica novembra. Spojené vojsko táboritov a sirotkov vpadlo na územie Slovenska. Najprv sa ľsťou zmocnili Likavského hradu v Liptove, potom cez Turiec prenikli na Ponitrie, kde sa im podarilo obsadiť Topoľčany. Potom sa pokúšali dobyť aj Nitru. Táboriti s korisťou odtiahli, ale sirotkovia ešte dva týždne lúpili a plienili v Tekove. Napádaní uhorským vojskom tiahli Považím a až pri Ilave sa zdecimovaným oddielom podarilo prekročiť Váh a dostať sa do bezpečia.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
576 1432.06.24 Okolo 24. júna. Husiti preoblečení za kupcov sa pod vedením Blažka z Borotína zmocnili Trnavy, čím narušili systém protihusitskej obrany na juhozápadnom Slovensku. Blažek čoskoro začal ohrozovať široké okolie Trnavy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
577 1432.11.27 Okolo polnoci mali najaté osoby otvoriť brány Bratislavy a vydať mesto husitom. Mestská rada však sprisahancov odhalila a pozatýkala. Husitské vojsko odtiahlo späť do Trnavy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
578 1433.02.03 Kráľ požiadal slobodné kráľovské mestá, aby prispeli na obranu Bratislavy ohrozovanú husitmi. Spišských kopijníkov kráľ poveril hliadkovaním v okolí mesta. Koniec mája. Táboriti sa pokúsili dobyť Kremnicu. Zmocnili sa však iba mincovne, ktorá stála mimo mestských hradieb.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
579 1433.12.08 Pápežský legát kardinál Julián Cesarini kvôli husitskej hrozbe povolil prešovským mešťanom, aby sa na opevňovaní mesta pracovalo aj počas nedelí a sviatkov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
580 1434.??.?? • Velitelia husitských posádok na Slovensku po týchto udalostiach postupne z územia Slovenska po vyplatení výkupného odtiahli.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
581 1434.03.08 8. marca - 17. októbra. Na príkaz kráľa Žigmunda sa uskutočnila velkolepá prestavba Bratislavského hradu. Z tohto obdobia sa zachovali účty o vyplatených mzdách pre remeselníkov a nakúpenom stavebnom materiály.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
582 1434.04.27 Peter Čech z Levíc obľahol husitskú posádku v Topoľčanoch, ale opevnené mesto sa mu nepodarilo dobyť. Preto neskôr začal rokovať s husitmi o ich odchode za výkupné.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
583 1434.05.30 Vojsko panskej jednoty (kališníckej šľachty) porazilo t? bitke pri Lipanoch radikálnych táboritov a sirotkov. So zajatými husitmi sa kruto porátali.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
584 1435.01.13 Kráľ nariadil obyvateľom obce Nesvady, aby sumu 120 zlatých, ktorú zvykli platiť husitom, odovzdali Petrovi Čechovi z Levíc, ktorý od husitov vykúpil Trnavu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
585 1435.03.08 Kráľ Žigmund na sneme v Bratislave zverejnil tzv. Väčší dekrét (decretum maiuš), ktorým reformoval štátnu správu a súdnictvo.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
586 1435.06.15 Kráľ požiadal Bratislavu o povoz a sprievod pre vyslanca kráľa Mezopotámie, ktorý ho mal v Trnave navštíviť.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
587 1436.03.21 Kráľ zakázal súdiť a trestať Pangráca zo Svätého Mikuláša za škody, ktoré spôsobil obyvateľom pri vyháňaní husitov z územia Slovenska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
588 1436.08.23 Žigmunda Luxemburského slávnostne privítali v Prahe, čím sa naplnilo jeho viac ako 15- ročné úsilie získať skutočnú vládu nad Českým kráľovstvom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
589 1437.03.15 Žigmund nariadil Ostrihomskej kapitule, aby zbavila mešťanov Trnavy cirkevnej kliatby uvalenej pre nezaplatený dlh 400 zlatých.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
590 1437.12.09 Cestou do Uhorska v Znojme na Morave zomrel Žigmund Luxemburský (*roku 1368, Praha), uhorský a český kráľ a nemecký cisár. Pochovali ho vo Veľkom Varadíne (Oradea).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
591 1437.12.18 V Bratislave zvolili uhorskí veľmoži za nového kráľa Žigmundovho zaťa Albrechta Habsburského.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
592 1438.02.21 Kráľ Albrecht oznámil Bardejovu, že na skrotenie potulujúcich sa Poliakov a Cechov vyslal do týchto končín vojsko na čele s Jánom Cudarom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
593 1438.05.13 Kráľ prikázal zemepánom na juhozápadnom Slovensku, aby nebránili svojim poddaným sťahovať sa do mesta Trnavy, ktoré bolo v predchádzajúcich časoch značne vyľudnené.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
594 1439.06.11 Kráľ Albrecht skonfiškoval šesť hradných panstiev v Trenčianskej župe patriacich kráľovnej Barbore za paktovanie s Jagelovcami a daroval ich svojej manželke kráľovnej Alžbete (Barborinej dcére).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
595 1439.10.27 Kráľ Albrecht Habsburský zomrel (*10. 8. 1397) na červienku pri Komárne, keď sa vracal z neúspešného vojenského ťaženia proti Osmanom do rodného Rakúska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
596 1440.02.22 Na hrade v Komárne sa kráľovnej vdove Alžbete narodil syn Ladislav zvaný Pohrobok. Matka ho ako 3-mesačného nechala korunovať za kráľa v Stoličnom Belehrade.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
597 1440.07.?? Leto. Kráľovná Alžbeta menovala za svojho hlavného kapitána a šarišského župana bývalého husitského veliteľa Jana Jiskru z Brandýsa, ktorý na jeseň na čele asi 5-tisícového vojska zaujal Zvolen, okolité banské mestá a na východe Košice, Prešov a Bardejov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
598 1440.07.17 Väčšina uhorskej šľachty presadila korunováciu 16 ročného poľského kráľa Vladislava Jagelovského, od ktorého očakávala aktívnu obranu uhorských hraníc pred útokmi Osmanov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
599 1441.05.04 Vojtko, kapitán zo Zelenej hory, pohrozil Bardejovčanom, že ak mu nezaplatia holdovací poplatok (výpalné), prinúti ich k tomu ohňom a mečom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
600 1441.09.?? Vojenskí velitelia kráľa Vladislava Jagelovského sa pokúsili dobyť Košice, ale Jan Jiskra ich útok odrazil.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
601 1442.02.28 Kráľovná Alžbeta oznámila Kremnici a ostatným stredoslovenským banským mestám, že ďalej už nemôžu používať výnos z kráľovskej dane na opevňovanie svojich miest, pretože ona sama sa dostatočne postarala o ich ochranu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
602 1442.12.13 V Rábe (Gyór) došlo k dohode medzi kráľovnou Alžbetou a Vladislavom I. Jagelovským. Kráľovná uznala Vladislava za uhorského kráľa a on sa zasa zaviazal rešpektovať nástupnícke práva jej syna Ladislava Pohrobka.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
603 1443.??.?? V priebehu roka. Ján Guttenberg vynašiel kníhtlač, čím umožnil lacnejšiu výrobu kníh. Dovtedy sa totiž knihy (kódexy) prepisovali ručne, čo bolo zdĺhavé a nákladné. Najstaršia zachovaná tlač pochádza z roku 1445.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
604 1443.06.?? Stredoslovenskú banskú oblasť postihlo pomerne silné zemetrasenie, ktoré poškodilo kamenné stavby hradov, kostolov a meštianskych domov. Okrem iných zemetrasenie zaznamenal aj farár v Turčianskom Sv. Martine.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
605 1443.07.?? Leto. Jan Jiskra sa ľsťou zmocnil Spišského hradu a krátko nato kontroloval celý SpiŠ. Jemu sa pripisuje aj opevnenie rozsiahleho predhradia Spišského hradu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
606 1444.04.24 Na naliehanie pápežského legáta Juliana Cesariniho sa uhorský snem uzniesol na letnom vojenskom ťažení proti Turkom, hoci krátko predtým kráľ Vladislav Jagelovský uzavrel s tureckým sultánom prímerie. 10. novembra. V bitke pri Varne sultán Murad II. na hlavu porazil uhorské vojsko. Kráľ Vladislav a jeho poľská družina podľahla presile. Časť vojska pod vedením Jána Huňadyho sa zachránila útekom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
607 1445.05.07 Uhorské stavy prejavili ochotu prijať maloletého Ladislava Pohrobka za uhorského kráľa, ak im ho cisár Fridrich III. vydá spolu so svätoštefanskou korunou. Stavy sa tiež uzniesli, že krajinu bude spravovať sedem kapitánov. Za dvorskú (habsburskú) stranu sa kapitánmi stali Jan Jiskra, Pangrác zo Sv. Mikuláša a Imrich Bubek.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
608 1445.11.27 Užská šľachtická župa vydala písomné svedectvo Žigmundovi z Čičaroviec, že nikdy neslúžil Čechom (jiskrovcom), ani s nimi nespolupracoval.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
609 1446.04.28 Právny zástupca Bardejova protestoval proti tomu, že v Prešove sa napriek monopolu Bardejova na bielenie plátna vykonáva naďalej rovnaká činnosť.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
610 1446.06.06 Na Rákošskom poli bol za správcu (gubernátora) Uhorska zvolený Ján Huňady, ktorý sa usiloval získať úplnú kontrolu nad celou krajinou. Jeho hlavným oponentom sa stal Jan Jiskra.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
611 1446.09.13 V Kremnici bol uzavretý mier medzi uhorskými stavmi a Janom Jiskrom. Podľa neho si mohol Jiskra ponechať počas troch rokov príjmy z kremnickej mincovne, Levoče, Košíc, Prešova a z Bardejova. Dôchodky mu mali plynúť aj z troch východoslovenských žúp - Šariša, Zemplína a Abova.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
612 1447.??.?? 1447- 1448 Zbehovia z Jiskrovho vojska (bratríci) postupne vyplienili kláštory na Spiši (Červený kláštor, Skalu útočišťa a Spišský Štiavnik).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
613 1447.07.?? Začiatok leta. Pôvodom poľský šľachtic Mikuláš Komorovský ovládajúci severozápadné Slovensko a Pangrác zo Sv. Mikuláša po dohovore s Jánom Huňadym napadli územia kontrolované Janom Jiskrom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
614 1447.10.05 Spišská kapitula sa dožadovala vrátenia svojho archívu, ktorý bol z obavy pred útokmi husitov uložený na Spišskom hrade.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
615 1448.10.16 16. - 18. októbra. Veľká protiturecká výprava uhorského vojska proti sultánovi Muradovi 11. sa skončila zdrvujúcou porážkou na Košovom poli.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
616 1448.11.08 Poľská kráľovná Žofia sa sťažovala, že ľudia brezovických a makovických (zborovských) kastelánov zadržiavajú a olupujú poľských kupcov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
617 1449.05.04 Najvyšší kapitán kráľa Ladislava Pohrobka Jan Jiskra uzavrel tzv. večný mier s hornouhorskými mestami a s tunajšími najvýznamnejšími šľachticmi, najmä s Pangrácom zo Sv. Mikuláša a jeho ľuďmi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
618 1449.12.10 Po neúspešnom obliehaní Kremnice uzavrel gubernátor Ján Huňady mier s Janom Jiskrom v prítomnosti poslov poľského kráľa Kazimíra a jeho manželky Žofie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
619 1450.04.?? Pangrác zo S v. Mikuláša plienil so svojimi oddielmi v Dolnom Rakúsku. Fridrich III. proti nemu poslal vojsko na čele s Ulrichom Celjským (Zilly), ktoré vtrhlo na Záhorie a dobylo Skalicu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
620 1450.05.20 Kráľovský tavemík Ján z Perina pozval zástupcov slobodných kráľovských miest na zasadnutie taverníckeho súdu a na najbližší snem.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
621 1451.01.22 V žilinskej mestskej knihe sa objavil prvý slovenský zápis o úradnom pokonaní pred mestskou radou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
622 1451.09.07 Jan Jiskra s početne slabším vojskom v bitke pri Lučenci porazil a zahnal na útek uhorské vojsko vedené gubernátorom Jánom Huňadym. Huňadyho vojsko nechalo víťazom celú svoju ťažkú výzbroj a zásoby.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
623 1452.05.12 Gubernátor Ján Huňady žiadal z Rimavskej Soboty Bratislavčanov, aby mu urýchlene poslali sľúbené dve delá a päťdesiat pušiek.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
624 1452.10.07 Rusovský kastelán Ján sa obrátil na Bratislavu s prosbou o radu, či má žiadať clo od Juraja Turzu za vyvážanú meď.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
625 1453.01.29 Ladislav Pohrobok sa pred zhromaždenými stavmi v Bratislave formálne ujal vlády v Uhorsku. Opätovne vymenoval Jána Huňadyho za gubernátora a vrátil sa späť do Viedne.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
626 1453.02.?? Jan Jiskra bol snemovým uznesením zbavený všetkých majetkov a vykázaný z krajiny. Utiahol sa do Poľska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
627 1453.10.28 Kapitán Horného Uhorska (Slovenska) Mikuláš Frištacký (Ujlaky) rokoval s bratríckymi kapitánmi Korbelom a Aksamítom o mieri.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
628 1454.01.25 Snem v Budíne odhlasoval zvýšenie povinných vojenských kontingentov a nariadil osobnú účasť všetkých šľachticov vo vojne proti Turkom. Každých sto poddanských usadlostí malo do vojska vystrojiť štyroch jazdcov a dvoch pešiakov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
629 1454.04.22 Ján Huňady vyzval mesto Bardejov, aby nepovolilo zbojníkom (bratríkom) stavať opevnenia v okolí mesta a prepadávať kupcov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
630 1454.1?.?? Koniec roka. Ladislav Pohrobok povolal späť do Uhorska Jana Jiskru, aby potlačil vzmáhajúce sa hnutie bratríkov, ktorí z poľných táborov kontrolovali celé oblasti severovýchodného Slovenska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
631 1455.12.21 Poľský šľachtic Peter Komorovský dal do zálohu hrad Plaveč bratríckemu kapitánovi Petrovi Aksamítovi z Košová.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
632 1456.03.21 Kráľ Ladislav Pohrobok umožnil mešťanom Smolníka a Rudnian otvárať nové banské diela, prípadne obnoviť ťažbu v starších opustených baniach s tým, že prvých päť rokov nemusia platiť žiadne poplatky.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
633 1456.10.17 Jan Jiskra upozornil mesto Bardejov na množstvo zbojníkov v okolitých lesoch a požiadal mestskú radu, aby prechádzajúcim kupcom poskytovala ozbrojený sprievod.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
634 1457.03.16 V Budíne na príkaz kráľa po krátkom súdnom procese popravili staršieho syna Jána Huňadyho Ladislava. Jeho mladšieho brata Mateja si kráľ Ladislav Pohrobok vzal ako rukojemníka do Prahy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
635 1457.08.16 Kráľ Ladislav Pohrobok oznámil východoslovenským mestám, že Jana Jiskru opätovne vymenoval za šarišského župana a kapitána celej oblasti.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
636 1457.11.23 V Prahe náhle zomrel vo veku 17 rokov Ladislav V. Pohrobok (*22. februára 1440, hrad Komárno), uhorský a český kráľ.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
637 1458.01.24 Zhromaždenie šľachty na zamrznutom Dunaji v blízkosti Budína obkľúčené vojskom Michala Siládiho zvolilo za uhorského kráľa syna Jána Huňadyho Mateja Korvína.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
638 1458.04.16 Kráľ Matej Korvín nariadil východoslovenským mestám, aby podporovali Šebastiána Rozgoňa, ktorého vyslal bojovať proti bratríkom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
639 1458.05.2? Koniec mája. Šimon Rozgoň pri Blatnom Potoku (Sárospatak) porazil bratrícke vojská vedené kapitánmi Aksamítom a Talafúzom. August. Kráľovské vojsko dobylo Jiskrove pevnosti Vadnu, Myslavu, Sečovce, Blatný Potok a Brezovicu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
640 1459.01.05 Snem zvolaný z iniciatívy kráľa Mateja prijal viaceré zákonné články, ktoré posilňovali obranyschopnosť krajiny a obmedzovali úlohu magnátov vo vojenstve. Koniec februára. Časť uhorských magnátov nespokojných s vládou kráľa Mateja povolala na uhorský trón cisára Fridricha III. Habsburského, ktorý síce vtrhol do Zadunajská, ale kráľovské vojsko ho bez problémov vytlačilo.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
641 1459.05.21 Synovia Juraja Turzu a ďalší banskí podnikatelia zo Smolníka a Švedlára sa sťažovali na kastelánov hradu Krásna Hôrka, že prepadávajú ich uhliarov a ničia im miliere s drevným uhlím.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
642 1459.06.19 Cisár Fridrich III. odmenil za verné služby svätojurských a pezinských grófov Juraja, Jána a Žigmunda polepšeným rodovým erbom a vydal pre nich nový armáles. Koniec 50. a začiatok 60. rokov 15. storočia. Bratrícky veliteľ Slováčko, ktorého spomína vo svojej kronika aj Ján z Turca, obsadil starc hradisko Výšehrad, ležiace na rozhraní hornej Nitry a Turca, odkiaľ prepadával široké okolie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
643 1460.??.?? V priebehu roka. Na cirkevnej synode v Levoči prijali článok, ktorý zakazoval kňazom dávať almužny rôznym potulným hercom, spevákom a píšťalkárom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
644 1460.03.?? Jar. Kráľ Matej na zhromaždení hornouhorských stavov požiadal o pomoc v boji proti Jiskrovi a bratríkom, ktorí sa začali preskupovať aj do západných častí Slovenska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
645 1461.01.25 Matej Korvín rokoval v Trenčíne so splnomocnencami českého kráľa Juraja Podčbradského o odchode Jana Jiskru zo Slovenska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
646 1461.1?.?? Koniec roka. Mikuláš Frištacký (Ujlaky) zorganizoval sprisahanie proti kráľovi Matejovi a uhorskú korunu ponúkol synovi českého kráľa Viktorínovi Podébradskému.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
647 1461.10.14 Kráľ požiadal mesto Levoču, aby pomohlo Štefanovi Zápoľskému postaviť pevnosť, ktorá by zabránila prenikaniu bratríkov z Muráňa na Spis.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
648 1462.??.?? Koniec apríla - začiatok mája. Matej Korvín sa zmieril s Janom Jiskrom a prijal ho do svojich služieb. Okrem vysokého odškodného za odstúpenie pevností získal Jiskra aj dve hradné panstvá v Sedmohradsku a bol prijatý medzi uhorských barónov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
649 1462.04.03 Kráľ Matej a cisár Fridrich III. uzavreli mier, ktorého súčasťou bolo aj vyrovnanie sa s Janom Jiskrom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
650 1463.??.?? V priebehu roka. Bohatý trnavský mäsiar Egíd odkázal celý svoj majetok farskému Kostolu sv. Mikuláša s podmienkou, že trnavský farár bude z jeho výnosu vydržiavať slovenského kazateľa.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
651 1463.02.19 Matej Korvín odpustil Krupine platenie štvrtiny kráľovských daní na najbližšie tri roky, pretože mesto bolo veľmi poškodené počas bojov s Janom Jiskrom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
652 1463.08.16 Grófi zo Sv. Jura Ján a Žigmund kúpili od Petra Kapplera zo Sulevíc hradné panstvo Kopčany (Kittsee) za 12-tisíc zlatých.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
653 1464.??.?? V priebehu roka. V Bardejove sa pod vedením kamenárskych majstrov Mikuláša a Štefana z Košíc začalo s výstavbou farského Kostola sv. Egida.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
654 1464.01.27 Kráľ Matej informoval pápeža Pia II., že vyčíňanie bratríkov na území dnešného Slovenska na istý čas oddialilo organizovanie protitureckých výprav.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
655 1464.05.27 Kráľ Matej Korvín potvrdil zlatou bulou vydanou zošitovej forme platnosť všetkých starších privilégií mesta Bratislavy. 4. júla. Spišský župan Imrich Zápoľský sa ako nový zemepán Kežmarku zaviazal, že bude rešpektovať všetky staršie výsady mesta.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
656 1465.03.26 Kráľ Matej povolil Bystričanom chodiť do Kremnice skratkou cez Malachov a zvolenským kastelánom zakázal zadržiavať povozy s potravinami smerujúcimi do Bystrice cez Vígľaš.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
657 1465.05.29 Pápež Pius II. splnomocnil ostrihomského arcibiskupa Jána Vitéza a päťkostolského biskupa Jána Panónia, aby zriadili v Uhorsku novú univerzitu. Jej sídlom sa napokon stala Bratislava.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
658 1466.02.?? Žoldniersky kapitán Ján Švehla zbehol z kráľovského vojska a stal sa vodcom bratríkov usadených v opevnenom poľnom tábore vo Veľkých Kostolanoch.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
659 1466.03.25 K šiestim stredoslovenským banským mestám (Kremnica, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Nová Baňa, Pukanec a Ľubietová) sa pripojila Banská Belá a vznikol zväz siedmich banských miest.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
660 1467.01.2? Koniec januára. Kráľovské vojsko obkľúčilo a dobylo posledný tábor bratríkov na území Slovenska vo Veľkých Kostolanoch. Ich veliteľovi Jánovi Švehlovi sa síce podarilo prebiť z obkľúčenia, ale v Starej Turej ho miestni sedliaci chytili a odovzdali kráľovi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
661 1467.03.1? Prvá polovica marca. Na sneme v Budíne presadil kráľ Matej Korvín daňovú reformu, nazývajú aj daň od komína, ktorá strojnásobila jeho príjem.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
662 1467.07.20 Na novozaloženej Univerzite Istropolitane umiestnenej v domoch patriacich nebohému bratislavskému kupcovi Štefanovi Gmaitlovi sa začalo vyučovanie. Nezištnú pomoc jej poskytli najmä profesori z blízkej Viedne.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
663 1468.??.?? V priebehu roka. Martin Bylica z Olkuszu, astronóm a profesor na Univerzite Istropolitane napísal pojednáme o kométe, ktorú pozoroval v tom čase v Bratislave.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
664 1468.09.17 Pápež Pavol II. súhlasil s tým, aby majetky zaniknutého benediktínskeho opátstva na Zobore pripadli Nitrianskemu biskupstvu a kapitule. To viedlo k zániku najstaršieho kláštora na území Slovenska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
665 1469.??.?? V priebehu roka. V Kremnici v tomto čase pracovalo dvadsaťdeväť mlynov (stúp) na drvenie rudy a štyri huty, v ktorých sa tavila vyťažená ruda.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
666 1469.05.03 České katolícke stavy zvolili v Olomouci Mateja Korvína za českého kráľa. Fakticky však vládol iba nad Moravou a Sliezskom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
667 1469.08.13 Pápež Pavol II. udelil bratislavskému prepoštovi a vicekancelárovi Univerzity Istropolitany právo používať biskupské insígnie, čím mu umožnil fakticky riadiť chod univerzity.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
668 1469.09.05 Kráľ Matej oslobodil Trnavu na desať rokov od platenia všetkých daní a poplatkov, pretože mesto bolo nedávno úplne vypálené pri útoku českého vojska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
669 1470.04.23 Kráľ vymenoval za dedičného župana Turčianskej župy budínskeho mešťana a banského podnikateľa Jána Ernsta (Emusta). Bol to prvý prípad, keď takúto vysokú hodnosť získal nešľachtic.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
670 1470.05.03 Kráľ oslobodil na večné časy mešťanov siedmich stredoslovenských banských miest od platenia mýta v celom Uhorsku aj od platenia župných daní.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
671 1470.11.06 Kremnický obchodník slovenského pôvodu Stanko Vilhelmovič sa sťažoval na krivdy, ktoré mu spôsobili Nofriovci z Bojníc. Odcudzili mu 200 centnárov medi v hodnote 900 zlatých a nevrátili mu ani požičaných 400 zlatých.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
672 1471.01.14 Pápež Pavol II. poslal kráľovi Matejovi Korvínovi finančnú pomoc na boj proti českému kráľovi Jurajovi Podébradskému.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
673 1471.02.14 Rajnold Rozgoň určil výšku naturálnych a peňažných dávok, ktoré mali odvádzať jeho poddaní na hradnom panstve Makovica (Zborov) v Šariši.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
674 1471.11.?? Päťkostolský biskup Ján Pannonius po dohovore s s ostrihomským arcibiskupom Jánom Vitézom prikázal otvoriť brány Nitrianskeho hradu poľskému vojvodovi Kazimírovi, ktorý ašpiroval na uhorský trón. Keďže uhorská šľachta sa k nemu nepridala, pred blížiacim sa uhorským kráľovským vojskom odtiahol späť do Poľska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
675 1472.05.07 Vplyvný veľmož Mikuláš Frištacký (Ujlaky) z Iloku, majiteľ panstiev Hlohovec a Tematín, bol korunovaný za kráľa Bosny. Svoje povýšenie nechal stvárniť aj na portáli farského kostola v Hlohovci.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
676 1472.11.21 Pápež Sixtus IV. povolil spišskému prepoštovi Gašparovi a jeho nástupcom používať biskupské insígnie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
677 1473.??.?? V priebehu roka. Dediční spišskí župani Zápoľskovci začali v Spišskom Štvrtku so stavbou neskorogotickej pohrebnej kaplnky. Iní autori pripisujú stavbu kaplnky Tuzovcom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
678 1473.11.13 Matej Korvín daroval za preukázané služby Barbore Edelpôckovej zo Steinu, matke svojho nemanželského syna Jána Korvína, kamenný dom v Banskej Bystrici a k nemu patriace majetky.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
679 1474.??.?? V priebehu roka. V košiekom Dóme sv. Alžbety bol dokončený hlavný oltár so 48 tabuľovými gotickými obrazmi s námetmi zo života sv. Alžbety a Panny Márie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
680 1474.02.21 Vyslanci kráľa Mateja Korvína a poľského kráľa Kazimíra IV. sa stretli v Spišskej Starej Vsi, kde po nerozhodných bojoch o český trón uzavreli prímerie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
681 1475.04.24 Banský podnikateľ Ján Turzo sa v zmluve so siedmimi stredoslovenskými banskými mestami zaviazal postaviť zariadenia na čerpanie vody zo zatopených banských diel. Pre zlyhanie staviteľa čerpacích strojov sa projekt nerealizoval,
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
682 1475.06.01 Kráľ Matej Korvín povolil spišskému prepoštovi dovážať víno z jeho viníc v Tokajskej oblasti pre vlastnú potrebu na Spiš bez platenia mýta.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
683 1475.07.24 Kráľ požiadal mesto Bardejov, aby mu poslalo delá na výpravu proti Tlirkom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
684 1476.09.08 Matej Korvín požiadal mesto Krupinu, aby mu prispelo na svadbu s Beatrix Aragónskou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
685 1476.11.17 Hronskosvätobeňadický kláštor sa zaviazal, že po uplynutí jedného roka vráti kanonikom Ostrihomskej kapituly breviár, ktorý si požičal pisár a notár kláštora Blažej.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
686 1477.05.20 Rímski kardináli udelili plnomocné odpustky návštevníkom kaplnky Božieho Tela vo farskom kostole v Banskej Bystrici. Koniec júla. Matej Korvín začal agresívnu vojnu proti cisárovi Fridrichovi III. Uhorské vojsko pod velením Jána Zelenského vpadlo do Dolného Rakúska a dobylo Hainburg a Klostemeuburg. Obľahlo aj Viedenské Nové Mesto, Krems a Stein.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
687 1478.05.23 Pápežský legát Gabriel pod trestom exkomunikácie zakázal kapitánovi Starej Ľubovne a Podolínca Petrovi požadovať platenie desiatkov od kňazov, ktorí patrili pod právomoc spišského prepošta.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
688 1478.07.03 Matej Korvín poveril Petra Dóciho z Lúča na Ostrove vedením posolstva k sultánovi Mehmedovi II. s ponukou na uzavretie mieru.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
689 1479.09.09 Šľachtic Melichar zo Slopného dosvedčil, že lesy v hraničnom pásme medzi Lednicou a Broumovom na Morave užívali poddaní z Moravy i Slovenska spoločne.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
690 1479.10.?? V Spišskej kapitule boli spísané kázňové modlitby v starej slovenčine, ktoré sa používali počas slúženia omše.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
691 1479.10.21 Matej Korvín menoval svojho 10-ročného nemanželského syna Jána za liptovské knieža. Liptov sa však napriek tomu nestal skutočným kniežatstvom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
692 1480.01.23 Ján Rozgoň požiadal kráľa o odpustenie platenia daní zo svojich majetkov na východnom Slovensku, ktoré boli znivočené poľským vojskom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
693 1480.09.29 Matej Korvín udelil Imrichovi Coborovi právo hostiť vo svojom bratislavskom dome členov kráľovskej rodiny.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
694 1481.03.24 Jasovský prepošt sa sťažoval, že kláštor a kostol v Jasove najskôr dobyli bratríci a premenili ho na pevnosť. Teraz ju však Košičania zbúrali a materiál z nej odviezol Košičan Pavol Modrar a postavil si z neho hrádok.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
695 1481.03.29 Kráľ Matej nariadil Banskej Štiavnici, aby aj na chudobnejších a sčasti vyťažených baniach pokračovali v dolovaní a zakladali spoločenstvá ťažiarov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
696 1481.08.03 Kráľ Matej Korvín vyzval mestskú radu Banskej Bystrice, aby premiestnila nevzhľadnú drevenú budovu tržnice z hlavného námestia na iné miesto, pretože stavba pokazila vzhľad celého námestia.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
697 1482.05.15 Matej Korvín zakázal ostrihomskému arcibiskupovi požadovať platenie desiatku od Ľubietovčanov, pretože už kráľ Žigmund ich od tejto povinnosti oslobodil.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
698 1482.10.08 Mestská rada Banskej Bystrice vydala nové artikuly ševcovského cechu, lebo staré zhoreli pri požiari mesta.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
699 1483.02.02 Ladislav Podmanický z Podmanína a Považskej Bystrice uzavrel s Viliamom Tetauerom z Tetova a Hričova po slovensky písanú priateľskú dohodu ohľadom hraníc zaniknutej dediny Rimanovice (zanikmutá lokalita v chotári Veľkého Rovného) a rôznych starších vzájomných sporov a násilností.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
700 1483.11.15 Kráľ Matej Korvín vyzval východoslovenské župy a mestá, aby povstali proti násilnostiam Štefana z Perina.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
701 1484.11.11 Po 11. novembri. Zomrel palatin Michal Orság, ktorý počas svojej dvorskej kariéry nadobudol rozsiahle majetky na juhozápadnom Slovensku (hradné panstvá Čachtice, Dobrú Vodu, Smolenice, Šurany, Topoľčany).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
702 1485.01.19 Ladislav Podmanický sa sťažoval na výčiny uhrovských kastelánov, ktorí navádzali svojich poddaných, aby ničili lesy v chotári Bánoviec a Naštíc.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
703 1485.05.04 Mestečko Varín po slovensky písanou listinou ďakuje svojmu zemepánovi Jánovi Majténimu zo Sivého Kameňa za podporu a spravodlivé zaobchádzanie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
704 1485.06.06 Bartolomej zo Šariša, vikár františkánov v Uhorsku, prijal do duchovného spoločenstva rehole vdovu po Petrovi z Oponíc Apolóniu a jej deti.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
705 1486.01.23 Kráľ Matej Korvín umožnil grófovi Petrovi zo Sv. Jura a Pezinka slobodne nakladať so svojím rodovým majetkom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
706 1486.04.01 Kráľ udelil hodnosť ostrihomského arcibiskupa 6-ročnému Ipolitovi ď Ešte, príbuznému svojej manželky Beatrix. Dôchodky však poberal sám Matej Korvín.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
707 1486.05.26 Kráľ pod trestom smrti zakázal rozdúchavanie národnostných rozbrojov v Trnave medzi Nemcami a Slovákmi kvôli obsadzovaniu úradu richtára a voľby mestského farára.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
708 1487.??.?? V priebehu roka. Z vydolovaného striebra odviedla Banská Štiavnica 7 927 zlatých, Kremnica 4 623 zlatých a Banská Bystrica 3 616 zlatých kráľovnej Beatrix, ktorej vtedy patrili ako venné mestá.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
709 1487.08.06 Kráľ oznámil predstaviteľom šľachtických žúp, že v budúcnosti musia platiť kráľovskú daň aj drobní svetskí a cirkevní predialisti (zemania).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
710 1487.12.26 V Košiciach sa zišli zástupcovia siedmich východoslovenských banských miest (Gelnice, Smolníka, Rudnian, Jasova, Rožňavy, Spišskej Novej Vsi a Telkibáne), aby tu rokovali o používaní jednotného banského práva.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
711 1488.??.?? V priebehu roka. Ostrihomskému arcibiskupstvu patrilo v tomto čase 112 majetkov, z čoho bolo 14 mestečiek a 98 dedín. Väčšina z nich ležala na území dnešného Slovenska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
712 1488.03.20 V Brne vyšlo prvé vydanie kroniky Jána z TUrca (Turóciho), v ktorej podal históriu Uhorska od najstarších čias až do svojej súčasnosti.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
713 1489.03.01 Kráľ ustanovil za svojho miestodržiteľa v Rakúsku spišského dedičného župana Štefana Zápoľského.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
714 1489.05.31 Matej Korvín vyzval Bratislavu, aby z titulu kráľovskej dane zaplatila do kráľovskej pokladnice navyše 2 000 zlatých, pretože celá krajina musí platiť dvojnásobnú daň.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
715 1489.06.23 Slobodné kráľovské mestá na základe kráľovho vyzvania prisahali, že za následníka trónu uznávajú Matejovho nemanželského syna Jána Korvína. Rovnakú prísahu museli zložiť aj ostatné mestá, župy a uhorskí magnáti.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
716 1490.??.?? V priebehu roka. Najväčšími pozemkovými vlastníkmi v Uhorsku boli Ján Korvín (patrilo mu 30 hradov, 17 hrádkov, 47 mestečiek a 1 000 dedín), druhým bol Štefan Zápoľský (patrilo mu 18 hradov, 4 hrádky, 17 mestečiek a 240 dedín) a tretím Vavrinec Frištacký (Ujlaky), ktorý vlastnil 14 hradov, 7 hrádkov, 17 mestečiek a 300 dedín.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
717 1490.04.06 Vo Viedni náhle zomrel uhorský kráľ Matej Korvín(*23. 2. 1443 v Kluži). Uhorské stavy sa necítili viazané vynútenou prísahou a za nového kráľa si v polovici júla zvolili Vladislava II. Jagelovského.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
718 1490.07.31 Český a zvolený uhorský kráľ Vladislav II. vo Vlčkovciach pri Trnave podpísal volebnú kapituláciu, v ktorej sa zaviazal zrušiť všetky „škodlivé novoty“ zavedené svojim predchodcom Matejom Korvínom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
719 1491.02.20 Kráľ Vladislav II. uzavrel mier so svojím mladším bratom Jánom Albertom, ktorý sa vzdal nárokov na uhorský trón. Kráľ mu zato dal do zálohu mestá Prešov a Sabinov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
720 1491.11.07 Rímsky kráľ Maximilián a Vladislav II. uzavreli v Bratislave mierovú dohodu. V jej zmysle sa uhorský kráľ vzdal všetkých území v Rakúsku dobytých Matejom Korvínom a Maximilián zasa nárokov na uhorský trón. Ak by však Vladislav nezanechal po sebe potomkov, svätoštefanská koruna mala pripadnúť Habsburgovcom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
721 1492.04.09 Roderieus a ďalších 11 rímskych kardinálov vydali odpustkovú listinu pre návštevníkov novopostaveného kostola na cintoríne pri farskom kostole v Banskej Bystrici. Jeho fundátor Michal Kónigsberger dal jeho steny vyzdobiť nástennými maľbami s motívom siedmich radostí Panny Márie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
722 1492.09.15 Dedičný richtár zo Štubne v Tirci sa sťažoval na svojho zemepána Michala Majténiho, že ho bezdôvodne uvrhol do väzenia. Okrem toho nechal vyrabovať jeho dom a vyhnal odtiaľ richtárovu rodinu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
723 1492.10.12 Taliansky moreplavec v službách kastílsko-aragónskych kráľov Izabely a Ferdinanda Krištof Kolumbus sa s flotilou troch lodí pokúsil doplávať do Indie západnou cestou (teda nie zvyčajnú cestou oboplávaním Afriky), pričom objavil nový kontinent (neskôr nazvaný Amerikou) a pristál na ostrove San Salvador.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
724 1493.03.04 Levočania nechali v Spišskom Štvrtku verejne vyhlásiť, že právo skladu od starodávna patrí iba ich mestu a nie Kežmarku, ktorý ho získal podvodom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
725 1493.05.15 Krakovský a levočský mešťan Ján Turzo kúpil medené bane na Pieskoch v chotári Banskej Bystrice spolu s hutami a ďalšími banskými zariadeniami.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
726 1493.06.05 Kráľ Vladislav II. nariadil predstaviteľom Bratislavy, aby zhabali dve strieborné nádoby, ktoré mu ukradli zlodeji a predali ich bratislavským židom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
727 1494.01.03 Mesto Skalica požiadalo Bratislavu o zaslanie štatútov a nariadení vo veci viničného práva, pretože dovtedy sa Skaličania riadili iba podľa zvykového práva. August. V Trnave pre údajnú rituálnu vraždu spáchanú na kresťanskom chlapcovi vypukli protižidovské nepokoje a pogromy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
728 1494.09.20 Nemanželský syn kráľa Mateja Ján Korvín prenajal svoj dom a bane v Banskej Bystrici za 1 400 zlatých ročne Jánovi Turzovi a jeho synovi Jurajovi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
729 1495.01.10 Vladislav II. požiadal Bratislavu o vyslanie 100 pešiakov proti vzbúrenému vojvodovi Vavrincovi Frištackému (Ujlakymu).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
730 1495.03.16 Banský podnikateľ Ján lúrzo spolu so synom Jurajom a Fuggcrovcami z Augsburgu založili Turzovsko-fuggerovskú podnikateľskú spoločnosť (najväčší mediarsky podnik vo vtedajšej Európe) na spracovanie banskobystrickej medi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
731 1496.04.06 Uhorský kráľ Vladislav 11. udelil Jánovi Turzovi z Betlanoviec privilégium na stavbu scedzovacích hút na oddeľovanie striebra z medi v oblasti Banskej Bystrice; povolil mu tiež slobodný obchod s vyťaženou meďou a získaným striebrom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
732 1496.05.02 Ján Turzo uzavrel zmluvu s mestom Kremnicou o vybudovaní novej obchodnej cesty cez Stubniansky les smerom do Turca a Poľska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
733 1496.09.27 Maliar a pozlacovač Ján Rad potvrdil príjem 38 zlatých za pozlátenie honosnej hrobky v Dóme sv. Martina v Bratislave.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
734 1497.01.19 Svätojurský a pezinský gróf Tomáš požiadal predstaviteľov Bratislavy, aby mu do Devína poslali zbrane na poľovačku usporiadanú pri príležitosti návštevy kráľa Vladislava II.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
735 1497.04.04 Vladislav II. na základe sťažnosti mesta Levoče nariadil Košiciam, aby nebránili kupcom a pútnikom vo voľnom pohybe cez ich mesto smerom na Spis.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
736 1498.06.09 Vladislav II. nariadil Bratislave, aby do kráľovskej pokladnice okrem zvyčajnej dane zaplatila ešte 1 500 zlatých na obranu krajiny proti Turkom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
737 1498.11.11 Gróf Peter zo Sv. Jura a Pezinka sa stal sedmohradským vojvodom. Neskôr získal aj hodnosť krajinského sudcu. Peter patril k posledným významným členom tohto starobylého rodu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
738 1499.06.15 Vladislav II. nariadil Trnavčanom, aby vo všetkom vychádzali v ústrety majstrovi Jánovi, ktorého vyslal do mesta opraviť kráľovské mlyny.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
739 1499.09.01 Dedičný spišský župan Štefan Zápoľský vo svojom testamente vyjadril želanie, aby bol pochovaný v kaplnke Panny Márie v Spišskej kapitule, ktorú na tento účel nechal postaviť.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
740 1500.02.08 Banskobystrický mešťan a ťažiar Michal Kónigsberger vo svojom testamente odkázal všetok svoj majetok na zbožné ciele. Určil konkrétne sumy na opravu farského kostola, zhotovenie tabuľového oltára, stavbu novej kaplnky. Nezabudol obdarovať ani kňazov v celej Zvolenskej župe a okolité kláštory a myslel aj na chudobných a mestský špitál.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
741 1500.04.12 Vladislav II. vyslovil ľútosť nad požiarom, ktorý pred nedávnom zachvátil Banskú Bystricu a spôsobil značné škody aj komorskému grófovi Jánovi Turzovi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
742 1500.04.24 Momentálna prevaha drobnej a strednej šľachty sa prejavila aj v snemovom uznesení prijatom na Rákošskom poli, podľa ktorého sa kráľovská rada mala premeniť na stály orgán. V nej mali byť zastúpení 4 preláti, 4 baróni a 16 zástupcov drobnej a strednej šľachty.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
743 1500.08.09 Kráľ Vladislav II. prikázal zhabať majetky turčianskych zemanov Blažeja Vladára z Veľkého Čepčína a Jána z Malého Cepčína, pretože obaja sa oženili s pokrvnými príbuznými.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
744 1500.11.?? Vdova po kráľovi Matejovi Korvínovi Beatrix po neúspešnom pokuse o sobáš s kráľom Vladislavom II. opustila krajinu. 1503
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
745 1504.04.24 Snem na Rákošskom poli prijal viaceré uznesenia v prospech nižšej šľachty. Funkcie županov sa v budúcnosti nemali udeľovať ako dedičné hodnosti. Poddaný sa mohol presťahovať k inému zemepánovi iba s povolením slúžneho. Poddaným sa zakazovalo poľovať na zver a chytať vtáky.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
746 1504.05.03 Kráľovná Anna udelila mešťanom Banskej Štiavnice právo slobodne si zvoliť skúšača rýdzosti drahých kovov, v čom im nesmel brániť ani komorský gróf.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
747 1505.07.02 Vdova po palatínovi Štefanovi Zápoľskom Hedviga a jej synovia Ján a Juraj umožnili spišskému prepoštovi Jánovi slobodne disponovať so všetkými benefíciami prepoštstva.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
748 1505.08.22 Kráľovná Anna oznámila stredoslovenským banským mestám, že ich spolu s hradným panstvom Zvolen dala do zálohu Jánovi Turzovi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
749 1506.03.19 Vladislav II. nariadil predstaviteľom Nitrianskej a Trenčianskej župy, aby vyslali istý počet ľudí (poddaných) na údržbu mestských hradieb Trnavy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
750 1506.07.02 Uhorskí hodnostári požiadali mesto Bratislavu, aby poskytlo prístrešie ľuďom z južných oblastí Uhorska utekajúcich pred Turkami.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
751 1507.02.05 Predstavitelia Spišskej Novej Vsi protestovali proti tomu, že Mariášiovci a ich poddaní otvorili nové železorudné bane na okraji ich chotára.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
752 1507.08.13 Šarišská šľachtická župa začala vyšetrovať okolnosti, za ktorých došlo k prepadnutiu prešovských kupcov na ceste do Košíc.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
753 1508.03.15 15. marca - 1. mája. Poverení vizitátori, opáti Gregor Turzo zo Zalaváru a Mikuláš z Báty, vykonali vizitáciu všetkých benediktínskych kláštorov v Uhorsku. Na Slovensku navštívili kláštory v Lekýri (dnes Hronovce), v Hronskom Svätom Beftadiku, Klíži, na Skalke pri Trenčíne a v Štóle. Z výsledkov vizitácie je jasné, že v niektorých kláštoroch vládli pomery nezlučiteľné s Benediktovou regulou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
754 1508.06.24 Vladislav II. povolil cudzím kupcom predávať svoj tovar v Bratislave a Trnave iba pod podmienkou, že do týchto miest prídu zvyčajnými cestami a zaplatia mýtne poplatky.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
755 1508.08.23 Vladislav II. udelil za preukázané verné služby kráľovskému komorníkovi Jánovi Podmanickému hradné panstvo Strečno, mesto Žilinu a mestečko Sučany v Turci.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
756 1508.09.06 Bratislava vyzvala ostatné slobodné kráľovské mestá, aby vyslali svojich zástupcov na rokovanie o ochrane mestských privilégií.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
757 1509.05.10 Vladislav II. napomenul predstaviteľov mesta Bratislavy, aby ďalej nevyhrocovali spor s bratislavským županom Ambrózom Šarkanom a neblokovali cestu na hrad.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
758 1510.02.11 Provinciál augustiniánskej rehole odporučil predstaviteľom mesta Bardejov, aby za nového priora tamojšieho kláštora prijali brata Pavla.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
759 1510.07.22 Vladislav II. udelil mestu Krupine právo vydržiavať okrem dvoch starších jarmokov aj dva nové. Jeden na sviatok Petra a Pavla (29. júna) a druhý na sv. Dorotu (6. februára).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
760 1510.11.05 Vdova po palatínovi Štefanovi Zápoľskom Hedviga oznámila Trnavčanom, že Pavla Holého z Hradnej na vlastnú žiadosť uvoľnila z funkcie mestského kapitána.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
761 1511.09. Uhorský kráľ Vladislav II., Benátska republika a poľský kráľ Žigmund uzavreli s tureckým sultánom Bajazidom II. mier na päť rokov. Tento akt dočasne oddialil agresiu Osmanskej ríše voči Uhorsku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
762 1512.??.?? • Vladislav II. nariadil krajinskému sudcovi Petrovi zo Sv. Jura, aby nebránil svojim poddaným sťahovať sa aj s hnuteľným majetkom do Bratislavy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
763 1512.02.22 Poľská kráľovná Barbora prenechala svojim bratom Jánovi a Jurajovi Zápoľským všetky majetky, ktoré jej pripadli z otcovského dedičstva z titulu dievčenskej štvrtiny.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
764 1512.11.08 8. - 23. novembra. Kráľ Vladislav 11. žiadal od všetkých slobodných kráľovských miest peniaze a ozbrojencov na znovudobytie hradov na južnej hranici Uhorska obsadených Turkami.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
765 1513.02.27 Ján, opát cistercitského kláštora v Spišskom Štiavniku usadil na svojom opustenom majetku vo Vikartovciach Valachov a určil ich povinnosti.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
766 1513.07.15 Pápež Lev X. vymenoval kardinála Tomáša Bakóca na tri roky za osobitného pápežského legáta pre strednú a východnú Európu a poveril ho, aby organizoval formovanie kresťanských vôjsk na boj proti Turkom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
767 1514.??.?? Koniec apríla - začiatok mája. Na výzvu ostrihomského arcibiskupa kardinála Tomáša Bakóca sa zhromaždilo viac ako 40-tisíc chatrne vyzbrojených bojovníkov z ľudových vrstiev (križiakov), ktorí mali bojovať proti Turkom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
768 1514.06.?? jún - júl. V centrálnych a juhovýchodných oblastiach Uhorska došlo k neľútostným bojom medzi sedliackymi zástupmi pod velením Juraja Dóžu a šľachtickými vojskami.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
769 1514.08.10 Na návod Anny Ludanickej prepadli jej poddaní hrad v blízkych Oponiciach a vyrabovali ho. Napriek rukolapným dôkazom však nebola za svoj čin nijako potrestaná.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
770 1514.10.18 V Budíne sa začal tzv. divoký snem, na ktorom boli prijaté tvrdé opatrenia proti porazeným Dóžovým vzbúrencom. Na sneme bol predložený na schválenie aj zákonník uhorského zvykového práva, ktorý zostavil Štefan z Verbovca (Verbôci).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
771 1515.03.2? Druhá polovica marca. V Bratislave sa stretli splnomocnenci uhorského a českého kráľa Vladislava II., cisára Maximiliána a poľského kráľa Žigmunda, aby pripravili schôdzku spomínaných monarchov, na ktorej sa mala podpísať zmluva o vzájomnom nástupníctve medzi Jagelovcami a Habsburgovcami.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
772 1515.06.29 Vladislav II .oslobodil Bratislavu na 12 rokov od platenia všetkých daní, pretože mesto takmer úplne vyhorelo počas nedávnej schôdzky troch panovníkov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
773 1516.03.13 V Budíne zomrel uhorský kráľ Vladislav II. (*roku 1456) Nástupcom sa stal jeho iba 10-ročný syn Ľudovít II. Jagelovský.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
774 1516.04.24 Snem, ktorý sa konal v Budíne a pokračoval na Rákošskom poli rozhodol, že spolu s neplnoletým kráľom bude v krajine vládnuť kráľovská rada zložená zo 6 barónov, 6 prelátov a 16 zástupcov drobnej a strednej šľachty.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
775 1516.06.09 Bratislavský cech obuvníkov požiadal mestskú radu o pomoc pri nakupovaní kože, pretože obchodníci ju začali neúmerne predražovať.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
776 1517.??.?? V priebehu roka. Johann Singriener vydal vo Viedni Verbôciho Tripartitum, ktoré aj keď nebolo nikdy potvrdené kráľom, slúžilo v Uhorsku ako právna norma až do 19. storočia.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
777 1517.10.31 Pôvodne augustiniánsky mních Martin Luther pribil na dvere katedrály vo Wittenbergu 95 téz, ktorými podrobil ostrej kritike pomery v cirkvi (najmä kupčenie s odpustkami), čím začal proces reformácie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
778 1517.11.23 František z Kálnej nad Hronom sa obrátil na svojho švagra Martina Majténiho z Novák, aby mu vydal veno a cennosti (šperky, šatstvo a kožušiny) po jeho nebohej sestre Anne v hodnote 3 500 zlatých.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
779 1519.01.22 Hronskosvätobeňadický konvent na základe predchádzajúceho vyšetrovania potvrdil oprávnenosť sťažnosti nitrianskeho biskupa Štefana Podmanického na kastelána Nitrianskeho hradu Michala zo Šalgočky, ktorý po smrti Štefanovho predchodcu spôsobil biskupstvu škodu vo výške 2 000 zlatých.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
780 1519.05.31 Kráľ Ľudovít II. potvrdil mimoriadnu platbu od mesta Krupiny vo výške 100 zlatých. Zároveň ubezpečil mesto, že táto suma im bude odpočítaná z riadnej kráľovskej dane.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
781 1520.10.20 Ľudovít II. nariadil všetkým obyvateľom a úradníkom kráľovstva, aby rešpektovali privilégiá mesta Bratislavy, najmä právo skladu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
782 1520.12.16 Úradník spišského prepošta Ľudovít Krigovský požiadal Kežmarok o poskytnutie soli, ktorej bol vtedy veľký nedostatok.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
783 1521.??.?? V priebehu roka. V niektorých stredoslovenských banských mestách sa objavili prví stúpenci reformácie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
784 1521.04.03 Bratislavský prepošt Hieronym Balbus ako uhorský vyslanec kráľa Ľudovíta II. požiadal ríšske stavy zhromaždené vo Wormse o pomoc proti Turkom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
785 1521.09.01 Ľudovít II. oznámil stredoslovenským banským mestám, že povolil kremnickému komorskému grófovi Alexejovi Turzovi razbu novej striebornej mince.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
786 1521.12.17 Kráľ Ľudovít II. požiadal mesto Bratislavu, aby poskytlo siete na lov zveri, ktorá sa bude konzumovať na hostine pri príležitosti korunovácie kráľovnej Márie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
787 1522.??.?? V priebehu roka. V priebehu roka. V Banskej Štiavnici sa v tomto čase ťažilo v 43 baniach a vyťažená ruda sa spracovávala v 5 stupách a tavila v 5 hutách. Celkovo sa baníctvom v meste zaoberalo 918 ľudí.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
788 1522.06.30 Gróf Wolfgang zo Sv. Jura a Pezinka sa zaviazal vyplatiť pôvodným majiteľom nákladu 200 zlatých za víno, ktoré dal zhabať z potápajúcej sa lode na Dunaji.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
789 1522.08.21 Peter Korlátsky z Bučian, kráľovský dvormajster a komárňanský župan, požiadal trnavskú mestskú radu, aby zakázala tamojším židom požičiavať jeho poddaným peniaze, ba ani s nimi obchodovať, pretože ich neuveriteľným spôsobom okrádajú.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
790 1523.04.24 Na sneme v Budine sa okrem iného prijali aj prísne uznesenia proti stúpencom reformácie. Malo sa s nimi nakladať ako s kacírmi a nemilosrdne ich trestať.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
791 1523.09.20 Kráľ Ľudovít II. nariadil bratislavskej mestskej rade, aby vyhostila všetkých židov ale aj kresťanov, ktorí sem ušli z Budína a ďalších morom postihnutých miest.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
792 1523.12.?? Koncom roka. Benediktínsky mních Martin z Trnavy vydal vo Viedni veršované dielo Opusculum ad regni Hungarie proceres (dielko adresované uhorským veľmožom), v ktorom burcoval uhorských magnátov do boja proti Turkom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
793 1524.01.09 Kráľ Ľudovít II. zakázal bratislavskej mestskej rade potrestať meštiansku Barboru za cudzoložstvo, pretože jej udelil milosť.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
794 1524.09.08 Na Rákošskom poli zhromaždená stredná a drobná šľachta žiadala skoncovať s nemeckým panstvom v krajine, razbu kvalitných mincí a návrat jej zástupcov do kráľovskej rady. Uhorskí magnáti však tieto požiadavky odmietli.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
795 1525.01.14 Ľudovít II. nariadil Bratislave, aby podporovala Alexeja Turzu v novej funkcii kráľovského pokladníka, pretože bude okrem iného dohliadať aj na razenie mincí v bratislavskej mincovni.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
796 1525.04.13 13. apríla - 30. júla. Pápežský nuncius Antonio Burgio vo svojich správach informoval Rímsku kúriu o rozháraných pomeroch v Uhorsku a predpovedal skorý zánik tohto kedysi mocného kráľovstva.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
797 1525.05.07 Na Rákošskom poli a v Budine sa začal snem bez prítomnosti vyššej šľachty. Vodcovia šľachtickej opozície na ňom presadili viacero zákonných článkov vyhovujúcich ich záujmom. Kráľ však prijaté uznesenia neschválil.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
798 1525.05.19 Baníci z Banskej Bystrice odopreli pracovať za mzdu vyplácanú v znehodnotených minciach.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
799 1525.06.24 Zemianska opozícia na sneme dosiahla zrušenie prenájmu Tirzovsko-fuggerovského mediarskeho podniku na ďalšie podnikanie v Banskej Bystrici. Dôvodom bolo najmä vyvážanie striebra získaného scedzovaním z čiernej medi za hranice kráľovstva.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
800 1525.07.?? Leto. V Banskej Bystrici došlo k otvorenej vzbure baníkov proti neudržateľným sociálnym pomerom v meste.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
801 1526.01.22 Ľudovít II. nariadil kráľovským mestám, aby rešpektovali výmenný kurz nových mincí voči starým v pomere 2 : 1. Na mnohých miestach zmenámici žiadali viac, čo spôsobilo v krajine drahotu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
802 1526.02.24 Asi 500 banskobystrických baníkov, ktorí sa dožadovali vyplatenia zadržaných miezd, vtrhlo do Banskej Bystrice. Obsadili budovy banskej komory a vyrabovali domy bohatých kupcov. Po deviatich dňoch ustúpili pred ozbrojencami zemepánov z okolia a ostatných banských miest. Podľa rozsudku kráľovských komisárov sa mal skonfiškovať majetok povstalcov a vodcovia boli odsúdení na stratu života. Baníkom sa zakázalo nosiť zbrane a konať schôdzky, mali sa zrieknuť „luterskej herézy“
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
803 1526.04.15 Kráľ Ľudovít II. prenajal banskobystrický mediarsky podnik Antonovi Fuggerovi na 15 rokov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
804 1526.04.23 Na rozkaz tureckého sultána Súleymana I. osmanská armáda začala ťaženie do Uhorska. Postup armády zdržiavalo daždivé počasie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
805 1526.04.28 28. - 30. apríl. Na sneme v Rákoši bol svojim predchodcom Štefanom Bátorim zvrhnutý palatín Štefan Verbôci.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
806 1526.06.?? V prvej polovici roku zahraniční vyslanci na kráľovskom dvore podávali správy, že politicky a finančne podlomené Uhorsko nie je schopné odolať tureckej expanzii. Začiatok leta. Na kráľov príkaz začali poverené osoby rekvirovať bohoslužobné predmety z drahých kovov vo všetkých kostoloch v krajine pre potreby vojny proti Turkom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
807 1526.07.13 Turecká armáda dorazila pod Petrovaradín, ktorý napriek udatnosti obrancov obsadila 27. júla.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
808 1526.07.20 Kráľ Ľudovít II. so 4000 sprievodom odišiel z Budína do tábora pri Tolne, kde sa zhromažďovala uhorská armáda. Z Tolny potom kráľovské vojsko postupovalo k Moháču.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
809 1526.07.28 Kráľ Ľudovít II. sa dostal k Fôldváru, kde sa dozvedel o páde Petrovaradína, bez toho aby hlavný veliteľ uhorského vojska kaločský arcibiskup Pavol Tomori zasiahol. S oddielmi Tomoriho, ktorý sa vracal hore po ľavom brehu Dunaja sa stretol kráľ Ľudovít II. pri Moháči.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
810 1526.08.03 Ozbrojení baníci v nočných hodinách vpochodovali do Banskej Bystrice. Rabovali domy bohatých mešťanov a podpaľovali ich. Mešťania sa zachránili v zámku, ktorý bránila vojenská posádka. Keď mešťania privolali pomoc, baníci sa vyhli otvorenej zrážke s vojenskou presilou a po troch dňoch sa stiahli do hôr.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
811 1526.08.10 Na vyšetrenie a potrestanie ozbrojeného vystúpenia baníkov vyslal kráľovský dvor do Banskej Bystrice kráľovského personála Mikuláša ľuróciho, ktorý vydal zatykač na 46 hlavných podneeovateľov a vodcov povstania. Mali ich uväzniť a popraviť, kdekolVek sa nachádzali. Mnohí ušli na Moravu, alebo sa skrývali v okolitých baníckych a drevorubačských osadách. Mestská vrchnosť popravila iba piatich väzňov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
812 1526.08.15 Predný voj tureckého vojska dosiahol rieku Drávu pri Osijeku, kde začali stavať most. Dňa 21. 8. začali prvé turecké oddiely prechádzať na druhú stranu rieky.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
813 1526.08.29 Pri juhomaďarskom meste Moháč sa odohrala rozhodujúca bitka medzi uhorskými vojskami a osmanskou armádou, ktorá znamenala začiatok vyše 150-ročnej prítomnosti tureckej moci v strednej Európe. Osmanská armáda v sile asi 60 000 vojakov pravidelných jednotiek dostala 28. augusta príkaz pripraviť sa na boj. Turecký sultán Súleyman I. predpokladal, že uhorské vojsko, ktoré malo asi 25000 mužov, zaútočí na jeho armádu pri prechode cez rieku Karašicu. Nasledujúci deň ráno počas pochodu na sever zastihol Turkov útok uhorského vojska, ktoré napadlo turecký predvoj. Osmani pod velením sultána sa zoradili do bojového postavenia v strede s janičiarmi. Tlak uhorskej obrnenej jazdy prinútil predsunuté turecké jednotky, aby sa stiahli a rozostúpili. Ľudovítovi rytieri sa tým však dostali pod palbu diel a janičiarskych ručníc, ktoré ich zdecimovali. Osmani rozbili hlavný voj Uhrov a o bitke bolo rozhodnuté v priebehu dvoch hodín už popoludní. Tureckí velitelia sa však domnievali, že porazili len predvoj uhorského vojska. Ostali po celú noc v bojovom postavení, lebo očakávali, že boj bude pokračovať aj na druhý deň. V boji padlo asi 19-tisíc uhorských pešiakov a jazdcov. Väčšina uhorských veliteľov padla v boji alebo sa dostala do tureckého zajatia. Zahynulo 35 magnátov a vysokých cirkevných hodnostárov. Po bitke Turci popravili 1 500 zajatcov, medzi nimi hlavného veliteľa Pavla Tomoriho, ostrihomského arcibiskupa Ladislava zo Salky a ďalších päť biskupov. Popravy sa o niekoľko dní zopakovali a Turci popravili aj Juraja Zápoľského a ďalších zajatých magnátov, svetských aj duchovných hodnostárov. Počas chaotického ústupu sa v rieke Csele utopil aj uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský. Jeho smrťou vymrela česko-uhorská vetva tohto rodu. Bitka pri Moháči bola medzníkom, ktorým sa v Uhorsku skončilo obdobie stredoveku a začalo obdobie novoveku. Sultánovej víťaznej armáde sa otvorila cesta na hlavné mesto krajiny - Budín.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
814 1526.08.30 Správa o moháčskej bitke vyvolala v celej krajine obrovskú paniku a kráľovná Mária spolu so svojim dvorom za chaotickej situácie utiekla z Budína do Bratislavy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
815 1526.09.?? Tureeké vojská vyplienili územie v okolí Gyóru a Piliša. Niekolko rabujúcich oddielov sa objavilo aj pri Ipli na juhu Slovenska a spôsobili veľké zdesenie medzi obyvateľstvom stredoslovenských banských miest.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
816 1526.09.12 Armáda tureckého sultána Súleymana I. vstúpila bez boja do Budína hlavného mesta Uhorska, ktoré v nasledujúcich dňoch vyrabovala, podpálila a vojaci si odniesli bohatú korisť.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
817 1526.10.?? Po odchode Turkov z Uhorska koncom októbra poslala mladá kráľova vdova Mária niekoľko dvoranov na bojisko vyhľadať mŕtvolu padlého panovníka. To sa im po niekoľkých dňoch aj podarilo - ležala v plytkom hrobe neďaleko miesta jeho skonu. Pritom sa aj o smrti kráľa Ľudovíta II. povrávalo, že ho na úteku zavraždili jeho vlastní ľudia. Aj o pravosti jeho ostatkov existovalo niekolko verzií.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
818 1526.10.06 Kráľovná Mária, vdova po uhorskom a českom kráľovi Ľudovítovi II. Jagelovskom, napísala list moravskému hajtmanovi Jánovi z Pemštejna, aby zakročil u zemepána mestečka Valašské Meziríčí vo veci potrestania tam uväznených baníkov, z ktorých mnohí po potlačení baníckeho povstania v auguste 1526 utiekli na Moravu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
819 1526.10.10 Víťazná armáda tureckého sultána Súleymana I. s veľkou korisťou opustila uhorské územie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
820 1526.10.14 Zástupcovia uhorských stavov, ktorí sa zhromaždili v Tokaji, oznámili, že volba nového uhorského kráľa sa bude konať na sneme v Stoličnom Belehrade.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
821 1526.10.14 V Hainburgu sa začali porady medzi rakúskym arcikniežaťom Ferdinandom a jeho sestrou Máriou, vdovou po kráľovi Ľudovítovi II., vzhľadom na uprázdnený uhorský trón.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
822 1526.10.17 Dvorský sudca olomouckého biskupa Ján z Ladské vydal vo Valašskom Mezinčí na žiadosť banskobystrických mešťanov svedectvo o tom, že siedmi uväznení baníci sa pod prísahou zaviazali, že nikdy a žiadnym spôsobom nebudú škodiť mešťanom v Banskej Bystrici.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
823 1526.10.23 Poslanci českých stavov zvolili za českého kráľa rakúske knieža Ferdinanda Habsburského.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
824 1526.11.10 Telesné pozostatky padlého kráľa Ľudovíta II. uložili do kráľovskej hrobky v Stoličnom Belehrade.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
825 1526.11.10 Na uhorskom sneme v Stoličnom Belehrade zvolili za uhorského kráľa sedmohradského vojvodu Jána I. Zápoľského.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
826 1526.11.11 Nitriansky biskup Štefan Podmanický korunoval v Stoličnom Belehrade za uhorského kráľa sedmohradského vojvodu Jána I. Zápoľského. Jeho kancelárom sa stal právnik Štefan Verbóci, sedmohradským kniežaťom Peter Peréni (roku 1527 prestúpil do tábora Ferdinanda I. Habsburského), chorvátsko-slavónsko-dalmátskym bánom Krištof Frangepán a ostrihomským arcibiskupom jágerský biskup Pavol Várdai (aj on prešiel roku 1527 na stranu Ferdinanda I. Habsburského).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
827 1526.11.13 Kráľ Ján I. Zápoľský poslal vyslancov českému kráľovi Ferdinandovi Ľ, ktorí ho informovali o jeho nástupe na uhorský trón a požiadali o ruku Máriu, kráľovnú vdovu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
828 1526.12.16 16. - 17. december. Časť uhorskej šľachty, ktorá sa zišla na sneme v Bratislave, zvolila za uhorského kráľa Ferdinanda I. Habsburského. Smrťou kráľa Ľudovíta II. pri Moháči sa uvoľnil uhorský trón, na ktorý si robili nároky sedmohradské knieža Ján Zápoľský i arciknieža Ferdinand I. Habsburský, brat kráľovnej Márie, manželky Ľudovíta II. Ferdinand si nárokoval svoje nástupníctvo na základe dohody uzavretej medzi Jagelovcami a Habsburgovcami v Bratislave a vo Viedni roku 1515. Ján Zápoľský sa odvolával na rozhodnutie uhorského snemu z roku 1505, ktoré zabraňovalo cudzincom uchádzať sa o uhorský trón. Volba dvoch kráľov bola počiatkom skoro desať rokov trvajúcej občianskej vojny, do ktorej aktívne zasiahla aj Osmanská ríša. Ani jeden z oboch kráľov nemal dostatok prostriedkov na porážku protivníka a preto sa snažili získať pomoc aj udeľovaním majetkov príslušníkom šľachty, ktorí často podľa úspechov jednej alebo druhej strany prechádzali z jedného tábora do druhého. Nerozhodnú situáciu využili tzv. lúpežní rytieri, ktorí pustošili majetky šľachty, mešťanov i poddaných. Občiansku vojnu ukončil až mier vo Velkom Varadíne z 3. februára 1538, ktorý znamenal rozdelenie Uhorska na tri časti.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
829 1526.12.17 Kráľ Ferdinand I. vymenoval vymenoval taverníka Alexia Turzu za krajinského sudcu a vesprímskeho biskupa Tomáša Salaháziho za uhorského kancelára.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
830 1527.01.13 Kráľ Ferdinand I. vymenoval vo Viedni svoju sestru kráľovnú Máriu, vdovu po Ľudovítovi II., za uhorskú miestodržiteľku. Tento akt znamenal začiatok občianskej vojny - ozbrojeného boja dvoch novozvolených kráľov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
831 1527.03.?? V Prahe uzavreli vyslanci kráľa Jána I. Zápoľského a kráľa Ferdinanda I. jednomesačné prímerie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
832 1527.03.10 Fuggerovci začali rokovania s kráľom Jánom I. Zápoľským o prenájme medenorudných bani.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
833 1527.04.26 Vyslanec kráľa Jána I. Zápoľského Hieronym Laski odišiel na rokovania o spojenectve s francúzskym kráľom Františkom I.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
834 1527.06.?? Tureckýveľkovezír nariadil pohraničným begom, aby v prípade habsburského útoku pomohli kráľovi Jánovi 1. Zápoľskému.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
835 1527.06.01 V Olomouci sa začali neúspešné rokovania medzi kráľom Ferdinandom I. a kráľom Jánom I. Zápoľským.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
836 1527.06.28 Kráľ Ferdinand nariadil bratislavskému richtárovi, mešťanostovi a senátorom, aby zložili prísahu vernosti a oddanosti do rúk jeho sestry Márie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
837 1527.07.02 Uhorský kancelár Štefan Verbôci v prítomnosti francúzskeho vyslanca ohlásil pripojenie Uhorska k Cognackej lige.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
838 1527.08.20 Vojská kráľa Ferdinanda 1. obsadili Budín, ktorý bol predtým v rukách Zápoľského oddielov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
839 1527.09.27 Veliteľ kráľa Ferdinanda I. Mikuláš zo Salmu porazil pri Tokaji Zápoľského oddiely.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
840 1527.10.03 Kráľ Ferdinand I. zvolal do Budína snem, ktorý rozhodol o jeho korunovácii za uhorského kráľa.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
841 1527.11.03 Nitriansky biskup Štefan Podmanický korunoval v Stoličnom Belehrade Ferdinanda I. za druhého uhorského kráľa.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
842 1527.12.?? V Krakove vyšiel opis tragickej bitky pri Moháči z pera jej priameho účastníka, vacovského biskupa Štefana Brodariča De conflictu Hungarorum cum Turcis ad Mohatz verissima deseriptio. (Krakov 1527).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
843 1528.??.?? • Kráľ Ferdinand I. zriadil uhorskú, ale aj českú komoru podľa vzoru komorského systému v tzv. dedičných krajinách. Bola najvyšším finančným, hospodárskym a správnym úradom. Sídlila v Bratislave a evidovala, spravovala a kontrolovala príjmy kráľa a štátu (eráru). Na jej čele bol prefekt a piati radcovia, ktorých doživotne menoval panovník. Úrad zamestnával aj ďalšie administratívne sily. Komora pozostávala z z troch oddelení: kancelárie, pokladnice a učtárne. Zanikla až roku 1848.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
844 1528.??.?? V Ingolstadte vydal tlačiar a profesor Peter Bienewitz - Aprianus tzv. Rosetiho mapu Uhorska (v skutočnosti Michala Rožoňa z Mitíc). Na vydanie ju upravili viedenskí humanisti Ján Spiesshaimer - Cuspinianus a Juraj Tannstetter. Michal Rožoň (rehoľným menom Lazar) bol tajomníkom ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakóca. Mapu Uhorska vypracoval roku 1513 a až do jej objavenia viedenskými humanistami bol jej osud neznámy. Mapa zobrazuje územie od Viedne až po Trajánov most a od Východných Beskýd až po pobrežie Dalmácie. Oproti predchádzajúcim mapám strednej, ale i celej Európy zachytávajúcich aj Uhorsko, kvalitne zobrazovala zemepisný obsah, najmä obraz riečnej siete. Ako prvý správne nakreslil tok Dunaja a jeho prítokov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
845 1528.01.21 Kráľ Ferdinand I. zvolal do Budína snem, ktorý rokoval o opatreniach proti Turkom a jeho súperovi kráľovi Jánovi I. Zápoľskom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
846 1528.01.27 Zápofského vyslanec Hieronym Laski po návrate z rokovaní v Istanbule oznámil uzatvorenie osmansko - uhorského spojenectva. Turecký sultán Siileyman I. uznal za uhorského kráľa Jána I. Zápofského.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
847 1528.03.07 Kráľ Ferdinand I. vymenoval palatína Štefana Bátoriho za uhorského miestodržiteľa.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
848 1528.03.08 Cisárski velitelia J. Katzianer, L. Fels a M. Thurn porazili pri Seni Zápofského, ktorý sa potom uchýlil do Poľska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
849 1528.05.10 Vojsko kráľa Ferdinanda pod vedením Jána Katzianera vtiahlo na Liptov, kde obliehalo a dobylo hrad Likavu pri Ružomberku a pozabíjalo všetkých jeho obrancov. Katzianerovi vojaci potom 14 týždňov dobýjali hrad Trenčín, ktorý vojnovými strojmi a delami veľmi poškodili. Posádka v počte najmenej 500 mužov hrad vydala pod podmienkou slobodného odchodu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
850 1528.06.30 Trenčiansky hrad obsadili oddiely kráľa Ferdinanda I. pod vedením Valentína Tôrôka.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
851 1528.09.?? Jeseň. Kráľ Ján I. Zápoľský poslal posolstvo na čele s poľským šľachticom Hieronymom Laskim k sultánovi do Istanbulu so žiadosťou o vojenskú pomoc.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
852 1528.09.07 Turzove oddiely a liptovské stoličné vojsko pri Liptovskom Svätom Mikuláši porazili Zápoľského zbory vedené Krištofom Toekem a Petrom Kostkom, ktoré sa skladali z Poliakov, Valachov a sedliakov. 113 chlapov zabili, 200 zajali a zvyšok sa rozutekal.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
853 1528.10.13 Kráľ Ferdinand I. zvolal do Bratislavy snem, na ktorom sa rokovalo o opatreniach proti Turkom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
854 1528.11.03 Kráľ Ján L Zápoľský sa s francúzskou pomocou vrátil z poľského Tranowa do Uhorska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
855 1529.??.?? 1529. Sídlom Miestodržiteľskej rady kráľa Ferdinanda I. sa stala Bratislava.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
856 1529.05.?? Vyslanec kráľa Ferdinanda I. v Istanbule Mikuláš Jurišič ponúkol tureckému sultánovi platenie ročného tribútu za mierovú dohodu. Jeho návrh však Tlirci neprijali.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
857 1529.05.10 Vyše 200-tisícová armáda tureckého sultána Suleymana I. postupovala do Uhorska, aby na základe spojeneckej zmluvy pomohla kráľovi Jánovi I. Zápoľskému v boji o trón.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
858 1529.05.11 Hlavný kapitán Uhorska Ján Katzianer nechal v Levoči zajať smolníckeho anabaptistického kazateľa Andreja Fischera z Kremnice.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
859 1529.05.21 V piatok po sviatku Svätého ducha, t. j. dňa 21. mája, bolo v Pezinku upálených 30 židov, žien aj mužov. Príslušníci neveľkej židovskej komunity v Pezinku boli obvinení z rituálnej vraždy malého chlapca, ktorého mali mučiť, biť, pichať, párať a zabiť. „Po veľmi prísnom vyšetrovaní“ počas ktorého boli uväznení židia pravdepodobne mučení, sa k tomuto činu priznali.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
860 1529.07.02 Na hrade Cičva odsúdili na smrť obesením smolníckeho anabaptistického kazateľa Andreja Fischera z Kremnice, no pomocou svojich prívržencov sa mu podarilo zachrániť sa. Pôvodne bol katolíckym kňazom. Počas pobytu v Nemecku sa stal príslušníkom radikálneho hnutia reformácie anabaptistov - novokrstencov a musel ujsť na územie dnešného Slovenska. Od roku 1528 pôsobil vo svojom rodisku v Kremnici a neskôr v Levoči a ďalších spišských mestách. Prestúpil do sekty umiernených anabaptistov tzv. sobotistov, ale pokračoval v hlásaní radikálnych náboženských myšlienok. Roku 1539 ho nechal gemerský župan František Bubek zvrhnúť z hradnej skaly hradu Krásna Hôrka.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
861 1529.08.?? V priebehu mesiaca v Budíne a Hornom Uhorsku vypukol hladomor a morová epidémia, ktorá trvala až do leta nasledujúceho roku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
862 1529.08.?? Začiatkom mesiaca, napriek zákazu kráľa Ferdinanda L, členovia Miestodržiteľskej rady utiekli z Budína zo strachu pred postupujúcou tureckou armádou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
863 1529.08.18 Prívrženci kráľa Jána I. Zápoľského zajali v Siklósi utekajúceho strážcu koruny Petra Peréniho aj s kráľovskými klenotmi a odovzdali ho tureckému sultánovi Súleymanovi I.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
864 1529.08.18 Na moháčskom poli kráľ Ján I. Zápoľský vzdal hold tureckému sultánovi Súleymanovi L, čo znamenalo uznanie osmanskej zvrchovanosti.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
865 1529.09.?? Začiatkom mesiaca boli prenesené uhorské ústredné úrady do Bratislavy a Viedne.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
866 1529.09.01 Vo vojenskom tábore pod Budínom kráľ Ján I. Zápoľský podpísal spojeneckú zmluvu s francúzskym kráľom Františkom I.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
867 1529.09.14 Turecký sultán Súlcyman L, ktorý uznal za uhorského kráľa Jána I. Zápoľského, obsadil Budín i centrálnu časť krajiny a so svojou armádou postupoval na Viedeň. Budín odovzdal kráľovi Jánovi I. Zápoľskému aj s uhorskou kráľovskou korunou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
868 1529.09.22 Turecké vojská postúpili až k Viedni a obkľúčili mesto.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
869 1529.10.?? Stredoslovenské bane sa dostali pod správu kráľa Jána 1. Zápoľského.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
870 1529.10.15 Turecký sultán Súleyman 1. sa pre silný odpor vzdal obliehania Viedne a stiahol svoju armádu z Uhorska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
871 1529.12.21 Pápež Klement VII. na nátlak rímskeho cisára Karola V. vyobcoval kráľa Jána I. Zápoľského a jeho prívržencov z cirkvi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
872 1530.??.?? Kazateľ Matej Bíro z Dévy (Sedmohradsko) začal v Košiciach verejne hlásať novú protestantskú vieru a roku 1544 sa pridal ku kalvínom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
873 1530.??.?? • Na Dunaji bolo pri vojenských operáciách osmanskej armády spozorovaných 100 nepriateľských lodí.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
874 1530.01.17 Fuggcrovci (kupecká a bankárska rodina z Ausburgu), majitelia stredoslovenských baní, uzatvorili s kráľom Jánom I. Zápoľským novú zmluvu o ich prenájme.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
875 1530.02.14 Kráľ Ján I. Zápoľský zvolal snem do Budína. Za palatína zvolili Jána Bánfiho, kancelárom ostal Štefan Verbóci, krajinským sudcom sa stal Gregor Pešteni a sedmohradským kniežaťom Štefan Bátori.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
876 1530.05.08 Zhromaždenie stavov zo západného Uhorska v Bratislave sa rozhodlo vyslať poslov k cisárovi Karolovi V. so žiadosťou o pomoc v boji proti Turkom i kráľovi Jánovi I. Zápoľskému.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
877 1530.05.20 Kráľ Ferdinand I. vyslal do Istanbulu posolstvo, ktoré malo vyjednať za každú jeho uznanie za uhorského kráľa. Dňa 17. októbra zamietol turecký sultán Súleyman I. všetky návrhy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
878 1530.06.25 Na augsburskom sneme predniesol Filip Melanchton Confessio Augustana (Augsburské vyznanie), v ktorom vyložil zásady nového náboženského učenia protestantov -evanjelikov, prívržencov Lutherovho smeru reformy cirkvi. Confessio Augustana požadovalo laické prijímanie sviatosti oltárnej a zrušenie spovednej povinnosti, rehoľného sľubu, pôstu a biskupskej súdnej právomoci. Cisár Karol V. ustanovil jednu katolícku a jednu evanjelickú komisiu, ktoré sa mali zaoberať týmito požiadavkami. K zhode však nedošlo.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
879 1530.06.29 Kráľ Ferdinand I. vymenoval Jána Katzianera za krajinského hlavného kapitána.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
880 1530.09.?? Prvé nepríjemné stretnutie s Turkami zažili na jeseň obyvatelia západného Slovenska. Prvý vpád vôjsk smeredevského bega Mehmeda smeroval v septembri do okolia Trnavy, Hlohovca, Nitry, Zlatých Moraviec a Levíc. Na druhom nájazde, na hornú Nitru, sa zúčastnili vojská belehradského bega Mehmeda, ktorým velil hercegovinský veliteľ Amurat (Murat). Nečakané vpády, drancovanie, odvliekanie ľudí do zajatia a dobytka boli pre vojakov po dlhé obdobia často jediným zdrojom obživy a príjmu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
881 1530.10.?? Koncom mesiaca Ferdinandov veliteľ Viliam Roggendorf neúspešne obliehal Budín, ktorý bránila Zápoľského posádka.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
882 1530.10.14 V Poznani sa začali mierové rokovania vyslancov oboch protikráľov Ferdinanda I. a Jána I. Zápoľského, ktoré skončili dňa 16. novembra bez úspechu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
883 1530.11.21 Ozbrojení Kežmarčania prepadli predmestia Levoče a podpálili niekolko domov, mestský majer, dva mlyny a papiereň. Vzájomné súperenie týchto dvoch spišských miest prerástlo do dlhodobého ozbrojeného konfliktu, známym pod menom vojna miest. Levočania boli vo vojne o uhorskú korunu na strane kráľa Ferdinanda 1. a Kežmarok sympatizoval s kráľom Jánom 1. Zápoľským. Incidenty pokračovali i v nasledujúcom období.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
884 1530.11.24 V Levoči vyhorel mlyn na papier.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
885 1530.12.16 Kráľovskí vojenskí komisári v súvislosti s osmanskou ofenzívou nariadili zbúrať kostoly sv. Michala a sv. Vavrinca, ktoré stáli pred bratislavskými hradbami.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
886 1530.12.24 Kráľ Ján I. Zápoľský zvolal do Budína snem, na ktorom sa obnovilo slobodné sťahovanie poddaných.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
887 1531.01.18 Ozbrojení Kežmarčania znovu pritiahli k Levoči a zápalnými strelami podpálili 6 domov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
888 1531.01.21 Vo Visegráde vyslanci kráľa Ferdinanda I. a kráľa Jána I. Zápoľského uzatvorili trojmesačné prímerie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
889 1531.03.15 Kráľ Ferdinand vymenoval Krištofa Lambergera za kapitána vôjsk na obranu mesta a Bratislavského hradu proti Osmanom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
890 1531.06.29 Kráľ Ferdinand I. poveril krajinského sudcu Alexia Tlirzu a uhorského kancelára jágerského biskupa Tomáša Salaháziho vedením Uhorskej miestodržiteľskej rady.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
891 1531.07.02 Kráľ Ferdinand I. zreorganizoval Uhorskú kráľovskú komoru (najvyšší úrad správy kráľovských majetkov a príjmov) podľa vzoru viedenskej a do jej čela vymenoval Štefana Pcmflingera.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
892 1531.11.06 Uhorský kancelár a jágerský biskup Tomáš Salaházi nechal zatknúť protestantského kazateľa Mateja Bíroa. Prepustili ho roku 1533.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
893 1532.01.?? Kráľovskí radcovia, kancelár a jágerský biskup Tomáš, krajinský sudca Alexius Turzo, Gašpar Horvát a stoličnobelehradský prepošt Vavrinec požiadali české stavy o pomoc na obranu Bratislavy pred Osmanmi, ktorí už pustošili okolie Viedne. Vzápätí s identickou prosbou oslovili aj vratislavského biskupa, sliezske a moravské stavy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
894 1532.01.16 Bratislavský richtár, mešťanosta a radcovia požiadali pražského kastelána a české stavy i mestá, aby poslali do Bratislavy robotníkov na výstavbu nových opevnení proti Osmanom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
895 1532.04.18 Moravské stavy na svojej generálnej kongregácii prisľúbili Bratislavčanom, že v prípade nového tureckého nebezpečenstva im poskytnú ľudí s vojenským výzbrojom a výstrojom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
896 1532.04.25 Stotisícová armáda tureckého sultána Súleymana 1. sa pohla z Istanbulu na štvrtú výpravu, ktorej cieľom bolo dobyť Viedeň.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
897 1532.05.01 Napriek prímeriu medzi kráľom Ferdinandom I. a kráľom Jánom I. Zápoľským oddiely Kežmarčanov pritiahli pod hradby Levoče, ale mesto sa neodvážili napadnúť a na okolí vylúpili niekoľko dedín. Koncom mája svoj prepad zopakovali a vyplienili Závadu a Uložu, dediny patriace Levoči. Po tomto neúspechu Levoča žiadala o pomoc Prešov, Košice, Sabinov a Bardejov, ktoré poskytli niekoľko svojich žoldnierov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
898 1532.06.07 Kráľ Ferdinand I. oznámil, že na obranu Bratislavy a Trnavy poslal 40.(XX) pešiakov a jazdcov z Čiech. Jeho brat a cisár Karol V. posiela 25.000 pešiakov, 5.000 jazdcov. Ostatné kresťanské kniežatá poslali 40.000 pešiakov a 10.000 jazdcov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
899 1532.08.05 Na hrad Kôszeg zaútočil turecký predvoj, ktorý bránil Mikuláš Jurišič s tisíc člennou posádkou. 10. augusta turecká armáda začala obliehanie, ale obrancom sa podarilo zadržať jej postup na Viedeň. 30. augusta sa Turci stiahli.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
900 1532.09.10 Tureckí nasadisti (príslušnei dunajského loďstva) pri Komárne porazili kráľovskú flotilu kráľa Ferdinanda I.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
901 1532.09.17 Kráľ Ferdinand I., počas ohrozenia svojich dŕžav, rozhodol sa vo veku 29 rokov, spísať svoj testament. Vplyv na toto jeho rozhodnutie mala pravdepodobne aj osmanská letná výprava proti Viedni, ktorá skončila 28. augusta neúspechom pri dobývaní hradu Kôszeg. Načrtol v ňom svoju víziu správy a fungovania súštatia, v prípade, že by náhle zomrel. Mimoriadne zaujímavá je koncepcia ročnej rotácie hlavných miest Bratislavy, Prahy a Viedne i Vrchnej vlády pomerne zloženej zo zástupcov jednotlivých krajín, ktorým vládol. Postavenie Bratislavy tento testament vyzdvihuje najmä preto, že je spomedzi rotujúcich hlavných miest spomenutá na prvom mieste a dokonca štyri roky pred tým, ako sa oficiálne stala hlavným mestom Uhorska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
902 1532.10.04 Kráľ Ferdinand I. vymenoval krajinského sudcu Alexia Turzu za uhorského miestodržiteľa.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
903 1532.10.08 Ozbrojení Levočania sa pokúsili prepadnúť kežmarské majere, ale v bitke pri Huncovciach utrpeli porážku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
904 1532.12.07 Asi 200 ozbrojených Kežmareanov nečakane prepadlo v lese Levočanov, ktorí si chystali drevo na zimu. Vzali im 45 koní, vozy a rôzne náradie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
905 1532.12.30 Vyslanci kráľa Ferdinanda 1. a kráľa Jána I. Zapoľského sa vo Velkom Mederi dohodli na štvormesačnom prímerí.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
906 1533.01.21 Vyslanec kráľa Ferdinanda I. Hieronymus zo Zary rokoval v Istanbule s tureckým sultánom o mierových podmienkach.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
907 1533.02.07 V Bratislave začali mierové rokovania medzi vyslancami kráľa Ferdinanda I. a kráľa Jána 1. Zápoľského.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
908 1533.06.23 V Istanbule bolo uzavreté prímerie, ktoré ukončili vojenské akcie medzi kráľom Jánom I. Zápoľským a kráľom Ferdinandom I. Habsburským a sultán získal právo schvaľovať dohody medzi nimi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
909 1533.07.09 Krajinský sudca a miestodržiteľ Alexius Turzo požiadal bratislavského richtára, mešťanostu a radcov, aby sa postarali o ubytovanie pre neho a kráľovských radcov počas ich porád v Bratislave.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
910 1533.10.11 Kráľ Ferdinand I. zverejnil hlavné body mierovej zmluvy s Osmanmi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
911 1534.01.31 Medzi Kežmarkom a Levočou bolo podpísané prímerie, ktorým sa vojna miest na Spiši skončila.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
912 1534.09.?? Kráľján 1. Zápoľský poslal pätikostolského biskupa Štefana Brodariča do Viedne, aby obnovil rokovania s kráľom Ferdinandom I.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
913 1534.10.10 Kráľ Ferdinand I. daroval bratislavskému mestskému notárovi Michalovi Stuetzovi za jeho verné služby v úrade vojenského sekretára od nepamäti opustený dom v Bratislave, ktorý sa nachádzal medzi domom vo vlastníctve mesta a domom Michala z Bratislavy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
914 1534.12.?? Vyslanec pápeža Pavla III. nuncius Rorario rokoval v Budíne s kráľom Jánom I. Zápoľským. Exkomunikáciu z cirkvi pápež neodvolal, ale uznal Zápoľského za uhorského kráľa.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
915 1535.??.?? • V Banskej Štiavnici sa stal farárom oduševnený propagátor reformácie Ján Trôpper. Reformácia bola cirkevným hnutím, ktoré sa rozšírilo v Európe najmä v 16. a v 17. storočí. Jej cieľom bola obnova cirkvi na nových princípoch, zrušenie monopolného postavenia katolíckej cirkvi a pápeža v duchovnej oblasti. Koncom 16. storočia získala na Slovensku prevahu umiernená reformácia augsburského vierovyznania Lutherovho smeru, ku ktorej sa hlásila väčšina obyvateľstva. Medzi maďarským obyvateľstvom sa šírilo Kalvínovo reformačné učenie. Na západnom Slovensku a na Spiši sa usadili aj príslušníci radikálnych smerov - novokrstenci, ktorých neskôr nazývali habánmi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
916 1535.??.?? • Bratislavský senát žiadal kráľa Ferdinanda 1., aby chránil mestské privilégiá a nedovolil dovoz vína cudzím obchodníkom, lebo mesto malo prebytok vína a jeho obyvateľstvo bolo vojnami veľmi poškodené. •
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
917 1535.??.?? Majitelia červenokamenského panstva Fuggerovci začali s prestavbou hradu Červený Kameň na renesančnú pevnosť.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
918 1535.08.21 Vyslanci kráľa Ferdinanda I. a kráľa Jána I. Zápoľského potvrdili vo Viedni trvanie prímeria do 1. 3. 1536.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
919 1535.10.10 Kráľ Ferdinand I. zvolal do Trnavy snem. Kvôli malému počtu poslancov bol nútený zvolať nové zasadnutie do Bratislavy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
920 1535.11.?? Koncom mesiaca snem v Bratislave, ktorý trval do konca januára a posledné zasadnutia sa konali vo Viedni, schválil právomoci Miestodržiteľskej rady.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
921 1536.??.?? Na základe rozhodnutia snemu sa Bratislava stala hlavným mestom habsburskej časti Uhorska
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
922 1536.03.20 Vyslanci kráľa Ferdinanda I. a kráľa Jána I. Zápoľského predĺžili prímerie do 1.6.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
923 1536.04.?? Bratislavský senát žiadal kráľa Ferdinanda 1., aby potvrdil mestu staré privilégiá, podľa ktorých odvolania proti rozhodnutiam sporov jedného zo senátov miest Bratislavy, Trnavy a Šopronu majú prerokúvať v dobe medzi zasadnutím taverníckej stolice.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
924 1536.12.04 Oddiely kráľajánal. Zápoľského pod vedením Leonharda Ceceiho obsadili Košice a vyhnali nemeckých mešťanov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
925 1537.??.?? • Vo Wittenbergu vyšla báseň významného humanistického básnika Pavla Rubigala (vl. menom Pavel Rothan) Querela Pannoniae ad Germániám (Prosba Panónie ku Germánií). V básni žiadal nemeckú ríšu o pomoc Uhorsku v boji proti Turkom. Svojou literárnou tvorbou apeloval na európsku verejnosť, aby nepodceňovala turecké nebezpečenstvo.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
926 1537.??.?? • Mestská rada Kremnice vypracovala inštrukciu pre banského majstra.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
927 1537.??.?? Kráľ Ferdinad I. podriadil Uhorskú komoru pod správu Dvorskej komory.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
928 1537.01.20 Trnavský richtár a radcovia požiadali bratislavského richtára, mešťanostu a radcov, aby zabezpečili ubytovanie pre ich šesť až sedem zástupcov, ktorí sa zúčastnia kráľom zvolanej kongregácie v Bratislave.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
929 1537.01.25 Kráľ Ferdinand I. zvolal do Bratislavy snem, ktorý sa uzniesol vyhotoviť daňové súpisy poddaných podľa port (brán). Polovica cirkevného desiatku sa mala použiť na obranu proti Turkom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
930 1537.06.08 Zmocnenci cisára Karola V., Johann Wese a vacovský biskup Štefan Brodarič za kráľa Jána I. Zápoľského, začali v Kremnici rokovať o mieri.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
931 1537.07.30 Skalica si prenajala od ostrihomského arcibiskupa vyberanie desiatku v meste. Dostala sa však do sporu so šľachticmi, ktorí v meste bývali. Tí sa odvolávali na svoje šľachtické slobody, mesto žiadalo, aby platili dane a dávky ako všetci mešťania. Mestská rada Skalice požiadala radu mesta Trnavy o poučenie, ako oni postupujú voči zemanom, ktorí odmietajú platiť dane a dávky, najmä desiatok.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
932 1537.09.28 V Bratislave sa zastavil významný lekár Paracelsus (Philipus Aureolus Theophrastus von Hohenheim). Ubytoval sa v meste a zúčastnil sa slávnostnej hostiny, ktorú na jeho počesť zorganizovali miestni lekári. Následne v Banskej Bystrici laboratórne skúmal tamojšie nerasty.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
933 1537.11.01 Kráľ Ferdinand I. vymenoval uhorského miestodržiteľa Alexia Turza za hlavného veliteľa vôjsk v Uhorsku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
934 1537.11.25 V Nitre sa konalo zhromaždenie poslancov zo severozápadných stolíc, na ktorom sa riešila otázka vydržiavania vojska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
935 1538.02.08 V Ríme sa vytvorila Svätá liga proti Turkom za účasti pápeža, cisára a Benátskej republiky.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
936 1538.02.23 Hlavný predstaviteľ nemeckej reformácie Filip Melanchton napísal mestskej rade Bardejova list, v ktorom prosil mestskú radu o trpezlivosť pre oddialenie návratu ich rodáka Leonharda Stôckela, ktorý bol podobne ako Melanchton (nazývaný učiteľom Nemecka), súčasníkmi nazývaný učiteľ Uhorska (Hungariae praeceptor). Mesto Bardejov Stôckela podporovalo na štúdiách v očakávaní, že sa po ich skončení vráti do rodného mesta a ujme sa miesta rektora školy. Keďže však na Melanchtonovo odporúčanie bol v tom čase aj vychovávateľom v kniežacej rodine kurfirsta Jána Fridricha a nemohol hneď odísť. Namiesto neho zatiaľ spolu so Stockelom odporučil za rektora školy magistra Bartolomeja z Mansfeldu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
937 1538.02.24 Po viac ako desaťročnom vojenskom súperení bol vo Veľkom Varadíne (Oradea) uzatvorený mier medzi kráľmi Ferdinandom a Jánom I. Zápoľským. Ani jednej zo súperiacich strán sa nepodarilo obsadiť celú krajinu, a preto sa navzájom uznali za legálnych vládcov. Územie Uhorska si rozdelili podľa súčasnej držby. Ferdinandovi pripadla západná časť krajiny, Zápoľskému Sedmohradsko a severovýchodné Uhorsko (časť východného Slovenska s Košicami a Podkarpatská Rus). Mierová dohoda obsahovala tajné ustanovenie, že po smrti Zápoľského, (ktorý v tom čase nemal potomka) malo jeho územie pripadnúť Ferdinandovi. Ten mal za to odškodniť Zápoľského dedičov. Hoci mierová zmluva obsahovala ustanovenie o budúcom zjednotení krajiny, v skutočnosti sa stala základom samostatného vývoja Sedmohradska a s ním spojených východných častí Uhorska (Partium - sedem východouhorských stolíc). Kráľovi Jánovi I. Zápoľskému sa krátko pred jeho smrťou narodil syn Ján Žigmund (7. 7. 1540). Mier bol vyhlásený za neplatný. To dalo tureckému sultánovi Súleymanovi I. zámienku, aby vojensky zasiahol v prospech nástupníckych práv Jána Žigmunda v Uhorsku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
938 1538.06.04 Krajinský sudca a miestodržiteľ Alexius Turzo žiadal bratislavského richtára a radcov, aby aj so sprievodom prijali kaločského arcibiskupa Františka Frangepána.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
939 1538.06.29 Na sneme v Bratislave sa zišli len zástupcovia piatich stolíc.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
940 1538.12.?? Kráľovský sekretár Pavol Bomemisa listom poďakoval bratislavskému richtárovi a radcom za starostlivú správu jeho domu po dobu jeho neprítomnosti v meste.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
941 1539.??.?? • Bola zriadená Spišská komora so sídlom v Košiciach ako pobočka Uhorskej komory, ktorá mala na starosti správu kráľovských majetkov v oblasti severovýchodného Uhorska. Do jej pôsobnosti patrili aj Spišská, Šarišská, Zemplínska, Užská, Abovská, Turnianska a Gemerská stolica, dálej slobodné kráľovské mestá (Košice, Bardejov, Prešov, Sabinov a Levoča) a v ich rámci ležiace kráľovské (erárne) panstvá a tridsiatkové (colné) stanice.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
942 1539.??.?? • Gemerský župan František Bubek dal zvrhnúť z hradnej skaly na Krásnej Hôrke novokrsteneckého kazateľa Andreja Fischera (* 1480, Kremnica). Novokrstenci boli príslušníkmi radikálnej náboženskej sekty, ktorá hlásala, že človek v detstve nemôže prijať krst, lebo ešte nie je schopný veriť v Boha. Preto krstili iba dospelých. Žiadali návrat k životu podľa Svätého písma, žili v prísne uzatvorených spoločenstvách - komúnach (tzv. haushabenoch, podlá ktorých vzniklo pomenovanie habáni), kde mal každý rovnaký majetok. Odmietali akúkoľvek účasť na vojenskej službe. Na Slovensko sa dostávali z Nemecka cez Moravu už koncom 20. rokov 16. storočia. Stredisko novokrstencov vzniklo po roku 1529 na Spiši (Levoča, Švedlár). Po vlnách prenasledovania ich z Moravy vyhnali a začali sa usadzovať na západnom Slovensku v Sobotišti na majetkoch grófa Františka Ňáriho a Petra Bakiča v Holiči a Saštíne. Usadili sa aj vo Vlčkovciach, Horných Orešanoch, Trenčíne a inde.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
943 1539.??.?? • Predstaviteľ reformácie Leonard Stôckel sa stal rektorom mestskej latinskej školy v Bardejove a dokončil prácu na zbierke vtipných sentencií a anekdot Apothegmata illustrium virorum.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
944 1539.??.?? Kráľ Ferdinand I. zakázal hlavnému kráľovskému kancelárovi a ostrihomskému arcibiskupovi Pavlovi Vardaimu, krajinskému sudcovi a miestodržiteľovi Alexiovi Turzovi, hlavnému taverníkovi Tomášovi Nádaždimu, kráľovskému personálovi Františkovi Révaimu a ostatným sudcom rozhodovať spory Bratislavčanov, Trnavčanov a Šoprončanov, lebo ich nemal právo súdiť nik iný, ako ich vlastný richtár a radcovia, s výnimkou odvolaní.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
945 1539.01.15 Posolstvo kráľa Jána I. Zápoľského s kancelárom Štefanom Verbôcim, vacovským (Vác) biskupom Štefanom Brodaričom a hornouhorským hlavným kapitánom Petrom Perénim odišlo do Krakova požiadať o ruku princenu Izabellu, dcéru poľského kráľa Žigmunda I.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
946 1539.03.02 Kráľ Ján I. Zápoľský sa oženil v Stoličnom Belehrade s dcérou poľského kráľa Žigmunda 1. Izabellou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
947 1539.06.24 Počas svätojánskej slávnosti vypukol v Bratislave veľký požiar. Časté požiare a ich katastrofálne následky donútili mestskú radu Bratislavy vydať tlačou v polovici 16. storočia požiarny poriadok (Feuerordnung). V 15 bodoch boli zhrnuté zásady prevencie, signalizácie, hasenia požiarov. Nechýbali ustanovenia o odmenách a trestoch.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
948 1539.09.21 Po oznámení obsahu veľkovaradínskej mierovej zmluvy na sneme v Bratislave, poslanci žiadali začať rokovania s prívržencami kráľa Jána I. Zápoľského.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
949 1540.??.?? • Artikuly k výstavbe cirkvi v Šarišskej župe, tzv. Šarišské články, vypracoval Leonhard Stockel a patrili medzi najstaršie doklady o šírení reformácie a budovaní evanjelickej cirkvi. Podľa ustanovení, štatútov, artikúl alebo článkov, na ktorých sa zhodli jednotlivé senioráty sa mali spravovať cirkevné zbory. Pôvodne boli určené pre tri cirkevné zbory v Šariši: Bardejov, Prešov a Sabinov. Neskôr ich v čiastočne rozšírenej a pozmenenej podobe prijali aj Levoča a Košice.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
950 1540.??.?? • Bratstvo farárov 24 spišských miest prešlo k protestantizmu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
951 1540.??.?? • Fiľakovský hrad a Krásnu Hôrku prestavali podľa plánov talianskeho vojenského staviteľa Alexandra da Venada.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
952 1540.??.?? Rektor bardejovskej školy Leonard Stockel dokončil rukopis najstaršieho školského poriadku Leges scholae Bartphensis (Zákony bardejovskej školy), ktorý stanovoval povinnosti a práva rektora, učiteľov a žiakov, organizáciu vnútorného života školy, tresty, atď. Väčšina škôl pri mestských farách v 16. storočí prešla v dôsledku reformácie do správy mestských rád, ktoré sa starali o školy po materiálnej stránky, kontrolovali učebnú látku, schvaľovali školské predpisy a riešili sporné prípady žiakov a učiteľov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
953 1540.01.14 Kráľ Ferdinand I. nariadil bratislavskému richtárovi, mešťanostovi a radcom, aby sa podriadili rozhodnutiam prefekta a radcov Uhorskej kráľovskej komory.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
954 1540.07.07 Kráľovi Jánovi 1. Zápoľskému a jeho manželke Izabele sa narodil syn Ján Žigmund. Regent Juraj Utešenič vyhlásil veľkovaradínsky mier za neplatný.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
955 1540.07.17 V Šebeši zomrel Ján I. Zápolšký (*29. 3. 1487, Spišský hrad), uhorský kráľ.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
956 1540.09.13 Na sneme v Rákoši zvolili za uhorského kráľa syna Jána 1. Zápoľského Jána Žigmunda, ktorý však nebol korunovaný.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
957 1541.??.?? Po obsadení Budína sa Bratislava definitívne stala hlavným mestom Uhorska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
958 1541.??.?? • V Kežmarku začali s prestavbou radnice v renesančnom slohu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
959 1541.03.20 Kráľ Ferdinand I. zvolal do Bratislavy snem. Zástupcovia snemu vyslali do Regensburgu delegáciu, ktorá mala požiadať ríšsky snem o pomoc v boji proti Turkom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
960 1541.04.18 Kráľ Ferdinand I. predĺžil zmluvu o prenájme banskobystrického mediarskeho podniku s Fuggerovskou spoločnosťou o ďalších 5 rokov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
961 1541.04.22 Kráľ Ferdinand I. nariadil bratislavskému richtárovi, mešťanostovi a radcom, aby pre vojenské účely poslali radcom Dolnorakúskej komory zoznam plavčíkov, lodníkov, rybárov a lodných majstrov aj ich s ich pomocníkmi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
962 1541.06.01 Cisár Karol V. si v Regensburgu vypočul žiadosti delegácie uhorského snemu na čele s kaločským biskupom Františkom Frangepánom, krajinským sudcom Tomášom Nadaždim a Františkom Baťanim ohľadom pomoci proti Turkom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
963 1541.06.19 Turecký sultán Suleyman I.vytiahol z Istanbulu na výpravu do Uhorska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
964 1541.08.01 Viedenský richtár sa listom poďakoval vedeniu mesta Bratislavy za ovocie, ktoré od nich obdržal.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
965 1541.08.29 Osmanská armáda dobyla Budín a turecký sultán Suleyman I. vyhlásil, že ho pripája k územiu islamu (darulislam) a vytvára novú provinciu. Hradný kostol Panny Márie premenil na mešitu. Budín sa stal centrom novej provincie - pašaliku (vijáletu). Územie Uhorska sa rozdelilo na tri časti: kráľovské Uhorsko (Slovensko, dnešné územie západného Maďarska, Chorvátsko a Slavónsko), turecký zábor (dnešné Maďarsko) a Sedmohradsko (dnešné severné Rumunsko).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
966 1541.09.13 Účastníci zhromaždenia hornouhorských stolíc v Tokaji prisahali vernosť kráľovi Ferdinandovi I. medzi nimi aj hlavní kapitáni Peter Peréni, Gašpar Šerédi, Imrieh Bebek a Imrieh Balaša.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
967 1541.09.22 TUrecký sultán Suleyman I. vymenoval do čela prvej tureckej provincie v Uhorsku beglerbega Siileymana pašu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
968 1541.12.05 Rakúske a české stavy odhlasovali v Prahe protitureckú pomoc vo výške 1 146 000 zlatých.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
969 1541.12.12 V Kežmarku zomrel Hieronym Jaroslav Laski (* 27. 9. 1496, Lask, Poľsko), diplomat a krajinský hodnostár.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
970 1541.12.29 Na základe dohody v Gyalu hlavný kapitán Gašpar Šerédi a Juraj Utešenič-Martinuzzi v mene kráľovnej Izabelly odovzdali sedmohradské územia patriace jej synovi a uhorské kráľovské insígnie kráľovi Ferdinandovi I. za Zápoľského majetky na Spiši.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
971 1542.02.02 Ríšsky snem v Speyeri odsúhlasil vyslanie 48 tisíc vojakov na oslobodenie Budína.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
972 1542.02.19 Kráľ Ferdinand I. zvolal do Banskej Bystrice snem (trval do 30.4.), na ktorom sa rozhodlo, že nové dane sa musia použiť na vojsko a obranu protitureckých pevnosti. Majetky, skonfiškované počas občianskej vojny s kráľom Jánom Zápoľským, sa mali vrátiť pôvodným majiteľom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
973 1542.08.28 Nemecké vojsko v počte asi 40-tisíc mužov na čele s Joachimom Brándenburským spolu s uhorskými oddielmi sa neúspešne pokúsilo dobyť Budín.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
974 1542.10.13 Kráľ Ferdinand I. nariadil bratislavskému richtárovi, mešťanostovi a radcom, aby opravili poškodené časti Bratislavského hradu, lebo do Bratislavy zvolal snem.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
975 1542.10.29 Kráľ Ferdinand 1. nariadil bratislavskému richtárovi, mešťanostovi a radcom, aby poskytli pomoc jeho služobníkom, ktorých poslal do mesta pripraviť ubytovanie a stravovanie pre účastníkov snemu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
976 1542.11.01 Kráľ Ferdinand I. zvolal do Bratislavy snem (trval do 23. 11.), ktorý sa uzniesol o vytvorení 8-člennej Miestodržiteľskej rady a palatín sa má voliť snemom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
977 1542.11.26 Turčiansky šľachtic František Révai bol v Bratislave vymenovaný za uhorského palatína.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
978 1542.12.17 Kráľovná Izabella spochybnila odovzdanie Sedmohradska kráľovi Ferdinandovi I.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
979 1542.12.22 Kráľ Ferdinand I. vymenoval Mikuláša zo Salmu za hlavného krajinského kapitána a podriadil Miestodržiteľskej rade.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
980 1543.??.?? Začala sa prestavba Trenčianskeho hradu, ktorý bol vo vlastníctve Turzovcov (dokončili ju roku 1609 za Štefana Ilešháziho). •
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
981 1543.??.?? • V Norimbergu vyšlo dielo poľského astronóma Mikuláša Kopemika: De revolutionibus orbium coelestium (Pohyby nebeských sfér). O jeho vydanie sa zaslúžil jf. J. Rheticus, ktorý pôsobil v Košiciach.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
982 1543.01.25 V Levoči zomrel Alcxius Turzo (*1490), krajinský sudca a miestodržiteľ.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
983 1543.03.01 Kráľ Ferdinand I. vydal v Norimbergu nariadenie o zákaze vynášania rudy z baní a jej tavenia pod hrozbou straty majetku. Drahé kovy sa museli zamieňať len v banských komorách.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
984 1543.04.23 Do Uhorska smerovala 100-tisícová turecká armáda na čele s tureckým sultánom Suleymanom I.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
985 1543.07.20 Na Skale útočišťa zbúrali kartuziánsky kláštor, aby sa nestal hniezdom lúpežných rytierov. K tomuto rozhodnutiu dospeli predstavitelia miest a šľachty Šarišskej a Spišskej stolice po cirkevnom schválení v Spišskej kapitule. Muránsky hradný kapitán Matej Bašo totiž prepadol kláštor, ktorý následne vydrancoval a začal ho premieňať na vojenský objekt. Tento mu mal slúžiť ako nástupište pre jeho ďalšie výboje. Po zbúraní kláštora na Skale útočišťa sa mnísi presťahovali do svojho filiálneho kláštora pri Dunajci, kam previezli aj svoju bohatú knižnicu. S rozšírením reformácie aj tento kláštor o dvadsať rokov neskôr zanikol.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
986 1543.08.10 Turci dobyli Ostrihom, ktorý dostal silnú tureckú posádku a stal sa sídlom sandžaku (vojensko-administratívna jednotka na čele so sandžakbegom) a novou základňou bezprostredných nájazdov na južné Slovensko. Na druhom brehu Dunaja vybudovali Turci drevené opevnenie - parkan.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
987 1543.11.19 Kráľ Ferdinand 1. zvolal do Banskej Bystrice snem (trval do 12. 1. 1544), na ktorom sa rozhodlo, že 75 % daní sa má použiť na protitureckú obranu. Určila sa vojenská daň vo výške 2 zlatých od každej porty (brány). Snem sa tiež uzniesol, že ak kráľ osobne vytiahne do boja, musí sa k nemu pripojiť insurekcia (ozbrojená stoličná šľachta a zemianstvo). Snemoví poslanci požiadali kráľa Ferdinanda 1., aby prísne zakročil proti šíreniu protestantizmu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
988 1544.??.?? • Vo Wittembergu vyšiel veršovaný cestopis Pavla Rubigala Hodoeporicon itineris Constantinopolitani (Opis cesty do Konštantinopólu), ktorý tam išiel s posolstvom Štefana Verbôciho.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
989 1544.??.?? Spišský prepošt Ján Horvát prešiel k protestantizmu a oženil sa. •
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
990 1544.01.04 Kráľ Ferdinand L vydal dekrét o zákaze zaťažovania siedmich stredoslovenských banských miest daňami a dávkami. Ich slobody a privilégiá sa mali rešpektovať.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
991 1544.03.?? Jar. Budínsky miestodržiteľ Jahjapašazade Mehmed paša dobyl Visegrád, Novohrad a Hatvan.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
992 1544.03.29 Cisár Karol V. napísal zo Speyeru Žigmundovi, Imrichovi a Melchiorovi Balašovcom, aby uchlácholili svojho brata Jána, ktorý vyzval na súboj kastílskeho šľachtica Francescom Lassom de Castilia. Udalosť mala veľký ohlas v Nemecku a dostala sa aj na rokovanie uhorského snemu roku 1546.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
993 1544.04.02 Zemepánske mestečko Čachtice požiadalo radu mesta Trnavy, aby im požičali „služebníka“ - kata. Kata si vydržiavali iba mestá, ktoré mali hrdelné právo. Právo odsúdiť na smrť mali aj viacerí zemepáni na svojich majetkoch.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
994 1544.05.07 Nemecký cisár Karol V. prisľúbil uhorským stavom, že začiatkom nasledujúceho roka sa osobne zúčastní bojov za oslobodenia Uhorska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
995 1544.08.16 Turecké oddiely z Ostrihomu pod vedením bega Šabana prešli cez Dunaj a neúspešne zaútočili na Levice. Šuriansky kapitán František Ňári zničil vracajúce sa turecké jednotky pri Salke v blízkosti rieky Ipeľ.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
996 1544.09.21 Zvolenský župan a hlavný kapitán Mikuláš Prosenovský požiadal mestskú radu Banskej Bystrice, aby poslali do Krupiny sto ozbrojencov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
997 1545.??.?? • Ostrihomský arcibiskup Pavol Várdai nechal postaviť pevnosť Nóvum castrum (Nové Zámky), ktorú dokončili v októbri 1564.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
998 1545.??.?? • Na západné Slovensko sa v dôsledku rozhodnutia moravského snemu vysťahovali príslušníci radikálnej sekty novokrstencov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
999 1545.??.?? Vo Wittenbergu vyšla báseň štiavnického rodáka Pavla Rubigala Epistolae Pannoniae ad Germániám recens seripta (Nový list Panónie ku Germánií), ktorou sa obracia na nemeckú verejnosť so žiadosťou o pomoc proti Osmanom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1000 1545.02.02 Kráľ Ferdinand I. zvolal do Trnavy snem (trval do 30. 4.), na ktorom vyzval stavy, aby si pravidelne plnili insurekčnú povinnosť.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1001 1545.02.05 Poverenci kráľa Ferdinanda I. podpísali v Budíne prímerie s tureckým miestodržiteľom Mehmedom pašom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1002 1545.12.13 V severotalianskom meste Tridente sa začal koncil, známy po menom Tridentský koncil, ktorý bol na,jvýznamnejším cirkevným snemom v dejinách katolíckej cirkvi. Jeho rokovanie trvalo s prestávkami až do roku 1563. Najdôležitejšími vieroučnými uzneseniami koncilu bolo, že Sväté písmo mohla vykladať jedine cirkev. Okrem Svätého písma aj ústne podanie sa stalo rovnocenným prameňom viery. Cirkev mala sedem Kristom ustanovených sviatostí, ktoré boli skutočnými prostriedkami Božích milostí. Hlavným prameňom milosti bola omša. Kňazský stav sa stal sviatostným stavom a cirkevná hierarchia božským ustanovením. Snem prijal aj nariadenia o očistci, úcte k svätým, relikviách, obrazoch a odpustkoch. Najväčšie neporiadky boli v oblasti cirkevných obročí (benefícií), pre ktoré upadla autorita kňažstva. Beneficiátom (biskupom a farárom) zakázali hromadiť obročia. Biskupi mali vizitovať svoje diecézy, pravidelne sa mali zvolávať diecezálne a provinciálne synody. Farári museli povinne katechizovať a kázať každú nedeľu a sviatok. Sprísnilo sa prijímanie do reholí, veľký dôraz sa kládol na dodržiavanie sľubu chudoby. Prísne sa zakazovalo spájať vyberanie milodarov s odpustkami. Každý biskup mal zriadiť v biskupstve seminár na výchovu kňazov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1003 1546.02.01 Trenčania dostali od kráľa Ferdinanda I. povolenie vydržiavať jarmok na sv. Valentína (14.2.) a sv. Petra v okovách (1.8.).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1004 1546.03.28 Kráľ Ferdinand I. vydal pokyn na prevzatie fuggerovského mediarskeho podniku v Banskej Bystrici erárom. Stredoslovenská meď sa v tom čase vyvážala na trhy do celej Európy i do zámoria.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1005 1546.11.02 Prvá synoda evanjelikov piatich východoslovenských miest, ktorá sa konala v Bardejove, zvolila za seniora Šarišskej stolice Michala Radáčiho.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1006 1547.??.?? Olomoucký biskup a historik Ján Dubravius venoval svoj spis De piscinis (O rybnikárstve) vydaný vo Wroclavi majiteľovi čcrvenokameňského panstva Antonovi Fuggerovi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1007 1547.05.08 8. - 14. máj. Turecké nájazdy spustošili okolie Balažské Ďarmoty a Sečany. Vypálili mnoho dedín a veľa ľudí odvliekli do zajatia.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1008 1547.06.15 Ostrihomský arcibiskup a uhorský miestodržiteľ Pavol Várdai zvolal do Nitry poslancov preddunajských stolíc na zhromaždenie, kde sa rokovalo o obrane proti Turkom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1009 1547.06.19 Vyslanec Gerhard Veltwyck podpísal v Edime (dnešný Drinopol) päťročnú mierovú zmluvu medzi cisárom Karolom V. a tureckým sultánom Suleymanom I.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1010 1547.08.26 Turci napadli o šiestej hodine večer Pukančanov a Pcčeničanov, ktorí sa vracali z banskoštiavnického jarmoku a 60 osôb odvliekli do zajatia.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1011 1547.11.25 Kráľ Ferdinand 1. zvolal do Trnavy snem (trval do 22. 2. 1548), na ktorom so rozhodlo o reorganizácii obrany. Poddaní sa mohli sťahovať za vopred určených podmienok.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1012 1548.??.?? • Uhorský snem prerokoval aj problematiku lúpežných rytierov a prijal zákonný článok 49. Podľa neho zbojníkov, ktorých chytili, mali potrestať potupnou smrťou bez ohľadu na ich pôvod. Ich majetok mal pripadnúť kráľovi. Tretí paragraf sa menovite zaoberal Matejom Basom z Čoltova a jeho spoločníkmi, ktorí sa podvodne zmocnili hradu Muráň a podnikali lúpežné výpravy nielen na území Gemera ale aj na Spiši. Trestná výprava proti nim pod velením grófa Mikuláša zo Salmu 1548 dobyla hrady Sitno, Gýmeš a Hrušov, a v nasledujúcom roku aj Levice a Muráň.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1013 1548.??.?? Uhorský snem vydal prísny zákon proti novokrstencom a kalvínom. Panovník Ferdinand I. nariadil, aby kráľovskí vizitátori zistili, aké vierovyznania sa vyskytujú v jednotlivých farnostiach. Proti novokrstencom alebo sakramentárom mali postupovať so všetkou prísnosťou.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1014 1548.03.07 Kráľ Ferdinand I. sa v Augsburgu dohodol so svojou sestrou kráľovnou Máriou, vdovou po kráľovi Ľudovítovi II., o prevzatí siedmich stredoslovenských banských miest.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1015 1548.04.25 Vdova po Ľudovítovi II., kráľovná Mária, darovala stredoslovenské bane a huty svojmu bratovi Ferdinandovi I.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1016 1548.04.25 Vrchnosť mestečka Mošovce vydala zakladaciu listinu krajčírskeho (ševcovského) cechu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1017 1548.10.03 Kráľ Ferdinand I. zakázal bratislavskému richtárovi, aby sa v Bratislave predávali chlieb, víno, mäso, zverinu a hydinu drahšie ako inde. Nariadil im, aby si vypracovali presný cenový poriadok pre predaj uvedených potravín.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1018 1548.10.18 Kráľ Ferdinand I. zvolal do Bratislavy snem (trval do 22. 11.), ktorý nariadil vyhnanie heretikov, anabaptistov a sakramentárov z krajiny. Poddaní z pohraničia, od ktorých vymáhali daň Turci aj cisárski vyberači, mali platiť obom stranám polovičnú dávku. Robota sa stanovila na 52 dní do roka. Výnos z opustených cirkevných majetkov sa mal použiť na podporu škôl a výchovu chudobnej mládeže.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1019 1548.12.22 Gróf Mikuláš zo Salmu žiadal bratislavského richtára, mešťanostu a radcov, aby sa postarali o ubytovanie pre španielskych vojakov
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1020 1549.??.?? • V Uhorsku bolo (bez Chorvátska a Slavónie) 75 tisíc port (daňových jednotiek).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1021 1549.??.?? • V Levoči sa začala v renesančnom štýle stavať radnica (dokončená roku 1568).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1022 1549.??.?? • Vznikla historická pieseň Píšeň o zámku muránském. Jej autorom bol účastník výpravy proti Matejovi Bašovi dôstojník Martin Bošňák (f1566). Historické piesne boli spravidla poloľudové anonymné skladby, čerpajúce námety z protitureckých bojov, neskôr aj stavovských povstaní.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1023 1549.??.?? Vo švajčiarskom Bazileji vyšlo tlačou dielo prešovského lekárnika Juraja Wemhera De admirandis Hungariae aquis hypomnemation (O pozoruhodných vodách v Uhorsku).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1024 1549.01.20 Kráľ Ferdinand I. nariadil, že zlato získané ryžovaním z Hrona a jeho prítokov patrí kráľovi a smie sa predávať len do kráľovskej komory.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1025 1549.03.01 Kráľ Ferdinand I. nariadil bratislavskému richtárovi, aby sa dohodol so Žigmundom Luttenbergerom o dome po Krištofovi Meixnerovi, lebo ho chcel kúpiť pre svojich úradníkov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1026 1549.03.10 Kráľovský kancelár a záhrebský biskup Mikuláš Oláh informoval bratislavského richtára, mešťanostu a radcov, že kráľ Ferdinand 1. chce za každú cenu zachovať dom v Bratislave, v ktorom hude umiestnená Uhorská kráľovská komora. Jar. Krajinský hlavný kapitán Mikuláš zo Salmu podnikol výpravu proti hlavnému županovi Hontu Melicharovi Balašovi a jeho hradom (Levice, Cabraď, Sitno) a lúpežnému rytierovi Matejovi Bašovi na Muráni.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1027 1549.08.14 Kráľovským komisárom bolo predložené spoločné vyznanie viery pre päť východoslovenských slobodných kráľovských miest (Košice, Levoča, Bardejov, Prešov a Sabinov) - Confessio Pentapolitana, ktoré zostavil bardejovský rektor Leonard Stôckel, pričom vychádzal z Augsburského vyznania. Voči predloženému vierovyznaniu kráľovskí komisári nemali žiadne námietky a v roku 1558 ho potvrdil aj kráľ Ferdinand I. Podľa vzoru Pentapolitany vznikli neskoršie aj dva ďalšie vyznania viery uhorských miest - Confessio Heptapolitana alebo Montana v roku 1559 a Confessio Scepusiana v roku
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1028 1550.??.?? • Staviteľský majster Pankrác Obersee sa zaviazal vystavať vežu levočského kostola.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1029 1550.??.?? • Bratislavská mestská rada vydala prvý požiarny poriadok mesta.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1030 1550.??.?? • Bratislavský richtár požiadal kráľa Ferdinanda I., aby nepovoľoval cudzím kupcom dovoz vína pre vojsko do Uhorska, lebo pod touto zámienkou predávajú nielen v Rábe a Komárne, kde sa nachádza vojsko, ale po celom Uhorsku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1031 1550.??.?? • V Hlohovci zomrel Valentín Eck (*1494, Lindau Nemecko), básnik a pedagóg.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1032 1550.??.?? • V Krakove zomrel Ján Baptista (*asi 1475), humanistický básnik.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1033 1550.??.?? • Mesto Šopron sa sťažovalo kráľovi, že rakúski kupci sa vlastne priznali k pašovaniu tovarov do Uhorska pod zámienkou dodávok pre vojsko v Budíne. Mesto Bratislava argumentovalo tým, že po páde Budína do osmanských rúk zaniklo aj ich oslobodenie neplatiť poplatky podľa pôvodných privilégií-
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1034 1550.??.?? • Viedenskí mešťanosta a senát informovali kráľa Ferdinanda I. o privilégiách od uhorských kráľov: Belu IV. (1260), podľa ktorého boli rakúski a viedenskí kupci oslobodení od platenia mýta a tridsiatkov na ceste do Budína v osadách a mestečkách Rajka, Ráb, Abda, Fúred, Komárno, Súttô, Ostrihom, Szob, Vyšehrad a Budín.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1035 1550.??.?? Strážca mestských veží v Bratislave požiadal predstaviteľov mesta, aby cez Vianoce smel hrať nie len v kostoloch, ale aj na mestskej veži.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1036 1550.01.06 Kráľ Ferdinand I. zvolal do Bratislavy snem (trval do 13.2), na ktorom sa obmedzila sloboda sťahovania poddaných. Uhorské mince sa mali dosiahnuť kvalitu zahraničných. Zákonný článok 49 nariaďoval, aby sa uhorské mince razili v takom zrne a v takej váhe, ako vo Svätej rímskej ríši nemeckého národa. Jedným z mnohých opatrení na zlepšenie menovej situácie v Uhorsku bolo aj nariadenie o zákaze vývozu nezmincovaných drahých kovov z krajiny.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1037 1550.02.18 Kráľ Ferdinand I. zakázal všetkým tridsiatnikom vyberať od Bratislavčanov akékoľvek poplatky.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1038 1550.06.07 Pri velkom požiari v Levoči zhoreli skoro všetky domy, radnica s archívom a knižnicou, kostolom a zvonicou, ako aj bránami a vežami mestského opevnenia. Oheň si vyžiadal 60 obetí. S výnimkou 118 domov zhorelo celé mesto.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1039 1550.08.16 Do Levoče sa vrátili senátori Martin Clctsek a Erazmus Vindek, ktorí boli približne osem týždňov v Krakove vo veci vyžiadania trestu pre podpaľača, ktorý bol podozrivý zo založenia požiaru. Oheň vraj založil úmyselne puškár Hans Veger s pomocou pušného prachu v stodole a potom utiekol do Krakova, kde ho levočskí vyslanci usvedčili a po ťažkom mučení sa aj priznal. Ešte toho istého roku ho v Krakove upálili.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1040 1551.02.05 Rábsky biskup a miestodržiteľ František Ujlaki oznámil uhorským stavom, úradníkom, vyberačom mýta, tridsiatkov a ostatných poplatkov, že poveril Jána Šafára zhabaním tovaru všetkým kupcom, ktorí sa zúčastnili výročných alebo týždenných trhov v Bratislave, Šoproni a Trnave, a ktorí tam dovážali tovar nedovolenými cestami.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1041 1551.04.?? Kráľ Ferdinand I. nariadil bratislavskému richtárovi, aby predložil mestské privilégiá o zákaze pre viedenských obchodníkov kupovať a predávať dobytok a iný tovar a práve zhabať ho. Mesto Bratislave predložilo listinu kráľa Žigmunda (1402) o práve skladu v Bratislave.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1042 1551.04.04 Kráľ Ferdinand I. nariadil paritné zastúpenie Maďarov, Nemcov a Slovákov pri voľbe richtára a členov mestskej rady v Trnave a upravil vlastníctvo pozemkov a domov v meste.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1043 1551.04.28 Radcovia Dolnorakúskej komory požiadali bratislavského richtára, aby sa postaral o víno, mäso a chlieb pre štyroch kráľových služobníkov, ktorí sa na ceste do Viedne zastavia v Bratislave.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1044 1551.04.29 Ján Baptista Castaldo požiadal bratislavského richtára o pomoc pre Františka Petra Bergama pri príprave ubytovania uhorskej vojenskej výpravy v Bratislave.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1045 1551.05.25 Richtári a prísažní miest Bratislavy, Trnavy a Šoproňu žiadali kráľa Ferdinanda 1. o ochranu ich mestských privilégií na právo skladu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1046 1551.06.03 Za odstupné 1000 zlatých sa banský podnikateľ Anton Fugger vzdal v prospech panovníka kremnickej lúčobne (cimentačný úrad). Kremnická lúčobňa bol podnik, kde sa zrýdzovali drahé kovy a oddeľovalo sa zlato od striebra na základe tajných technológií a nečistoty, ktoré v nich ostali pri spracúvaní rúd. Tento proces sa nazýval aj cimentácia. Lúčobňa ako rýdziace zariadenie patrila obyčajne komorským či mincovným grófom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1047 1551.08.01 Banské mestá požiadali kráľa Ferdinanda I. o pomoc proti Tirkom, ktorí vypálili Sebechleby a dediny vzdialené dve míle od Banskej Štiavnice.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1048 1551.10.27 Miestodržiteľ a rábsky biskup František Ujlaki žiadal bratislavského richtára, aby pripravil maštale pre osem koňov pánov z Benátok, ktorí budú bývať v jeho bratislavskej kúrii.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1049 1551.12.17 Na rozkaz generála Castalda zavraždili v Alvinci Juraja Utešeniča-Martinuzziho, ktorý bol regentom syna kráľa Jána I. Zápoľského Žigmunda.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1050 1552.??.?? • Na námestí v Banskej Bystrici sa začala stavať veža pre nove mestské hodiny. K stavbe objektu Banskobystričanov viedli kuriózne pohnútky, zaznamenané v mestskej účtovnej knihe: “Pretože obidve hlavné mestá, Kremnica a Štiavnica, majú po dvoch hodinách, a naše terajšie hodiny idú veľmi zle, a aj z časti námestia pri Kúpeľnej ulici tieto hodiny sú zle vidieť, naši páni rozhodli, že na rohu budovy mestskej váhy, ktorá stojí na voľnom mieste, sa postaví veža s druhými hodinami.” Hodinársky majster Jakub Fabian realizoval prestavbu hodín v súčinnosti murárskym majstrom Krištofom Kraincrom. Zlatnícky majster Ján Khuen pozlátil hodinové ručičky a dva ciferníky vymaľoval bližšie nemenovaný maliar z Ľubietovej.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1051 1552.??.?? • Bratislavským poštmajstrom sa stal Martin Paar, ktorý vytvoril z bratislavského poštmajsterského úradu riadiace centrum pošty v Uhorsku. Doprava poštových zásielok bola veľmi nebezpečná, lúrecké prepady, ozbrojené povstania a vojenské konflikty neustále ohrozovali dopravu i zamestnancov poštových staníc. Poštové linky sa budovali podľa vývoja vojenskej situácie. Najdôležitejšia linka viedla z Bratislavy do Sedmohradska s poštovými stanicami v Senci, Hrnčiarovciach, Hlohovci, Horných Štítaroch, Žabokrekoch, Nitrianskych Sučanoch, Nedožcroch, Slovenskom Právne, Nolčove, Ružomberku, Liptovskom Mikuláši, Hybiach, Lučivnej, Kišovciach (časť obce Hôrky), Levoči, Korytnom (časť obce Poľanovce), Širokom, Prešove, Drienove a Košiciach. Listová pošta (ordinaria) slúžila na dopravu listov a menších balíkov. Mimoriadna pošta (extraordinaria) zabezpečovala za osobitný poplatok dopravu súrnych a dôležitých zásielok. Doprava osôb alebo extrapošta dopravovala cestujúcich vozom. Kočišom bol postilión • zamestnanec poštovej stanice.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1052 1552.??.?? • Na Bratislavskom hrade bol počas snemu, ako ľudová atrakcia, na hrade predvádzaný spolu s tureckým zajatcom aj slon, ktorého priviedli z Viedne. •
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1053 1552.??.?? • Návrh na opevnenie Banskej Bystrice a Zvolena vypracoval taliansky vojenský inžinier Francesco Pozzo.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1054 1552.??.?? • Na Bratislavskom hrade začala renesančná prestavba hradného paláca, ktorú uskutočnili stavitelia a umelci talianskeho pôvodu, sústredení v službách cisárskeho dvora vo Viedni. Prestavba a najnevyhnutnejšie úpravy boli dokončené pri príležitosti korunovácie Maximiliána roku 1563. Hlavný projekt a hlavný dozor nad prácami mal hlavný kráľovský architekt a staviteľ Pictro Fcrrabosco. Ďalej tu pracovali Bartolomeo Inisgado, Antonio Voltolino, Felice de Pisa a Donato Gratiola.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1055 1552.??.?? • Trnavským kanonikom sa stal humanistický učenec Peter Illicinus.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1056 1552.??.?? Sečany ležiace v južnom Novohrade sa stali centrom nového sandžaku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1057 1552.02.20 Zástupcovia stredoslovenských banských miest na svojom zhromaždení v Kremnici sa rozhodli požiadať snem o pomoc proti Tlirkom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1058 1552.02.22 Kráľ Ferdinand I. zvolal do Bratislavy snem (trval do 26. 3.), na ktorom sa uznieslo, že zhabané majetky sa mali vrátiť pôvodným vlastníkom a donácie kráľa Jána Zápoľského ostali nedotknuté. Cirkevné a štátne úrady sa mali obsadzovať domácimi šľachticmi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1059 1552.04.22 Z Edirne (dnešný Drinopol) sa pohla turecká armáda smerujúca do Uhorska s cieľom vytlačiť kráľovské vojská zo Sedmohradska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1060 1552.06.06 Budínsky paša Hadim Ali začal obliehať Dregéľsky hrad, ktorý bránila posádka na čele s kapitánom Jurajom Šuchom. Turci obsadili hrad 10. 7.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1061 1552.08.09 Pri Plášťovciach došlo k veľkému stretnutiu medzi 12-tisícovým tureckým vojskom budínskeho miestodržiteľa Hadima Ali pašu a kráľovskými oddielmi vedených rábskym veliteľom Erazmom Teuffelom. V bitke padlo viacero kráľovských veliteľov, medzi nimi aj posledný uhorský prelát, ktorý zahynul s mečom v ruke. Bol ním vacovský biskup August Sbardelatti. Do tureckého zajatia sa dostalo 4000 vojakov. Kráľovského veliteľa Teuffela nechal budínsky paša odviesť do Istanbulu. Sultán ho prikázal živého zašiť do vreca a hodiť do mora.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1062 1553.??.?? • Podľa daňového súpisu v Uhorsku sa spísalo 23 546 daňových jednotiek. V uhorskom štátnom daňovom systéme bolo symbolom pre daňovú jednotku latinské slovo porta, čo znamená brána. Pod portou sa rozumelo sedliacke hospodárstvo, sedliacka usadlosť, do ktorej mohol vojsť bránou plne naložený voz senom. Výšku dane stanovenej podľa počtu port v jednotlivých obciach stolice zapisovali do zoznamov Conscriptiones portarum - portálne súpisy. Velkosť daňového poplatku stanovoval uhorský snem. Základom bola hodnota majetku, usadlosti. Portálnu daň najčastejšie platili iba sedliaci. V niektorých rokoch, najmä keď štát potreboval peniaze na obranu pred Osmanmi, boli zdanené aj ostatné vrstvy vidieckeho obyvateľstva. V období, keď už väčšina sedliakov hospodárila na menšej časti ako celej usadlosti, platili len pomernú časť portálnej dane.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1063 1553.??.?? Podľa zákonného článku 24 z roku 1553 sa v kremnickej mincovni sa začali raziť toliare. Toliare mali svoj pôvod v Jáchymove v západných Čechách. Pojmom toliar sa v celej Európe od prvej polovice 16. storočia začali označovať všetky velké strieborné mince. V rámci pokusu o zjednotenie meny presadil ich razbu kráľ Ferdinand I.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1064 1553.02.28 Kráľ Ferdinand I. nariadil bratislavskému richtárovi, aby poštu a poslov zo Sedmohradska urýchlene vybavovali na bratislavskom brode cez Dunaj, lebo každé zdržanie by mohlo mať nepriaznivé dôsledky pre Uhorsko.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1065 1553.03.02 V Kremnici sa konalo zhromaždenie predstaviteľov banských miest s kráľovskými komisármi o zabezpečení protitureckej obrany. Dohodlo sa aj o vytvorení výstražného systému na upozornenie príchodu nepriateľov - vartoviek.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1066 1553.03.20 Kráľ Ferdinand I. vymenoval Mikuláša Oláha za ostrihomského arcibiskupa.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1067 1553.04.09 Kráľ Ferdinand I. zvolal do Šoprone snem (trval do 19. 5.), ktorý sa uzniesol, že prenasledovatelia katolíkov musia byť potrestaní, cirkevný desiatok sa mohol dať do prenájmu a poddanská robota sa stanovila na 40 dní do roka.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1068 1553.05.17 Kráľ Ferdinand I. nariadil bratislavskému poštmajstrovi Martinovi Paarovi, aby vyplatil bratislavským mestským radcom nájomné za svoje ubytovanie v hostinci.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1069 1553.08.01 Kráľ Ferdinand 1. poslal pätikostolského biskupa Antona Vrančiča do Istanbulu, aby požiadal tureckého sultána o uzavretie mieru. K posolstvu sa pripojil aj významný humanista Ján Dernschwam z Banskej Bystrice., ktorý predtým pracoval v službách Fuggerovcov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1070 1553.09.16 Ťažiar Pavol Rubigal odovzdal v Banskej Štiavnici 1/16 baní kráľovi Ferdinandovi I.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1071 1553.09.28 Hlavný uhorský kapitán a hlavný tavemík Andrej Bátori nariadil bratislavskému richtárovi, mešťanostovi a radcom, aby v zmysle príkazu miestodržiteľa a jágerského biskupa Františka Ujlakiho, vyslali v novom termíne na hlavný súd do Bratislavy znalcov práva, ovládajúcich reč maďarskú a latinskú, lebo v pôvodnom termíne bude v Šoproni snem.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1072 1553.10.22 Kráľ Ferdinand I. nariadil mestu Bratislava, aby poskytlo povozy na prepravu súkna pre vojsko do Alba Júlie v Sedmohradsku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1073 1554.??.?? Poddaní museli povinne pracovať v rámci krajinských prác na oprave a stavbách pohraničných pevností. Bezplatná práca bola stanovená na 6 dní v roku a 10 port muselo poslať jeden voz ťahaný 6 volmi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1074 1554.??.?? • Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh v Trnave zreorganizoval mestskú a kapitulskú školu a roku 1558 vypracoval študijný plán. Táto škola sa stala prototypom pre katolícke aj protestantské kolégiá.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1075 1554.03.01 Kráľ Ferdinand I. zvolal do Bratislavy snem (trval do 12. 4.), na ktorom sa rozhodlo o potrestaní tých veliteľov hradov, ktorí sa vzdajú Tirkom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1076 1554.07.?? Začiatkom mesiaca nemecký veliteľ vígľašského hradu Egyd Teininger poslal do hôr 15 drábov pod vedením kapitána Pavla Škodného, aby pochytali zbojníkov a lúpežníkov. Za každého lapeného zbojníka dostali odmenu dva zlaté.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1077 1554.07.20 Turčiansky župan Michal Révai pozval bratislavský magistrát na Holičský hrad, na svoju svadbu z Annou, dcérou nebohého Petra Bakiča.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1078 1554.09.21 Sečianskemu begovi Hamzovi sa podarilo bez väčších problémov lsťou a pomocou zrady zmocniť Fiľakovského hradu ktorý patril Františkovi Bubekovi. Nepriateľ ho obsadil bez boja pornocou tureckého zajatca, ktorý v hrade robil sluhu. Turci sa po rebríkoch vyšplhali hore do horného hradu, kde sa zdržovala neveľká a navyše ešte opitá posádka. Dobytie Fiľakova umožnilo TUrkom, aby v pohraničí zorganizovali ďalší sandžak, pod ktorý patrilo územie celého horného Novohradu, Malohontu a Gemera.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1079 1555.??.?? V Pádové vyšlo dielo trnavského humanistu Jána Sambuca Poemata (Básne).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1080 1555.04.11 Turecký sultán Súleyman I. na naliehanie francúzskeho vyslanca uznal Jána Žigmunda, syna zosnulého Jána I. Zápoľského za uhorského kráľa.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1081 1555.05.20 Arciknieža Maximilián oznámil banským mestám, že kráľ na ich obranu vymenoval zvolenského hlavného župana a kapitána Jána Balašu za hlavného kapitána banských miest.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1082 1555.06.24 Český kráľ a rakúsky arcivojvoda Maximilián nariadil bratislavskému richtárovi, aby prijal jeho provizora, ktorý má zariadiť všetko potrebné pre jeho pobyt počas rokovania snemu v Bratislave.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1083 1555.06.24 Kráľ Ferdinand I. zvolal do Bratislavy snem (trval do 1. 8.), na ktorom sa uznieslo, že platy hradným posádkam má zabezpečiť panovník. Do právomoci uhorského palatína mali patriť aj vojenské a súdne záležitosti.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1084 1555.08.?? Turci spustošili majetky okolo Hronského Beňadiku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1085 1555.09.25 V Augsburgu uzavrel rímsky a nemecký cisár Karol V. s ríšskymi stavmi náboženský mier, ktorý ukončil tri desaťročia trvajúce náboženské konflikty a rozbroje. Mier zrovnoprávnil evanjelikov a katolíkov. Podlá jednotlivých ustanovení mohli ríšske kniežatá a zemepáni slobodne rozhodnúť o prijatí jedného Z oboch náboženstiev. Poddaní museli podľa feudálnej zásady cuius regio, eius religio (koho vláda, toho náboženstvo) prijať zemepánovu vieru alebo v opačnom prípade sa mohli odsťahovať. V konfesionálne zmiešaných ríšskych mestách sa mohli vyznávať obe vierovyznania. Mier sa nevzťahoval na ostatné zložky protestantského hnutia (zwingliáni, kalvíni, novokrstenci).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1086 1555.10.03 Arciknieža Maximilián nariadil kapitánovi banských miest Jánovi, aby od miest žiadal insurekciu len v krajnom prípade. Haviarov a ostatných banských robotníkov nemá verbovať a najať si má iných vojakov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1087 1555.10.25 V Bruseli abdikoval cisár Karol V. a cisársky titul prenechal svojmu bratovi kráľovi Ferdinandovi I.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1088 1555.12.09 Krár Ferdinand I. nariadil bratislavskému richtárovi, aby pomáhal jeho správcovi pri zabezpečení ubytovania pre jeho rodinu a úradníkov na dobu rokovania snemu v Bratislave.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1089 1555.12.11 Prefekt Uhorskej kráľovskej komory a nitriansky biskup František TUrzo nariadil bratislavskému richtárovi, aby na jeho príchod na snem v Bratislave, čakali na hrehu Dunaja lodníci.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1090 1556.??.?? • V Leviciach začali práce na opevňovaní pod vedením talianskeho inžiniera Herkulesa.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1091 1556.??.?? • V Bazileji vyšlo dielo jáchymovského lekára Juraja Agricolu De re metalica libri XII (Dvanásť kníh o baníctve). Ide o prvé encyklopedické dielo, sumarizujúce dobové poznatky z odboru baníctva a hutníctva. Údaje o slovenskom baníctve čerpal od vzdelancov zo stredoslovenskej banskej oblasti.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1092 1556.??.?? • V Trnave platili daň traja lekárnici.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1093 1556.??.?? • Cisársky lekár Wolfgang Lazius vydal vo Viedni mapu Uhorska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1094 1556.??.?? V Prahe vyšla básnická zbierka humanistu Martina Rakovského Elegiae et Epigrammata (Elégie a epigramy).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1095 1556.??.?? • Kráľ Ferdinand I. vytvoril vo Viedni vojenskú radu ako orgán nezávislý na stavovských úradoch.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1096 1556.01.?? Snem verejne odsúdil pre spáchané násilnosti Františka Bubeka, dedičného župana Gemerskej stolice, spolu so synom Jurajom. Hoci bol najvyšším predstaviteľom stolice a sám bojoval proti lúpežným rytierom, správal sa sám ako lúpežný rytier.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1097 1556.01.01 Gróf Eckhard zo Salmu a Neuburgu žiadal bratislavského richtára, aby sa až do panovníkovho príchodu zdržiavali poľovačiek v okolí mesta a zistili miesta, kde sa najviac zdržiava zver.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1098 1556.01.01 Kráľ Ferdinand I. zvolal do Bratislavy snem (trval do 25. 1.), na ktorom sa uznieslo, že šľachtici sa majú podieľať na posilnení posádok pohraničných hradov. Sťahovanie poddaných zostalo v kompetencii stolíc.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1099 1556.02.04 Kráľ Ferdinand I. nariadil, že sa zlatníkom v banských mestách má predávať len tolko striebra, koľko spracujú vo svojich dielňach.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1100 1556.02.26 Ostrihomská kapitula požiadala mestskú radu Banskej Štiavnice, aby poskytla pomoc pri obrane kláštora v Hronskom Beňadiku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1101 1556.04.14 Fiľakovský sandžakbeg Hamza vyzval Banskú Bystricu, Banskú Štiavnicu, Zvolen, Vígľaš a Krupinu, aby sa podrobili tureckému sultánovi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1102 1556.08.20 Kráľ Ferdinand I. nariadil bratislavským výrobcom štítov vyrábať pre pešiakov štíty bez ich zbytočného predražovania.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1103 1556.09.08 Bratislavský senát žiadal kráľa Ferdinanda I. o ochranu privilégií proti literátovi Šimonovi Kavrovi, lebo ako šľachtic, odoprel platiť poplatky za svoj bratislavský dom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1104 1556.09.12 Palatín a miestodržiteľTomáš Nadaždi žiadal bratislavského richtára, mešťanostu a radcov, aby nenútili Šimona Kavra platiť poplatky za víno, ktoré si zo svojich viníc v Svätom Jure vozí do Bratislavy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1105 1557.05.02 V Prcšove odsúdili mladého zlodeja Matzka Poliaka a popravili zbojníka Vavrinca zo Žehne. V rozsudku sa uviedlo, že pre mladý veku je nádej na polepšenie mladého zlodeja v budúcnosti. Aby sa zadosťučinilo spravodlivosti, nech je so zločincom Vavrincom zo Žehne odvedený pod šibenicu, tam sa najprv bude prizerať jeho poprave a potom pod tou istou šibenicou nech je poriadne zbičovaný. Nakoniec nech sa mu odreže pravé ucho a nech sa z mesta navždy vykáže.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1106 1557.06.01 Kráľ Ferdinand I. zvolal do Bratislavy snem (trval do 3. 7.), na ktorom sa prijali zákony o navrátení sekularizovaných cirkevných majetkov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1107 1557.09.09 Leonhard Maťašovský vyhotovil register o vyberaní portálnej dane v Turčianskej stolici. Súpis portálnej dane bol však pomerne stručný, pretože obsahoval len údaje o zdaňovanej lokalite (dedinu, mestečko) a počte poddanských usadlostí port. V niektorých dokumentoch sa uviedli aj kategórie obyvateľstva, ktoré pre chudobu alebo výsady túto daň neplatili. Zapisovali sa aj mlyny, píly, mýtne stanice, pivovary, majere a verejné budovy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1108 1558.??.?? • Mestská rada Trnavy prikázala pivovarníkovi, aby používal na varenie piva len vodu zo studne, lebo voda z rybníka, z ktorej dovtedy varil pivo bola infikovaná v dôsledku moru ošípaných.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1109 1558.??.?? Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh zreorganizoval latinskú školu pri kapitule v Trnave.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1110 1558.??.?? • Bratislavský prenájomca pôšt Peter Paar rozšíril poštové služby v celom Uhorsku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1111 1558.03.?? Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh oznámil generálovi jezuitského rádu, že chce pre nich zriadiť rezidenciu v Trnave.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1112 1558.03.14 Vo Frankfurte nad Mohanom korunovali uhorského kráľa Ferdinanda 1. za cisára nemeckej ríše.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1113 1558.09.16 Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh zvolal synodu do Kláštora pod Znievom, ktorej sa odmietli zúčastniť farári stredoslovenských banských miest.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1114 1558.10.13 Hornouhorský kapitán Imrich Telekeši porazil vojsko fiľakovského bega Velidžana pri dedine Kaza, neďaleko rieky Slanej.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1115 1559.??.?? Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh nariadil vizitácic fár svojej diecézy, aby mal prehľad o stave farností a náboženskej situácii v súvislosti so šírením protestantizmu. Kanonická vizitácia bola návšteva farnosti biskupom alebo ním poverenou osobou. Pri nej vizitátor si mal všímať celkovú situáciu vo farnosti a napísať záznam o svojich zisteniach. Tridentský koncil (1545-1563) uložil biskupom povinnosť pravidelne navštevovať farnosti svojej diecézy spočiatku každý rok a neskôr podľa potreby. Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh začal s vizitáciami už v priebehu koncilu. V záznamoch o vizitácii mohli byť údaje o stave, zariadení a vybavení kostola, materiálnom zabezpečení kostola, fary, farára a školy, o náboženskej úrovni farára a veriacich a veľkosti farnosti.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1116 1559.01.30 V Banskej Bystrici nastalo o šiestej hodine večer zemetrasenie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1117 1559.09.15 V Alba Júlii zomrela kráľovná Izabela (*1519, Varšava), vdova po kráľovi Jánovi 1. Zápoľskom a vlády v Sedmohradsku sa ujal jej syn Ján Žigmund.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1118 1559.09.28 Evanjelickí kňazi zo siedmich banských miest sa zhromaždili v Kremnici, kde prijali vyznanie siedmich banských miest (Confessio heptapolitana alebo Montana). Jeho autorm bol Ulrich Cubicularius (pôvodne Kammcrknecht), štiavnický kňaz a prvý banskomestský senior. Ako vzor mu slúžilo Vyznanie piatich východoslovenských miest zostavené Leonardom Stockelom roku 1549.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1119 1560.??.?? • V Banskej Bystrici začala renesančná prestavba zámockého kostola (ukončená roku 156.3).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1120 1560.??.?? • Vznikla historická ľúbostná báseň Píseň o dvúch uherských pánoch a tureckého cisáre dcére (Siládi a Haďmázi), dobrodružný a exotický príbeh dvoch uhorských šľachticov, ktorých z väzenia za prísľub manželstva s jedným z hrdinov (Siládim), z istanbulského väzenia vyslobodila sultánova dcéra.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1121 1560.??.?? • Vo Viedni vyšlo dielo humanistického učenca a básnika Martina Rakovského Libellus de partibus reipublicae. (O spoločenských vrstvách v štáte).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1122 1560.??.?? • Na základe kanonických vizitácií bolo na Slovensku okolo 900 protestantských farností.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1123 1560.??.?? V Košiciach začala pracovať putovná tlačiareň Havla Husára.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1124 1560.04.30 Kráľ Ferdinand I. v liste adresovanom Uhorskej kráľovskej komore oslobodil Bratislavčanov od platenia tridsiatkov vo všetkých mestách Uhorska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1125 1560.05.?? Kráľ Ferdinand I. nariadil otvoriť bránu sv. Vavrinca v Bratislave, ktorá bola z bezpečnostných dôvodov súvisiacich s osmanským nebezpečenstvom zamurovaná 30 rokov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1126 1560.06.07 V Bardejove zomrel Leonard Stôckel. (*1510, Bardejov), humanistický učenec a pedagóg.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1127 1560.07.24 Kráľ Ferdinand I. oslobodil banských ťažiarov na území prepošstva v Jasove od platenia urbury (daň z vyťaženej rudy).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1128 1561.??.?? • Oravský hrad začali prestavovať v renesančnom štýlc.( dokončili roku 1611).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1129 1561.??.?? V Španej doline pri Banskej Bystrici začala výstavba vodovodu, ktorý mal privádzať vodu pre bane.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1130 1561.04.22 V Žiline zomrel Juraj Bánovský (*okolo 1500), básnik a pedagóg.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1131 1561.04.23 Prví členovia jezuitskej komunity prišli do Trnavy. Boli to pátri Ján Seidel a Anton Ghuse, ktorí hneď začali vyučovať na mestskej škole. Ubytovali sa najprv na miestnej fare a 21. júla sa presťahovali do domu, ktorý im kúpil ich veľký podporovateľ ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh. Vlastnú budovu kolégia si trnavskí jezuiti začali stavať 18. 8.1561. Začiatkom roku 1562 žilo v kolégiu už 11 príslušníkov rádu. Pre rozličné ťažkosti, najmä finančné, museli po šiestich rokoch svoje účinkovanie prerušiť.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1132 1561.06.09 Novohradský turecký beg Šaban napísal Pukančanom list, v ktorom sa im vyhrážal vypálením a odvlečením do zajatia, ak sa mu nepodrobia a nezaplatia dane.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1133 1561.06.17 Zástupcovia banských miest na svojom zhromaždení v Banskej Štiavnici vyslalo svojich vyslancov s memorandom k panovníkovi, v ktorom ho upozorňovali na potrebu posilnenia obrany proti tureckému nebezpečenstvu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1134 1562.01.09 Do funkcie rezača želiez (rytca razidiel) menovali v kremnickej mincovni Lukáša Richtera. Mince a medaily mali spoločnú techniku výroby a zvyčajne aj spoločných tvorcov. Prvé medaily nechal vyhotoviť panovník Matej Korvín ich autorom bol taliansky majster Bertoldo di Giovanni (14201491). Najslávnejším obdobím bolo obdobie renesancie v 16. a 17. storočí s významnými tvorcami Krištofom Fússlom, Lukášom Richterom, Abrahámom Eiskherom a Joachimom Elsholtzom. Rozšírené boli portrétne medaily, ktorá zobrazovali panovníkov, banských úradníkov a mešťanov. Biblické medaily sa začali raziť v 30. rokoch 16. storočia. Morové medaily mali ušká a nosili sa na retiazke zavesenej krku ako ochrana proti rôznym epidémiám. Osobitnú skupinu tvorili tzv. jurajovské medaily, ktoré sa začali raziť koncom 17. storočia. Veľmi obľúbené a rozšírené boli najmä medzi vojakmi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1135 1562.03.30 Z Krupiny sa pohlo vojsko kapitána banských miest Jána Balašu, asi 10 tisíc mužov, z ktorých bolo vycvičených len asi 1200 vojakov. Ostatní boli baníci, remeselníci a poddaní. Cieľom výpravy bol hrad Sečany, ktorého turecký veliteľ beg Mahmud odišiel s väčšinou vojenskej posádky do Sedmohradska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1136 1562.04.01 Oddiely kapitána banských miest Jána Balašu začali dobýjať hrad Sečany, ktorý však udatné bránila oslabená posádka. Obliehatelia sa rozhodli podkopať hradby a vyhodiť ich do vzduchu. Sandžakbegov zástupca Šehsúvar požiadal o pomoc fiľakovského bega Hasana Prodoviča, ktorý sa s osemsto jazdcami ponáhľal na pomoc.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1137 1562.04.04 Turecká jazda z Fiľakova nečakane napadla oblichateľov Sečian. Zmätení Balašovi husári nevydržali ani prvý útok Turkov a rozutekali sa. Turci zajali preddunajského hlavného kapitána Jána Kružiča i krupinského kapitána Tomáša Pálfiho. Nasledujúci deň sa Ján Balaša pobral so zvyškom vojska domov, ale turecká jazda mu odrezala ústup a zatlačila ho do močiarov. Z vojensky neskúsenej pechoty sa zachránil len zvyšok, ktorý priviedol zranený Ján Balaša do Zvolena. Zo sedemsto vojakov, ktorých postavila Kremnica sa vrátilo spod Sečian len deväť.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1138 1562.04.12 Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh zvolal do Trnavy synodu, ktorá mala riešiť problém šírenia reformácie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1139 1562.04.15 Arciknieža Maximilián na návrh ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha vymenoval Štefana Dobóa za dočasného kapitána banských miest.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1140 1562.05.07 Na porade banských miest v Kráľovej pri Radvani kapitán banských miest Štefan Dobú predložil účastníkom 7-bodový návrh spoločnej protitureckej obrany.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1141 1562.06.02 Banský kapitán Štefan Dobo požiadal mestá a pevnosti v banskej oblasti, aby mu poslali požiadavky na množstvo diel a pušného prachu. V Pukanci mali len jedno velké delo a niekoľko menších nazývaných bradatky. Nová Baňa, Banská Belá a Ľubietová nemali žiadne delá.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1142 1562.06.30 Fiľakovský veliteľ Hasan beg napísal Banskej Bystrici výhražný list, v ktorom požadoval, aby sa mu spoločne s okolitými dedinami podrobili.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1143 1562.07.18 Tureckým oddielom sa nepodarilo obsadiť Pukanec a preto prepadli okolité dediny. Turci poslali do každej dediny ľudí s pečaťou a krvavým ražňom, aby pre nich pripravili potraviny.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1144 1562.08.02 Vyslanci kráľa Ferdinanda I. a tureckého sultána Siileymana I. predĺžili v Istanbule mierovú zmluvu o ďalších osem rokov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1145 1562.12.03 Hlavný kráľovský kancelár a miestodržiteľ a ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh nariadil pri príležitosti zvolenia českého kráľa Maximiliána za cisára, aby sa v Bratislave konali ďakovné modlitby, oslavy a delové salvy.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1146 1563.??.?? • Vojenský inžinier a architekt Jozef Priami navrhol projekt hviezdicového opevnenia hradu Červený Kameň.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1147 1563.??.?? • V Antverpách vyšlo dielo trnavského humanistu Jána Sambuca De imitatione Ciceroniam dialogi tres (Tri dialógy o napodobňovaní Ciceróna).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1148 1563.??.?? Obranná línia proti Turkom prešla reorganizáciou a bola rozdelená na tri vojenské kapitanáty.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1149 1563.03.01 Hlavný taverník gróf Mikuláš Zrínsky nariadil mestu Bratislave, aby aj napriek vzrastajúcemu moru vyslalo na zasadnutie taverníckej stolice svojich zástupcov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1150 1563.03.24 Kráľ Ferdinand 1. a knieža Ján Žigmund, syn kráľa Jána I. Zápoľského predĺžili prímerie o jeden rok.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1151 1563.03.28 Kráľ Ferdinand I. zvolal do Bratislavy snem (trval do 13. 11.). Šľachticom, ktorí utiekli pred Turkami, povolil kupovať domy v slobodných kráľovských mestách. Snem sa mal schádzať pravidelne každé dva roky. V pevnostiach nesmeli byť cudzí velitelia, zakázal sa predaj zbraní a prenájom žoldnierov Turkom
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1152 1563.04.01 Na základe panovníkovho mandátu sa definitívne osamostatnila Spišská komora. Spravovala financie, clá, tridsiatky, dane, hospodársky zabezpečovala posádky, vojsko a mala na starosti výstavbu protitureckých opevnení. Sídlo mala v Košiciach, ale v časoch povstaní sídlila aj v Prešove. Skladala sa z prefekta a šiestich radcov. Administratíva sa v priebehu jednotlivých období menila a ustálila sa až koncom 17. storočia. Pozostávala z kancelárie, expeditúry, registratúry, učtárne a archívu. Do jej pôsobnosti opatrili stolice: Spišská, Zemplínska, Šarišská, Abovská, Turnianska, Užská a Gemerská, ako aj kráľovské mestá a erárne majetky na tomto území.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1153 1563.06.06 Kráľ Ferdinand I. oznámil bratislavskému richtárovi, že po dohode s pápežom bol jeho syn - český kráľ Maximilián, voľbou kráľov a kniežat zvolený za cisára a pripravuje jeho korunováciu za uhorského kráľa. Nariadil, aby na snem, odložený pre mor a vojnu, vyslali zástupcov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1154 1563.07.10 Kráľ Ferdinand I. informoval bratislavského richtára o svojom mandáte, ktorým všetkým uhorským stoliciam a mestám, nariadil dovoz potravín do Bratislavy počas trvania snemu a korunovácie jeho syna Maximilána za uhorského kráľa. Nariadil im postarať sa o dostatok vína, chleba a mäsa a počas snemu zakázal za dovoz tovaru do mesta požadovať mýto, tridsiatky alebo iné poplatky.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1155 1563.07.24 Kráľ Ferdinand I. nariadil vedeniu mesta Bratislavy poskytnúť plnú podporu kráľovským ubytovacím komisárom pred nastávajúcim snemom a korunováciou v Bratislave, pre jeho sprievod a sprievod jeho syna Maximiliána.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1156 1563.08.19 Bratislavský senát vydal pre obdobie snemu a korunovácie cisára Maximilána za uhorského kráľa cenovú limitáciu potravín.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1157 1563.09.04 Bratislavský richtár sa listom sťažoval na kráľovskom dvore na škody, ktoré v ich viniciach spôsobili vojská rozličných národností.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1158 1563.09.08 Počas rokovania snemu v Bratislave bol za uhorského kráľa korunovaný Ferdinandov syn Maximilián I. bez predchádzajúcej voľby snemom. Korunovačný akt začal ráno o šiestej hodine v Dóme sv. Martina. Maximiliána obliekli do uhorského korunovačného plášťa z čias sv. Štefana, ktorý bol už veľmi ošúchaný. Korunováciu vykonal ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh. Panovník zložil prísahu na evanjelium. Omša skončila o desiatej hodine. Maximilián sa so sprievodom odobral do františkánskeho kostola, kde pasoval za rytierov významných uhorských šľachticov. Potom odišiel pred Michalskú bránu, kde na pódiu s trónom zložil prísahu, že bude dodržiavať uhorské zákony a ústavu. Na korunovačnom pahorku pri Dunaji vytasil meč a zahnal sa ním na všetky štyri svetové strany, aby dokázal pripravenosť brániť krajinu pred nepriateľmi. Počas prísahy a obradu na korunovačnom pahorku zneli fanfáry a bubnovanie, hradné delá vystreľovali salvy. O dvanástej hodine sa podával v arcibiskupskom paláci slávnostný obed, kde kráľa obsluhovali najvznešenejší uhorskí šľachtici.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1159 1563.09.09 V bratislavskom Dóme sv. Martina bola za uhorskú kráľovnú korunovaná španielska princezná Mária Habsburská, dcéra rímsko-nemeckého cisára a španielskeho kráľa Karola V.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1160 1563.09.12 V Bratislave sa pri príležitosti korunovácie kráľa Maximiliána I. uskutočnili rytierske hry. Španielski dvorania postavili na otvorenej lúke pred mestom nádherne ozdobený drevený hrad. Každý účastník rytierskeho turnaja sa musel najprv zúčastniť boja s kopijou a potom na obliehaní dreveného hradu. Turnaj mal ukončiť ohňostroj spojený so zábavou a tancom. Pre cisára a kráľovský pár bolo prichystané pódium so vzácnymi kobercami. Ku koncu rytierskych hier nečakane vznikla hádka medzi Nemcami a Talianom, ktorý mal na starosti ohňostroj a predčasne odpálil pripravené rakety. Drevený hrad zachvátili plamene práve vtedy, keď bolo na horných poschodiach a veži veľa rytierov, z ktorých mnohí prišli o život.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1161 1564.??.?? Pápež Pius IV. vyhovel žiadosti ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha prijímať pod obomi spôsobmi. Celibát však nebol zrušený.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1162 1564.??.?? • Staviteľ Peter Feigler postavil pre Turzovcov renesančný kaštieľ v Betlanovciaeh.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1163 1564.??.?? • Z desiatich stolíc od Bratislavy po Spis vytvorili tzv preddunajský hlavný kapitanát so sídlom v Nitre. Košice sa stali sídlom predtiského alebo hornouhorského kapitanátu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1164 1564.??.?? • Spišská stolica mala podľa odhadu asi 24 až 39 tisíc obyvateľov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1165 1564.??.?? • Ročný príjem tridsiatkových staníc bratislavského obvodu bol 92 tisíc zlatých.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1166 1564.??.?? • V Banskej Štiavnici začali so stavbou strážneho zariadenia - Nového zámku. Pevnosť mala brániť mesto a bola súčasťou signalizačného zariadenia, ktoré podávalo správy o pohybe Turkov od Pukanca po Ľubietovú. Obranný systém proti tureckým nájazdom spočíval v budovaní mestských opevnení (Bratislava, Trnava, Banská Bystrica, Košice), opevnených kaštieľov (Divín, Vígľaš, Zvolen), opevnených kostolov (Banská Štiavnica, Pukanec) a kláštorov (Bzovík, Hronský Beňadik, Šahy). Obranný systém sa dopĺňal strážnym a signalizačným systémom, ktorý varoval pred neočakávanými prepadmi nepriateľa. K ním patrili tzv. vartovky v Bzovíku, pri Zvolene, Pukanci a Krupine. Služba na vartovkách pomocou ohňa, dymu a výstrelov podávala signály o pohybe Iúrkov. Hlásna veža na Štiavnických Baniach mala aj strieľne a plnila aj obrannú funkciu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1167 1564.01.22 Kráľ Ferdinand I. oslobodil banských ťažiarov v banskoštiavnickom banskom obvode od platenia urbury (daň z vyťaženej rudy).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1168 1564.04.23 Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh na synode v Trnave zverejnil uznesenia koncilu v Tridente.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1169 1564.05.14 Na kráľov rozkaz sa konala v Banskej Štiavnici vojenská porada, kde sa prijal poriadok pre banícke a mestské pohotovosti v prípade tureckého prepadu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1170 1564.07.25 Vo Viedni zomrel kráľ Ferdinand I. (*10.3.1503), Alealá de Henarcs (Španielsko) a na trón nastúpil jeho syn Maximilián I.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1171 1564.07.31 Dlh z čias kráľa Ferdinanda 1. vojenským posádkam predstavoval vyše milióna zlatých.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1172 1564.09.24 Kráľ Maximilián 1. nariadil Bratislavskej kapitule, aby spoločne s Eliášom Rotwitzom postavili most pri priekope Wolffsgraben oproti Petronellu (Rakúsko), lebo časté povodne Dunaja zdržovali poštu dopravovanú z Bratislavy do Viedne.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1173 1564.11.02 Kráľ Maximilián I. prikázal bratislavskému richtárovi, aby ubytoval nemecké vojsko v predmestiach Bratislavy a postarali sa o jeho zásobovanie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1174 1565.01.28 V Banskej Bystrici bolo znovu zemetrasenie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1175 1565.02.?? Košický hlavný kapitán Lazar Schwendi po desaťdňovom obliehaní dobyl hrad Tokaj, ktorý mal v držbe syn kráľa Jána Zápoľského, Ján Žigmund.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1176 1565.02.20 Kráľ Maximilán I. požiadal bratislavského richtára, aby podporoval jeho komorského radcu Jána Zirckendorfa pri hľadaní primeraného ubytovania.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1177 1565.06.28 Za tureckého velkovezíra bol vymenovaný Sokolovič Mehmed paša. V hodnosti zotrval do roku 1579, kedy ho zavraždili.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1178 1565.07.20 Kráľ Maximilián I. nariadil bratislavskému richtárovi, aby držali v pohotovosti pechotu a jazdu na výpravu proti Turkom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1179 1566.??.?? • Bol vydaný prvý uhorský vojenský poriadok pre jazdu a pešiakov, ktorý sa vzťahuje najmä na poľné podmienky, predpisuje ako má byť vystrojená a vyzbrojená jazda husári a pechota, určuje výšku žoldu, upravuje pravidlá správania sa a života v tábore, na pochode i počas boja a stanovuje tresty za neuposlúchnutie kapitána, porušenie disciplíny, zradu či zbehnutie od vojska. Autorom bol pravdepodobne hornouhorský hlavný kapitán Lazar von Schwendi. Jeho platnosť bola obmedzená len na hornouhorský kapitanát.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1180 1566.??.?? • Vznikla historická pieseň Píseň o Sigoti, ktorá opisuje hrdinskú obranu Sigetu pred TUrkami. Okrem iných hrdinov vzdáva hold aj manželke jedného z uhorských rytierov, ktorá sa rozhodla brániť a bojovať tak, ako muži. •
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1181 1566.??.?? V Prahe vyšla prvá z troch školských hier renesančného dramatika Pavla Kyrmezera, rodáka z Banskej Štiavnice Komédia česká o bohatá a Lazárovi, v ktorej parafrázoval biblický príbeh, aby diváka poučil a zároveň poukázal na problémy súvekého sveta.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1182 1566.01.13 Rakúsky arcivojvoda Karol požiadal bratislavského mešťanostu, aby podporovali jeho prefekta pre ubytovanie v prípravách na snem.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1183 1566.02.02 Kráľ Maximilián I. zvolal do Bratislavy snem (trval do 2. 5.), ktorý sa uzniesol vyhotoviť nový súpis poddaných.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1184 1566.03.27 Rakúsky arcivojvoda Karol nariadil bratislavskému richtárovi, aby vyslal povozníkov s vozmi a koňmi do Rábu na opevňovacie práce.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1185 1566.04.24 Turci dobyli hrad Hájnačku napriek jeho ťažkej dostupnosti.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1186 1566.05.01 Turecký sultán Súleyman 1. sa pohol z Istanbulu so svojou armádou na ťaženie do Uhorska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1187 1566.05.10 Novohradskí a dregéľskí Turci vpadli do Banského Studenca, kde zajali 70 ľudí a šiestich zabili.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1188 1566.05.19 V Trnave vydal arcibiskup Mikuláš Oláh zakladajúcu listinu prvého kňazského seminára, ktorý slúžil na výchovu katolíckeho kňazstva. Spolu s jezuitským kolégiom sa stali sa vzorom pre katolícke školstvo v celom Uhorsku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1189 1566.05.21 Bratislavský richtár, mešťanosta a radcovia sa kráľovi Maximiliánovi I. ospravedlnili, že kone pre vyčerpanosť z cesty do Rábu nemohli ihneď poslať na dlhú cestu s pušným prachom do Košíc.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1190 1566.07.03 Turci vtrhli do krupinského chotára, odvliekli 44 mešťanov, dvoch dorúbali, ukoristili 66 kusov hovädzieho dobytka a 9 koní. Mestská posádka na nepriateľa zaútočila a troch Turkov zajala.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1191 1566.07.08 Kráľ Maximilián I. oslobodil ťažiarov v Banskej Štiavnici od platenia cla a tridsiatku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1192 1566.09.08 Obrancovia Sigetu sa celý mesiac pod vedením Mikuláša Zrínskeho bránili pred tureckou presilou. Tým zabránili postupu Turkov na Viedeň. Počas obliehania 6. 9. zomrel turecký sultán Súleyman I.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1193 1566.09.30 V Istanbule nastúpil na trón turecký sultán Selim II.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1194 1566.11.?? Turecká armáda začiatkom mesiaca opustila územie Uhorska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1195 1566.12.02 Krupinský hlavný kapitán Ján Kružič zajal dvoch Tlirkov z Budína, ktorí vypovedali, že budínsky paša pripravuje útok proti Banskej Štiavnici, Pukancu a Krupine.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1196 1567.??.?? • V Častej zomrel Ján Dernschwam (*23. 3. 1494, Most), banský odborník, humanistický vzdelanec, diplomat a zberateľ.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1197 1567.??.?? V Prešove zomrel Juraj Wemher (*okolo r. 1497 Packów, Sliezsko) prírodovedec a diplomat.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1198 1567.03.24 Turci nariadili poddaným z podrobených dedín doviezť drevo na zosilnenie opevnenia Dregéľa.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1199 1567.04.01 Kráľ Maximilián I. založil v Levoči Spišskú komoru, ktorá sa neskôr presťahovala do Košíc.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1200 1567.05.12 Kráľ Maximilián 1. nariadil bratislavskému richtárovi, aby na prepravu pontónového mosta z Mosonmagyaróvaru do Bratislavy, dali Jánovi Reifnitzerovi k dispozícií lodníkov a iných pomocníkov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1201 1567.05.19 Kráľ Maximilián I. nariadil bratislavskému richtárovi, aby pri príprave ubytovania kráľovho sprievodu pri príležitosti snemu v Bratislave, poskytol pomoc prefektovi ubytovania
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1202 1567.06.?? Uhorský snem rozhodol, že bezplatná práca poddaných na opevneniach (tábor gratuitus) sa zvýšila dvojnásobne na 12 dní v roku. Táto povinnosť mala pôvod ešte vo včasnostredovekom období. Jej význam stúpol v súvislosti s preniknutím Osmanov do Uhorska, keď sa na program dňa dostala výstavba a opravy pohraničných pevností. Práce sa organizovali podľa stolíc a zúčastňovali sa na nich iba poddaní. Zákon nariaďoval, kde majú poddaní jednotlivých stolíc a majetkov pracovať. Napríklad poddaní z Turčianskej, Oravskej, Liptovskej, Tekovskej, Zvolenskej a Hontianskej stolice pracovali na hrade v Leviciach. Poddaní zo Spišskej stolice opevňovali pevnosť Plešivec a zo Šarišskej pracovali v Košiciach. Z Novohradu posielali robotníkov do Blatného Potoka, na Šomošku, Divín a Modrý Kameň. Úpravy k prácam na opevneniach vydal uhorský snem aj v nasledujúcich rokoch.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1203 1567.06.01 Kráľ Maximilián 1. zvolal do Bratislavy snem (trval do 27. 6.). Šľachte bolo udelené právo bezcolného vývozu produktov, predovšetkým dobytka, mäsa a koží. V dôsledku vojnových udalostí neodporučil zvýšenie daní, nariadil urobiť nový súpis daňovníkov, vytvorila sa komisia na prešetrenie excesov vojakov a nariadil vrátenie zabratých cirkevných majetkov pôvodným majiteľom. V Uhorsku sa mali raziť mince, ktoré mali byť rovnocenné s menami v Čechách a Nemecku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1204 1567.06.21 Na rozkaz generála rádu jezuiti opustili kolégium v Trnave kvôli finančným ťažkostiam.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1205 1567.07.06 KráľMaximilián I. vydal mandát, podľa ktorého počas zasadania uhorského snemu alebo iných zhromaždení, museli všetci rešpektovať staré zvyklosti, práva a privilégiá bratislavských obchodníkov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1206 1568.??.?? • Banské oblasti na Slovensku navštívil vcdcc a cestovateľ Leonhard Thurneysen. Špaňodolinské a smolnícke cementačné vody opísal v diele De aquis mineralibus (O minerálnych vodách).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1207 1568.??.?? • V Betlanovciach postavili kaštieľ v renesančnom slohu. Turecké nebezpečenstvo podmienilo vznik nového typu renesančného kaštieľa, ktoré okrem obytnej, mali aj obrannú funkciu. Mali obdĺžnikový alebo štvorcový pôdorys s nárožnými baštami alebo vežami. Priečelie kaštieľov bolo bolo málo členené a vo vnútri mali arkády. Medzi najbohatšie rodiny, ktoré stavali kaštiele na svojich panstvách patrili Turzovci (Levoča, Betlanovce, Banská Bystrica, Bytča). Renesančné kaštiele sa stavali aj v mestách a zachovali sa v Banskej Štiavnici, Kremnici, Trnave, Bardejove, Košiciach, Bratislave a inde.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1208 1568.??.?? • V Nitrianskej stolici žilo asi 53 - 69 000 obyvateľov, čo ju radilo k najľudnatejším regiónom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1209 1568.??.?? Farár zo Spišského Vŕbová Vavrinec Serpilius zvolal spišských kňazov na poradu do Hrabušíc, na ktorej sa rokovalo o vypracovaní oficiálneho vierovyznania spišskej fratemity (bratstva).
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1210 1568.01.01 Kráľ Maximilán I. nariadil bratislavskému richtárovi a radcom, aby poskytli kniežaťu Jánovi Fridrichovi Saskému osem člnov.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1211 1568.01.15 V Bratislave zomrel Mikuláš Oláh (*10. 1. 1493, Sibiu), učenec, ostrihomský arcibiskup, organizátor protireformácie.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1212 1568.01.21 Kráľ Maximilián I. nariadil bratislavskému richtárovi a radcom, aby na Bratislavskom hrade urobili potrebné prípravy pre príchod kniežaťa Jána Fridricha Saského.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1213 1568.02.?? Synovecjána Dernschwama, Marek, predal vo Viedni panovníckemu dvoru jeho knižnicu, ktorá obsahovala 2270 zväzkov tlačených a rukopisných diel.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1214 1568.02.17 V Edirne (Drinopol) uzavreli cisárski vyslanci Anton Vrančič a Krištof Tieffenbach prímerie s Osmanskou ríšou na osem rokov. Každá zo strán si ponechala to územie, ktoré mala momentálne vo svojej držbe. Mierová dohoda obsahovala 28 bodov, z ktorých sa mnohé týkali situácie v pohraničí. Zakazovalo sa obidvom stranám pustošiť dediny a odvliekať ľudí do zajatia. Zakázali sa súboje, ktoré boli častou príčinou narušenia pokoja na hraniciach. Priestupky mali riešiť osmanský budínsky miestodržiteľ a uhorský hlavný kapitán, prípadne nimi vymenovaní komisári. Dôležitým ustanovením bolo aj vymedzenie hraníc, ktoré počas rokovania požadovala osmanská strana. Turci dosiahli, že osmanskí poddaní, ktorí platili dane aj cisárovi aj sultánovi, mali platiť a vykonávať ostatné povinnosti len Osmanom. Hranicu tohto tzv. kondomínia mala tvoriť línia od Jágru, cez Szolnok, Hatvan, Fiľakovo, Vígľaš, ďalej smerom na západ na Levice a na juh k Ostrihomu. Mierová zmluva stanovila ročný tribút (poplatok) na 30000 uhorských zlatých, ktoré mal cisár do Istanbulu odvádzať osobitným posolstvom.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1215 1568.04.09 Kráľ Maximilián I. oznámil, že po smrti uhorského miestodržiteľa a ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha, menoval miestodržiteľom nitrianskeho biskupa a kráľovského radcu Pavla Bornemisu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1216 1568.08.26 Turci odohnali Pukančanom dobytok, čím ťažko poškodili ich hospodárstva.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1217 1568.12.02 Kráľ Maximilián I. nariadil kráľovskému miestodržiteľovi v Uhorsku, aby zaviedol v Bratislave prísne opatrenia a zabránil morovej nákaze.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1218 1569.??.?? • Bratstvo farárov 24 spišských miest vydalo spoločné vierovyznanie Confessio Scepusiana.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1219 1569.??.?? Vznikla prvá banská mapa zo Slovenska. Znázorňovala bane na striebro v závode Mesačný svit v Jarabej. Mapa dokumentovala riešenie konkrétneho výrobného problému v podzemí. Štôlňa Boží dar sa mala predĺžiť o 140 m, aby odvodnila banské diela a privádzala do nich čerstvý vzduch.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1220 1569.01.13 Kráľ Maximilián I. vydal nariadenie o zákaze predaja a vývozu zlata a striebra z uhorských baní.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1221 1569.02.08 Kráľ Maximilián I. začlenil mestečko Modru späť medzi kráľovské majetky. Smrťou posledného príslušníka magnátskeho rodu Orságovcov z Guty sa ich zemepanské mestečko Modra dostalo ako odúmrť späť do kráľovských rúk. Danú situáciou mešťania využili a požiadali panovníka, aby boli začlenení späť medzi kráľovské majetky ako slobodné mestečko, kam patrili už v 14. storočí. Panovník ich žiadosti po zaplatení sumy 6000 zlatých vyhovel a určil im pravidelný ročný poplatok vo výške 640 zlatých.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1222 1569.07.14 Kráľ Maximilián 1. nariadil bratislavskému richtárovi a radcom, aby poskytli pomoc prefektovi, ktorého posiela do Bratislavy zabezpečiť ubytovanie pre nastávajúci snem.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1223 1569.07.19 Turci vpadli do krupinského chotára. Odvliekli viacerých ľudí a spôsobili velké škody.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1224 1569.08.01 Kráľ Maximilián I. zvolal do Bratislavy snem (trval do 26. 10), ktorý odsúhlasil dane na tri roky. Na kráľovskom dvore sa mali neustále zdržiavať dvaja svetskí radcovia z Uhorska.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1225 1569.08.13 Bratislavský richtár a radcovia požiadali kráľa Maximiliána I., aby pre veľké sucho a nedostatok vody v Dunaji vydal mandát, zakazujúci v Bratislave cudzím kupcom a obchodníkom predávať obilie a múku.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1226 1569.08.15 Medzi desiatou a jedenástou hodinou večer postihlo Banskú Bystricu a okolie zemetrasenie, ktoré sa zopakovalo aj 30. 11. o desiatej hodine.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1227 1569.09.01 Považskobystrického šľachtica Rafaela Podmanického odsúdili na stratu majetku a hrdla. Bratia Ján a Rafacl Podmanickovci nezákonne obsadili viaceré hrady na Považí. Rafael odmietol vydať Hričov novému majiteľovi a jeho právnik dokázal, že mu ho daroval kráľ Matej Korvín. Napriek tomu pokladali Podmanickovcov za lúpežných rytierov. Tak nazývali bohatých šľachticov, ktorí v období bojov o uhorský trón ako prívrženci niektorej zo súperiacich strán napádali majetky prívržencov opačnej strany. Útočili na mestá a dediny a žiadali od nich výkupné či výpalné. Na cestách prepadávali kupcov a pocestných.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1228 1569.09.05 Hainburský richtár a radcovia požiadali bratislavského richtára o otvorenie starej cesty cez rameno Dunaja pri Kittsee.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1229 1569.09.06 Kráľ Ferdinand 1. nariadil Dolnorakúskej komore vo Viedni vypracovať pre banské mestá v Uhorsku banský poriadok.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1230 1569.09.15 Kráľ Maximilián I. oslobodil listinou vydanou na Bratislavskom hrade doktora práv Pavla Obembergera od všetkých následkov, ktoré pre neho vyplývali z narodenia, ako nemanželského dieťaťa a udelil mu všetky práva manželských detí.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1231 1569.10.12 Kapitána banských miest Jána Balašu a vojenského veliteľa Štefana Dobóa zatkli a uväznili pre podozrenie z porušenia vernosti panovníkovi.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1232 1569.10.12 Bratislave zomrel Pavol Várdai (*1483), miestodržiteľ a ostrihomský arcibiskup.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1233 1569.10.17 Kráľ Maximilián 1. vymenoval jágerského biskupa Antona Vrančiča za ostrihomského arcibiskupa.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1234 1569.11.07 Gróf Juraj Zrínsky požiadal bratislavského richtára a radcov o vhodné ubytovanie pre svoju rodinu a o zabezpečenie prepravy sprievodu 16 vozov cez Dunaj.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1235 1569.11.20 Kráľ Maximilián I. nariadil bratislavskému richtárovi a radcom, aby poskytli pomoc Jakubovi Mordaxovi, kustódovi vojvodu Jána Fridricha Saského, pri zabránení šírenia nákazy, ktorá zúrila na Bratislavskom hrade a poskytli na predmestí dom, v ktorom by ošetrovali chorých z hradu.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1236 1570.??.?? V Levoči na náklady mesta opravili špitálsky kostol, ktorý užívala slovenská evanjelická obec.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1237 1570.03.08 Z väzenia v Bratislave ušiel bývalý kapitán banských miest a zvolenský župan Ján Balaša, ktorého neskôr omilostili a žil na Modrom Kameni a Divine.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1238 1570.05.25 Novohradský a dregéľský sandžakbeg Ahmed vyzval Pukanec, aby sa mu podrobil a prisľúbil platiť dane.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1239 1570.06.20 Krupinský hlavný kapitán Ján Kružič s vojakmi z Banskej Štiavnice vedených mešťanom Pavlom Rubigalom neúspešne prenasledovalo rabujúcich Turkov pri Krupine.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
  
1240 1570.08.16 Kráľ Maximilián 1. sa v Speyeri zmieril so sedmohradským kniežaťom Jánom Žigmundom, ktorý ho uznal za uhorského kráľa. Ján Žigmund sa zriekol kráľovskej koruny, získal dedične vládu v Sedmohradsku. V prípade vymretia rodu po mužskej línii Sedmohradsko pripadlo uhorskej korune. Prisľúbili si vzájomnú vojenskú pomoc v prípade tureckého útoku. Ján Žigmund sa mal oženiť so sesternicou kráľa Maximiliána I. Máriou, dcérou bavorského vojvodu Alberta.
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008