Vloženie nového záznamu / Új bejegyzés felvitele     
[11242][23345][125][404][185][238][119]
Por Datum Text  
1 1980.05.04 Zomiera juhoslovanský prezident Josip Broz Tito. Moc preberá 9-členné Prezídium, po jednom zástupcovi z každej zväzovej republiky a autonómnej oblasti, plus predseda prezídia Zväźu komunistov Juhoslávie   
2 1980.06.10 Skupina 60 slovinských spisovateľov a intelektuálov podpisuje petíciu za slobodu prejavu a právo na politickú kritiku.   
3 1981.03.11 Vypuknú protesty študentov na Prištinskej univerzite v Kosove   
4 1981.04.01 Tisícky demonštrantov albánskej národnosti žiadajú, aby sa Kosovo stalo zväzovou republikou. V Kosove je vyhlásený výnimočný stav, ktorý trvá 7 dní. Zomrie 9 demonštrantov.   
5 1982.02.01 Koná sa punkový koncert v Ľubľane na podporu poľskej Solidarity   
6 1983.04.12 Biskupi Srbskej pravoslávnej cirkvi podpisujú petíciu proti prenasledovaniu Srbov v Kosove.   
7 1983.04.21 Na koncerte slovinskej skupiny Laibach v Záhrebe dôjde k incidentu pri zosmiešnení prezidenta Tita, zasahuje polícia a ozbrojené tzložky. Skupina musí opustiť Chorvátsko.   
8 1983.06.?? Alija Izetbegovič je zatknutý za autorstvo tzv. Islamskej deklarácie, odsúdia ho v Sarajeve na 14 rokov. Vo väzení strávi 5 rokov a 8 mesiacov.   
9 1984.05.25 16-členný výbor Srbskej akadémie vied sa rozhodne spísať memorandum týkajúce sa krízy v juhoslovanskom hospodárstve a spoločnosti, ako aj postavení Srbska a srbského národa. Dokument sa dostal na verejnosť až v septembri 1986 a okamžite vyvolá spory a protesty. Zväz komunistov Juhoslávie vrátane Slobodana Miloševiča označil tento dokument za nič, než ten najtemnejší nacionalizmus a budúci vodca Srbov v Bosne Radovan Karadžič skonštatoval, že boľševizmus je zlý, ae nacionalizmus ešte horší. Prezident Ivan Stambolič memorandum označil za smrteľne nebezpečný šovinistický vojnový manifest srbských komisárov. Memorandum je obecne považované za kľúčový moment, ktorý spustil proces rozpadu Juhoslávie a výrazne prispel k vypuknutiu vojen na západnom Balkáne.
SANU Memorandum 1986, Answers to criticism April 23, 1993
  
10 1986.05.28 Slobodan Miloševič je zvolený za predsedu Zväzu komunistov Juhoslávie   
11 1987.04.24 Slobodan Miloševič má prejav pred 15-tisícmi Srbmi a Čiernohorcami na historickom Kosovom Poli, kde odznie jeho slávna veta Nikto vás už nebude biť!   
12 1987.06.26 Tisíc Srbov a Čiernohorcov protestuje pred budovou parlamentu v Belehrade proti perzekúcii zo strany etnických Albáncov.   
13 1988. 11.1 Rezignuje kosovská provinčná vláda, nahrádzajú ju politici lojálni k Miloševičovi. To vyvolá prvé z veľkých demonśtrácií etnických Albáncov. Štruktúra Prezídia sa zasa mení. Srbi už majú 3 hlasy z ôsmich.   
14 1988.02.11 CSMKJB: Duray Miklós levele Jugoszlávia prágai nagykövetének a vajdasági magyar értelmiségiek üldözésének ügyében (1988/4 — 1988. február 11.)
Kettős elnyomásban 1993, Dok.47
  
15 1988.02.12 Výbor srbských akademikov žiada vytvorenie Srbskej autonómnej oblasti na území Bosny a Hercegoviny a Chorvátska.   
16 1988.05.12 Vzniká Slovinská ľudová strana ako prvá otvorene nekomunistická politická strana v Juhoslávii.   
17 1988.10.05 Juhoslovanská ľudová armáda (JĽA) odmieta rozohnať dav protestujúcich pred budovou parlamentu v Novom Sade, ktorí nesúhlasia s vládou vo Vojvodine, celý parlament Vojvodiny rezignuje a nahradia ho Miloševičovi stúpenci. Štruktúra Prezídia Juhoslávie sa mení, Srbi získajú dva hlasy z ôsmych, keď dôjde k zrušeniu deviateho miesta vyhradeného pre Zväz komunistov Juhoslávie.   
18 1988.11.18 Na podporu Miloševičovej politiky sa koná v belehrade zhromaždenie takmer milióna ľudí.   
19 1988.11.19 100 tisíc etnických Albáncov manifestačne prechádza Prištinou.   
20 1989.01.10 V Titograde (dnes Podgorica) protestuje 100-tisíc demonśtrantov proti regionálnej vláde Čiernej Hory. Vláda rezignuje a moc uchopia Miloševičovi stúpenci. Štruktúra Prezídia sa znovu mení: Srbi majú 4 miesta z ôsmich (zvyšné patria Bosne a Hercegovine, Chorvbátsku, Macedónsku a Slovinsku).   
21 1989.02.20 Albánski baníci z bane Trepca pri Kosovskej Mitrovici vyhlásia štrajk, Prezídium Juhoslávie vyhlási v Kosove výnimočný stav.   
22 1989.05.08 Slobodan Miloševič sa stáva prezidentom Srbska   
23 1989.06.01 Je zatknutý Azem Vilasi, člen ústredného výboru Zväzu komunistov Juhoslávie a vodca kosovských komunistov za neochotu súhlasiť s ústavnými dodatkami obmedzujúcimi kosovskú autonómiu.   
24 1989.06.08 - Az Európa Tanács különleges megbízotti státust ad Magyarországnak, Lengyelországnak, Jugoszláviának és a Szovjetuniónak.
Magyarország történeti kronológiája V. szerk. Szeifert Tibor, Bp. 1994
  
25 1989.06.17 Historik a disident Franjo Tudjman zakladá Chorvátsku demokratickú stranu (HDZ).   
26 1989.06.28 Miloševič vystúpi pred 2 miliónmi Srbov pri pamätníku Gazimestan neďaleko Kosovho Pola, kde hovorí o možnosti budúceho ozbrojeného boja.
600. GODINA OD KOSOVSKE BITKE 1389-1989: Proslava i govor Slobodana Miloševića na Gazimestanu
  
27 1989.09.17 Napriek varovaniu zo strany federácie prijíma Zväzová republika Slovinsko svoju ústavu s vyhradeným právom vystúpiť z Juhoslávie.   
28 1989.11.03 Při demonštráciách v Kosove je zabitých niekoľko účastníkov   
29 1989.11.11 november 11-12. Jugoszláv, olasz, osztrák, magyar külügyminiszteri és miniszterelnök-helyettesi találkozó Budapesten, a térség szorosabb együttműködéséről.
Magyarország történeti kronológiája V. szerk. Szeifert Tibor, Bp. 1994
  
30 1989.11.20 Slovinsko odmietne povoliť demonštraau Srbov a Čiernohorcov v Ľubľani a Chorvátsko odmietne prechod Srbom a Qernohorrom cez svoje územie na tieto demonštrácie.   
31 1989.12.23 Ibrahim Rugova zakladá Demokratickú ligu Kosova   
32 1989.12.31 Miloševič nariadi zastavenie dodávok elektrického prúdu do Chorvátska.   
33 1990.01.22 Slovinskí chorvátski a macedónski delegáti opúšťajú zjazd Zväzu komunistov Juhoslávie, komunistická strana je rozpustená.   
34 1990.01.25 40-tisícová demonštrácia v Prištine proti výnimočnému stavu je rozohnaná s pomocou vodných diel a slzného plynu.   
35 1990.01.29 Generálny štrajk v Kosove.   
36 1990.01.31 Prezídium Juhoslávie sa rozhoduje poslať do Kosova jednotky JĽA. aby nastolili poriadok.   
37 1990.03.04 Päťdesiattisíc Srbov z Chorvátska a Srbska na proteste na Petrovej Gore proti Tudjmanovi a ustašovcom žiada územnú integritu Juhoslávie   
38 1990.03.23 Slovinská demokratická opozícia prichádza s alternatívnou ústavou, ktorá jasne smeruje k vzniku nezávislého demokratického štátu.   
39 1990.04.?? 1990. április-május. Jugoszlávia. Centrista koalíciós kormány Szlovéniában. Függetlenségi kormány Horvátországban.
Guy Sorman, Kifelé a szocializmusból (Editorg Bp. 1991)
  
40 1990.04.03 Z Kosova sú stiahnutí všetci policajti chorvátskeho pôvodu.   
41 1990.04.08 Konajú sa prvé multístranícke voľby v Slovinsku, prezidentom sa stáva bývalý komunista Milan Kučan.   
42 1990.04.22 Konajú sa prvé multístranícke voľby v Chorvátsku. Víťazom je HDZ, ale väčšinu v mestách ako Benkovac, Korenica Či Knin získala Srbská demokratická strana.   
43 1990.04.26 Zväzový minister obrany Veljko Kadijevič vyhlasuje, že J ĽA je pripravená zasiahnuť v Slovinsku a Chorvátsku.   
44 1990.05.13 Počas futbalového zápasu na záhrebskom štadióne Maximir medzi Dinamom Záhreb a Červenou hviezdou Belehrad vypukne veľká bitka medzi fanúšikmi.   
45 1990.05.20 május 20. Bécsben tárgyalnak az AdriaDuna térség (Magyarország, Ausztria, Jugoszlávia, Olaszország, Csehszlovákia) külügyminiszterei. Magyarországot Somogyi Ferenc külügyi államtitkár képviseli. (→ 1991. július 26-27.)
Magyarország történeti kronológiája V. szerk. Szeifert Tibor, Bp. 1994
  
46 1990.05.26 V Sarajeve je založená Strana demokratickej akcie ako realizácia myšlienky Aliju Izetbegoviča mať v Bosne a Hercegovine islamsky a národne orientovanú stranu.   
47 1990.05.30 Chorvátsky parlament zvoli za chorvátskeho prezidenta Franja Tudjmana. predsedom vlády sa stáva Stipe Mesič. V ten istý deň nacionalista Vojislav Šešelj vyhlási: „Hranicou nášho Srbska nie je Drina. Drina je srbská rieka, ktorá preteká stredom Srbska.   
48 1990.08.05 Vzniká Srbská demokratická strana v Bosne a Hercegovine. O trinásť dní neskôr vzniká v Bosne a) Chorvátsky demokratický zväz.   
49 1990.08.17 Srbi v okolí Kninu (tzv. Krajina) zablokujú niekoľko strategických severojužných ciest a predseda miestnej samosprávy vyhlási pre oblasť vojnový stav. Súčasne bolo vypísané referendum o autonómii Srbov v Chorvátsku. Chorvátske politické vedenie to označilo za nezákonné.   
50 1990.09.?? Poslanci rozpusteného kosovského parlamentu na tajnom stretnutí prijímajú alternatívnu ústavu. Albánci vyhlásia v Košové generálny štrajk.   
51 1990.09.19 Parlament v Bosne a Hercegovine hlasuje za zotrvanie vo zväzovej Juhoslávii.   
52 1990.09.30 Srbská národná rada v Chorvátsku konštatuje, že referendum (chorvátskou vládou považované za nezákonné) bolo úspešné a vyhlási vytvorenie srbskej politickej autonómie na území Chorvátska v rámci zväzovej Juhoslávie.   
53 1990.10.01 Americký prezident George Bush podporí vznik juhoslovanskej konfederácie.   
54 1990.10.13 Vzniká Srbská národná rada Bosny a Hercegoviny so sídlom v Banje Luke.   
55 1990.10.26 Slobodan Miloševič žiada o vojenský zásah proti Chorvátsku, ale „iba na území, kde žijú Srbi.   
56 1990.11.18 Prvé multistranícke voľby v Bosne a Hercegovine vyhrá Izetbegovičova moslimská Strana demokratickej akcie.   
57 1990.12.21 Srbská národná rada v Knine vyhlásil Srbsku autonómnu Oblasť Krajina.   
58 1990.12.23 Chorvátsky parlament vyhlási novú ústavu, vynecháva Srbov z jej znenia, čo vyvoláva odpor chorvátskych Srbov   
59 1990.12.23 Socialistická strana Srbska získa bách 192 kresiel z 250. vo vot   
60 1990.12.23 88,5% účastníkov referenda v Slovinsku sa vysloví za jeho samostatnosť   
61 1991.01.09 Juhoslovanský prezident Borislav Jovič žiada použitie JĽA proti Chorvátsku a Slovinsku.   
62 1991.01.24 Chorvátsko vyhlási rozhodnutia Prezídia Juhoslávie za nezákonné a že musí brániť svoje územie a občanov.   
63 1991.02.07 február 7. Antall József miniszterelnök telefonbeszélgetése Ante Markovié jugoszláv miniszterelnökkel a fegyvereladási botrányról.
Magyarország történeti kronológiája V. szerk. Szeifert Tibor, Bp. 1994
  
64 1991.03.01 V meste Pakrac zasiahne armáda, aby zastavila bitky medzi srbskými dedinčanmi, ktorí obsadili tamojšiu policajnú stanicu a chorvátskou políciou. V tento deň padnú prvé výstrely juhoslovanských vojen.   
65 1991.03.09 Začnú sa veľké študentské demonštrácie v Belehrade. JĽA žiada vyhlásenie vojnového stavu.   
66 1991.03.15 Miloševič v televíznom prejave vyhlási: „Juhoslávia už neexistuje   
67 1991.03.17 Miloševič nariaďuje mobilizáciu srbských špeciálnych jednotiek.   
68 1991.03.20 Dvesto srbských spisovateľov, filmárov a hercov podpíše vyhlásenie proti Miloševičovi, pretože „sa rozhodol pre vojnu.   
69 1991.03.31 Srbská polícia Krajiny prevezme kontrolu nad Plitvickým národným parkom. Na chorvátsku políciu zaútočia srbskí vzbúrenci, zahynie chorvátsky policajt Josip Jovič, ktorý sa stáva prvou obeťou chorvátskej vojny o nezávislosť.   
70 1991.05.02 V Borovom Sele prepadnú autobus s chorvátskymi policajtmi, zahynie 15 mužov.   
71 1991.05.19 Za nezávislosť Chorvátska sa v referende vyslovilo 86% účastníkov.   
72 1991.06.25 Slovinsko vyhlasuje svoju nezávislosť.   
73 1991.06.27 Začiatok desaťdňovej vojny v Slovinsku.   
74 1991.07.07 Dohoda v Brioni ukončuje boje v Slovinsku, JĽA sa sťahuje z jeho územia. Slovinsko a Chorvátsko súhlasia s trojmesačným zmrazením procesu nezávislosti.   
75 1991.08.22 augusztus 22. Jugoszláv felségjelű katonai repülőgépek többször megsértik Magyarország légterét.
Magyarország történeti kronológiája V. szerk. Szeifert Tibor, Bp. 1994
  
76 1991.08.25 Začína sa obliehanie Vukovaru.   
77 1991.09.03 szeptember 3. Antall József miniszterelnök tárgyalása Ante Marković jugoszláv kormányfővel Szabadkán a kétoldalú kapcsolatokról és a nemzetközi helyzetről.
Magyarország történeti kronológiája V. szerk. Szeifert Tibor, Bp. 1994
  
78 1991.09.08 95% účastníkov referenda v Macedónsku sa rozhoduje pre nezávislosť, ktorú vyhlási 25. septembra.   
79 1991.09.19 Slobodan Miloševič prikáže armáde rozdať zbrane miestnej domobrane v Krajine, ktorá je pod kontrolou Radovana Karadžiča.   
80 1991.09.30 VáčŠina účastníkov referenda v Kosove sa vyslovuje za nezávislosť, Srbsko to neakceptuje.   
81 1991.10.07 Chorvátsky parlament vyhlasuje nezávislosť na Juhoslávii.   
82 1991.10.16 16-18. októbra. Chorváti zabijú vyše sto srbských obyvateľov mesta Gosplč. K masakrom medzi civilnými obyvateľmi navzájom začína dochádzať čoraz častejSie (napr. Bačin, Ovčara, Vočin a inde).   
83 1991.11.03 november 3. Vukovár közelében (Jugoszlávia) magyar hajókra lőnek a Dunán. Személyi sérülés nem történik.
Magyarország történeti kronológiája V. szerk. Szeifert Tibor, Bp. 1994
  
84 1991.11.10 Bosenskí Srbi sa vyslovia v referende za zotrvanie vo zväzku so Srbskom   
85 1991.11.29 november 29. Bács-Kiskun megyében, mezőgazdasági területen Jugoszláviából kilőtt, fel nem robbant rakétát találnak.
Magyarország történeti kronológiája V. szerk. Szeifert Tibor, Bp. 1994
  
86 1991.12.02 Keď macedónsky prezident pošle list zahraničným vládam so žiadosťou o uznanie nezávislého macedónska, Grécko okamžite začne s vojesnkými provokáciami na spoločnej hranici.   
87 1991.12.23 Nemecko ako prvá veľká krajina uznáva Chorvátsko a Slovisnko ako nezávislé štáty.   
88 1992.01.09 Bosenskí Srbi vyhlasujú vytvorenie vlastnej republiky, ktorej územie má byť všade tam, kde majú Srbi v Bosne a Hercegovine väčšinu, ako aj vo všetkých ostatných oblastiach, kde sa Srbi stali menšinou vďaka genocíde v druhej svetovej vojne.   
89 1992.01.15 Európske spoločenstvo uznáva nezávislosť Chorvátska a Slovinska.   
90 1992.02.11 A Rákóczi Szövetség a Magyar Kisebbségvédelmi Szervezetek Együttműködési Tanácsának tagjaival együtt közös nyilatkozatot adott ki a volt Jugoszláviában a magyarokat sújtó jogtiprások ellen.   
91 1992.02.21 BR OSN prijíma rezolúciu č. 743 o vytvorení jednotiek UNPROFOR.   
92 1992.02.29 V referende o nezávislosti Bosny sa vačšina tamojších moslimov a Chorvátov vysloví za, Srbi ho bojkotujú.   
93 1992.03.01 Ramiz Delalić, etnický Bosniak zabije na srbskej svadbe otca ženícha Nikolu Gradoviać, ktorý sa tak považuje za prvú obeť etnickej vojny v Bosne.   
94 1992.03.03 Bosna a Hercegovina vyhlasuje svoju nezávislosť   
95 1992.03.17 Macedónsko opúśťa posledný vojak JĽA   
96 1992.03.23 Viedenská dohoda medzi Chorvátskom a Srbskom, boje však pokračujú. Srbský gangster „Arkan Ražnatovíč obsadí so svojou svorkou Bijeljinu, neskôr aj Zvornik. Vypuknú boje v okolí Bosanskeho Brodu a Kupresu.   
97 1992.04.05 Bosenský prezident Alija Izetbegovič nariaďuje mobilizáciu.   
98 1992.04.07 Európske spoločenstvo a USA uznávajú nezávislú Bosnu. „Zhromaždenie srbského národa v Bosne-Hercegovine vyhlasuje Republiku srbskú.   
99 1992.04.27 Formálne zaniká Juhoslovanská ľudová socialistická federatívna republika a „federálne zhromaždenie vyhlasuje Zväzovú republiku Juhoslávia (FRY).   
100 1992.05.30 Rezolúcia č. 757 BR OSN nariaďuje celý rad hospodárskych a politických sankcií proti Srbsku a čiernej Hore.   
101 1992.06.06 Budapesten béketüntetés volt a balkáni háború pusztításai ellen Jugoszlávia Követsége előtt. A tüntetésen sok társadalmi szervezet mellett képviseltette magát a Rákóczi Szövetség is. A résztvevő szervezetek háborúellenes felhívást is közzétettek. Többek között beszédet mondott Vígh Károly a Rákóczi Szövetség részéről. A tüntetés után ökomenikus imádság volt a Fasori Evangélikus Templomban.   
102 1992.08.26 26.-27. augusta V Londýne sa koná Medzinárodná konferencia o bývalej Juhoslávii.   
103 1992.09.14 Rezolúcia č. 776 BR OSN schvaľuje rozšírenie aktivít UNPROFOR v Bosne.   
104 1993.01.11 Vance-Owenov plán navrhuje vytvorenie desiatich autonómnych oblastí.   
105 1993.04.16 Chorvátske jednotky zmasakrujú obyvateľov Ahmiči v údolí Lašva.   
106 1993.05.01 Nórsky diplomat Thorvald Stoltenberg nahrádza Cyrusa Vancea ako predstaviteľa OSN. Na stretnutí bosenských lídrov s chorvátskym a srbským prezidentom v Aténach podpisuje Karadžič Vance-Owenov plán.   
107 1993.05.06 Rezolúcia BR OSN č. 824 vyhlasuje sarajevo a ďalśie mestá a oblasti v Bosne za bezpečné oblasti, kde sa majú vśetky strany zdržať ozbrojených aktivít.   
108 1993.05.16 Bosenskí Srbi v referende odmietnu Vance-Owenov plán.   
109 1993.05.25 Rezolúciou BR OSN Č.827 vzniká Medzinárodný trestný tribunál pre bývalý Juhosláviu (ICTY) so sídlom v Haagu   
110 1993.08.24 Chorvátska demokratická únia vyhlasuje za „republiku“ chorvátsku komunitu žijúcu v Mostare na územi Bosny a Hercegoviny.   
111 1993.09.29 Predsedom novej bosnianskej vlády sa stáva Haris Silajdžič.   
112 1994.02.05 Masakra na sarajevskej tržnici, ktorú zasiahol delostrelecký granat výpalem z pozícií bosnianskych Srbov.   
113 1994.02.07 NATO súhlasilo so žiadosťou OSN o podniknutie leteckých náletov v prípade potreby proti bosnianskym Srbom, obliehajúcim Sarajevo   
114 1994.03.24 Zhromaždenie Repuhhky srbskej odmietlo návrh na vznik moslimsko-chorvátskej federácie a žiada o zrušenie sankcii proti Srbom.   
115 1994.03.31 Dohoda o zastavení paľby medzi srbskými rebelmi a Chorvátskou republikou na línii kontaktu v Krajme.   
116 1994.04.11 Lietadlá NATO zbombarduju obrnené vozidlá bosnianskych Srbov, aby zabránili ostreľovaniu Goražde.   
117 1994.04.26 Prvé stretnutie kontaktnej skupiny (Británia, Rusko, USA, Francúzsko a Nemecko) v Londýne, ktoej cieľom má byť urovnanie vśetkých sporov   
118 1994.08.03 Zhromaždenie Republiky srbskej odmietne plán kontaktnej skupiny   
119 1994.11.11 USA oznamujú, že rušia emrago zbraní pre bosniansku vládu   
120 1994.12.31 Bosnianska vláda a predstavitelia Krajiny podpisujú dohodu o štvormesačnom zastavení nepriateľstva.   
121 1995.02.13 ICTY obviňuje 21 Srbov z genocídy. Karadžič jako prezident Rebubliky srbskej ich odmieta vydať.   
122 1995.02.20 Republika srbská a Republika Srbská Krajina oznámili dohodu o vytvorení spoločnej rady obrany.   
123 1995.05.01 Začiatok chorvátskej operácie Blesk namierenej proti samozvanej Republike srbskej Krajine s cieľom znova dobiť západnú Slavóniu. Chorvátski Srbi odpovedajú delostreleckou paľbou a zajatím niekoľkých zástupcov OSN.   
124 1995.05.24 Ultimátum veliteľa UNPROFOR v Bosne generálporučíka Ruperta Smitha predstaviteľom Republiky srbskej ukončiť ostreľovanie Sarajeva a stiahnuť vśetky ťažké zbrane.   
125 1995.06.16 Rezolúciou BR OSN č. 998 sa rozšíri počet príslušníkov UNPROFOR na 12500 osôb a vznikla Jednotka rýchlej reakcie (RRF). Rusko a Čína sa zdržali hlasovania.   
126 1995.07.02 Bosnianski Srbi ostreľujú veliteľský štáb OSN v Sarajeve.   
127 1995.07.03 Konvoj OSN je ostreľovaný na hore Igman, paľbu opätuje.   
128 1995.07.08 Jednotky Republiky srbskej sa sťahujú k bezpečnostně) oblasti v Srebrenici   
129 1995.07.09 Jednotky Republiky srbskej obsadia veliteľský štáb OSN v Srebrenici a zajmú jeho prísluśníkov. NATO hrozí leteckými útokmi.   
130 1995.07.11 NATO zaútočí. Začína sa srebrenický masaker. Srbské jednotky tam zabijú viac ako 8-tisíc Bosniakov.   
131 1995.07.23 Ratko Mladic dostáva ultimátum, že ak armáda Republiky srbskej zaútočí na Goražde, alebo ohrozí životy zástupcov OSN, riskuje rozsiahle letecké útoky.   
132 1995.07.25 ICTY vznáša obvinenie voči Mladičovi a Karadžičovi za genocídu a Martičovi za vojnové zločiny. Bosenskí Srbi obsadia Zepu.   
133 1995.07.28 Republika srbská a Republika srbská Krajina vyhlásia vojnu svojim nepriateľom.   
134 1995.08.01 NATO súhlasí s použitím sily v celej oblasti na ochranu bezpečných zón   
135 1995.08.04 Chorvátsko spustí operáciu Búrka a bleskovo obsadí severný a južný sektor krajiny. Väčśina Srbov uteká cez Bosnu do Srbska, desaťtisíce zostanú vo Vojvodine   
136 1995.08.07 Bosnianska vláda preberá kontrolu nad oblastou Bihaču. ktorú dovtedy ovládal moslimský separatista Abdič.   
137 1995.08.10 Prezident Clinton a jeho poradca pre národnú bezpečnosť Lake podniknú štvordňovú cestu do Európy, Moskvy a Ankary a predložia novú americkú mierovú iniciatívu, založenú na existujúcej mape navrhnutej kontaktnou skupinou.   
138 1995.08.28 Pri delostreleckom útoku bosnianskych Srbov na Sarajevo zahynie 37 civilistov.   
139 1995.08.30 NATO a RRF začnú s útokmi na vojenské ciele Republiky srbskej.   
140 1995.09.08 Ministri zahraničných vecí Bosny, Chorvátska a bývalej Juhoslovanskej republiky sa stretnú v Ženeve a dohodnú sa na základných princípoch: 1) Bosna-Hercegovina bude legálne existovať v rámci súčasných hraníc; 2) bude pozostávať z dvoch entít   
141 1995.11.01 Bosnianska, chorvátska a juhoslovanská delegácia, plus kontaktná skupina sa stretnú v Daytone v Ohiu (Spojené štáty). 21. novembra dosiahnu Miloševič, Tudjman a Izetbegovič dohodu, ktorá je formálne podpísaná v Paríži 14. decembra. Tým sa končí vojna v Bosne. Otázka Kosova však zostáva nevyriešená.   
142 1996.04.22 Ilegálna skupina, ktorá sa označí za Kosovskú oslobodzovaciu armádu (UCK), ktorá zavrhne pasívnu rezistenciu, zaútočí na srbské policajné stanice.   
143 1997.07.03 Miloševič sa stáva prezidentom Juhoslávie. Juhosláviu pritom tvorí už len Srbsko a Čierna Hora.   
144 1997.11.28 Na pohrebe je srbskou políciou zastrelený albánsky učiteľ a UCK vystúpi s vyhlásením, že jej cieľom je odtrhnutie Kosova od Srbska a prípadné vytvorenie Veľkého Albánska, ktoré bude tvoriť Kosovo, Albánsko a etnická albánska menšina na území Macedónska. UCK je neskôr vyhlásená za teroristickú organizáciu.   
145 1998.01.22 Srbi spustia vojenskú operáciu na potlačenie terorizmu v Kosove.   
146 1998.01.23 Kontaktná skupina a BR OSN žiadajú ukončenie bojov, no aj keď s tým všetci súhlasia, boje sa znovu rozhoria plnou silou.   
147 1999.01.16 Srbské jednotky zmasakrujú 45 albánskych mužov v obci Račak, čo vyvolá intervenciu zo strany západných krajín.   
148 1999.02.06 V zámku Rambouillet pri Paríži sa začnú pod dohľadom kontaktnej skupiny rokovania znepriatelených strán.   
149 1999.03.18 Prerušenie rokovaní v Kleber Centre v Paríži, keď srbská delegácia odstúpi aj z pozícií, s ktorými súhlasila v Rambouillet   
150 1999.03.19 Z Kosova sa stahuje Kosovská verifi-kačná misia.   
151 1999.03.20 Juhoslovanské ozbrojené jednotky začnú ofenzívu a vyženú tisícky etnických Albáncov z ich domovov a dedín, dochádza k masovým popravám a vypaľovaniu domov.   
152 1999.03.21 Medzinárodná komunita vysiela do belehradu Holbrooka, aby dal Milośevičovi posledné varovanie   
153 1999.03.24 Vláda dala súhlas na prelet tankovacích lietadiel NATO (Organizácia Severoatlantickej zmluvy) zúčastňujúcich sa na vojenskej akcii proti Juhoslávii. Dňa 6. apríla udelila súhlas i bojovým lietadlám a 21. apríla presunu techniky a personálu po železnici. Tento akt vyvolal nesúhlas časti obyvateľstva a spôsobil prechodný pokles podpory vstupu Slovenskej republiky do NATO.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014
  
154 1999.03.24 Začnú sa letecké útoky NATO   
155 1999.03.26 Predstavitelia Slovenskej národnej strany a Matice slovenskej označili vojenskú akciu NATO (Organizácia Severoatlantickej zmluvy) voči Juhoslávii za agresiu.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014
  
156 1999.04.05 NATO zaútočí na objekty ministerstva vnútra v Belehrade, ktoré zničí.   
157 1999.04.16 Exodus Kosovčanov dosahuje 20-tisíc osôb denne.   
158 1999.04.23 Letecké útoky NATO zničia budovy srbskej štátnej televízie. Po rozhovoroch Miloševiča s ruským predsedom vlády Černomyrdinom Juhoslávia súhlasí s prítomnosťou medzinárodných síl v Kosove.   
159 1999.04.28 Slovenská republika sa pripojila k embargu na dovoz ropy a ropných produktov z Juhoslávie.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014
  
160 1999.04.30 NATO zasahuje śtáb juhoslovanskej armády   
161 1999.05.09 Békemenet a Hősök terén és a Kossuth téren a délszláv háború ellen.
Tüntetések könyve. Negyedszázad 56 tüntetése Magyarországon (1988-2013), szerk. Katona András, Antológia Kiadó Lakitelek 2014, Egy régi békemenet - Tüntetés a jugoszláviai NATO-bombázások ellen , p. 125
  
162 1999.05.15 Nálet NATO na vojesnké ciele v Korisi zabije 87 Albáncov. Svedkovia tvrdia, že polícia použila vyše 600 Albáncov ako vojenské štíty.   
163 1999.05.23 Začína bombardovanie juhoslovanských elektrární, čo spôsobí obrovské výpadky v dodávke elektriny a vody.   
164 1999.05.27 Miloševiča obviní ICTY zo zločinov proti ľudskosti   
165 1999.06.10 NATO a Juhoslávia sa dohodnú na stiahnutí vojenských jednotiek z Kosova. Kontrolu nad provinciou a repatriáciou obyvateľstva, vrátane takmer pol milióna Albáncov prevezme OSN. Väčšina Srbov opúšťa Kosovo, lebo napriek mierovej dohode dochádza k útokom na tých, ktorí zostali. Na základe rezolúcie BR OSN č. 1244 sú vyslané jednotky KFOR (Kosovo Force).   
166 1999.06.12 Tri a pol hodiny pred vstupom jednonek NATO do Pnštiny obsadia tamojšie letisko ruské jednotky. Britské jednotky prichádzajú na úsvite a kontrolujú sťahovanie srbských jednotiek.   
167 1999.06.21 NATO a UCK podpisujú dohodu o odzbrojení.   
168 1999.07.30 Svetoví lídri sa stretnú v Sarajeve na samite o Pakte stability. Ibrahim Rugova sa vrada do Kosova.   
169 1999.12.10 Zomiera Franjo Tudjman.   
170 2000.08.25 Zmizne bývalý zväzový prezident Ivan Stambolič, neskôr ho nájdu zavraždeného.   
171 2000.10.05 Miloševič prehrá prezidentské volby s Vojislavom Koštumcom, ale odmietne to akceptovať. Mohutné demonštrácie ho prinútia odstúpiť. Znamena to koniec ieho politickej kariéry.   
172 2001.04.01 Miloševič je v súlade s medzinárodným zatykačom zatknutý a 28. júna vydaný ICTY v Haagu.   
173 2001.06.29 Päť následníckych štátov bývalej Juhoslávie (Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Macedónsko a Zväzová republika Juhoslávia) podpisuje vo viedenskom Hofburgu Dohodu o otázkach následníctva.   
174 2003.03.12 je zavraždený srbský premiér Zoran Djindjič. Tento čin. ako aj zavraždenie Ivana Stamboliča a pokus o atentát na šéfa Srbského hnutia obnovy Vuka Draškoviča majú na svedomí bývalí príslušníci špeciálnych jednotiek a tajnej služby v kombinácii s belehradským kriminálnym Zemunským klanom.   
175 2003.10.19 Zomiera Alija Izetbegovič.   
176 2004.05.01 Slovinsko sa stáva členskou krajinou Európskej únie; 1. júla 2007 aj členom eurozóny.   
177 2005.03.15 Haagsky tribunál, založený v roku 1993, formálne ukončil vyšetrovanie vojnových zločinov v Juhoslávii.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014
  
178 2006.01.21 Zomiera Ibrahim Rugova.   
179 2006.03.11 Slobodan Miloševič nájdený mŕtvy v cele Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalý Juhosláviu (ICTY) v Haagu.   
180 2006.05.21 Občania Čiernej Hory sa v zákonnom referende rozhodujú pre nezávislosť. Tým sa definitívne končí rozpad bývalej Juhoslávie.   
181 2008.02.?? Originál Daytonskej dohody zmizoi vo februári 2008 z bosnianskeho prezidentského archivu Naš:ei sa až v roku 2017 v súkromnom dome v Pale u osoby, ktorá sa ho pokúsila speňažiť   
182 2008.02.17 Kosovská republika vyhlásí nezávislosť na Srbsku a je uznaná 113 krajinami OSN, vrátane štyroch bývalých juhoslovanských. Slovensko doposiaľ nezávislosť Kosova neuznalo (z krajin EÚ ešte Španielsko, Cyprus, Rumunsko a Grécko).   
183 2013.07.01 Chorvátsko sa stáva členskou krajinou Európskej únie.   
184 2015.08.?? Parlament Kosovskej republiky schválil vznik Špeciálneho tríbunálu pre zločiny spáchané v Kosove so sídlom v Haagu, ktorého cieľom je potrestať zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, ku ktorým malo dôjsť počas vojny v Kosove od 1. januára 1998 do 31. decembra 2000. Tribunál doposiaľ vzniesol tri o vinenia voči siedmim osobám, medzi nimi aj proti bývalému prezidentovi asimovi Thacimu, ktorý v novembri 2020 podal rezignáciu.   
185 2017.12.31 Zanikol medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) so sídlom v Haagu, do ktorého jurisdikcie patrilo súdenie zločinov spáchaných na území bývalej Juhoslávie od roku 1991, závažné porušenia Ženevskej konvencie, porušenie vojnového práva, genocída a zločiny proti ľudskosti. Obvinil celkovo 161 osôb, z toho jednu ženu. Posledná obžaloba bola vznesená v decembri 2004 a posledný obvinený na úteku bol zatknutý v júli 2011. Posledný rozsudok bol vynesený 29. novembra 2017.   
Total 185 records.