List 28. Martinovi Hamuljakovi

[397] (15. X. 1829)

Najdražší praťelu!

Ten štvrtek pred s. Duchem[398] priňésel mi Jelinek od Ňích utrženích, jako p. v. Palkovič písal, za Eneidu 30 zl. a od p. v. Derčíka darovaních 20 zl., za ktere najvác až včil poňížeňe dakujem;[399] neskoro sice, než vihovárá to, čo sa se mnú pomimo inéj strati, bídi a psoti stalo, a čo sa mi až dosavád ešče ňikda ňeprihoďilo. Od mali dovčilka vždicki sem, chvala bohu, zdraví bíval a o žádních lekoch ništ ňeveďel; aľe uš včil vím, čo je to tá laťinska kuchiňa. Hňeď na druhí ďeň, jako Jeľinek odešel, začala mna zima, predchodňica vatšéj nemoci, lomiť a to od veľmi mnohéj žlči, kterú všeľijaké ostudi a mrzutosťi prisporili. Pri stavaňú[400] všecko veľmi ňedbanľivo išlo: čo mohlo biť ve štvrtém tídňí hotové, bolo teprv až v desátem, a z vatšéj stránki až ve dvacátém, ano až povčil ešče ňeňí všecko hotové a dokonané. Keď často a sprudka pršávalo, človekovi na hlavu téklo, ani sa ňemal kam uchíľiť: stoli, kasňe, šati, prikrivadla na postelach a duchni, ano aj ti ňevolné kňihi a iné všecko moklo a skázu bralo. Za celé tri tídňe ňišt sem ňemohel jest, všecko bolo mi horké, sen žádní, ve dňe hrmot od remeselňíkov a v noci dve žabi ve dvore v bariňe pekňe mi spívali do noti, vláda preč, všecek sem opadel; k tomu dlhotrvajícá kňahňa a čosi ešče horšé než kňahňa na nohu mi prišlo. Sotva sem s prvéj ňemoci začal vichádzať, zase sa privalila zrádná zimňica (jakéj na tíchto stranách všaďe plno). Štiriadvacat rázi hrozňe mňa drvila, tak že sem tenkrát všeličo vespust sveta táral. Vždi o jednu hoďinu neskór prichádzala; aňi skór ňeprestala, až keď na tú hoďinu, o kteréj sa začala, toťižto na desátú pred poľedňem, zase prišla. Lekár, ačkolvek ináč znameňití, a léki nepomáhaľi ňišt. Inda na príklad od bílého vína, v kterem koreň čakanki za štiri a dvacat hoďin sa močil, ked štvrtí raz napádala zimnica, vipitého ale, pres desat rokov každému, v kterém kolvek veku, prestala, ale v temto prestat nechcela žádnému. Tak celé toto leto pre mňa na pusto prešlo a bolo rovne 0. Aj včil ešče sem darební chlap. Pamat, hlava, nadevšecko nohi slabé sú. Umki[401] v pľechovici na krajaní tabák zavreté pod kachlami v kúťe plačú.

Takto rok, keď sem mal ščasťí tu u mňa tak drahého prátela osobňe poznať,[402] zmínku sem učiňil, že bich rád Homérovu Iliadu ráz nebo dva rázi prečítal, aľe uš včil ju mám a to vidanú od C. G. Hajne v osmi velkích zvazkoch, na počet harkov snadno vatšú než Bernolákov Slovár. 1. a 2. zvazek má greckí text s pomerkováňím,[403] treťí preložeňí laťinské, ostatních 5 víklad.[404] Odvolává sa aj ad Codicem Moscuensem.[405] Dobre bi slúžila temu, kdo bi mal chut na slovenskí ju obracat!!! Kúpil sem ju, jakokolvek tažko, od novomestskeho včilajšého prepošta.[406]

Pripojení tu ňekterí exemplar Eneidi nech vdačne príjmu. Bol bich poslal vác, kebi to nebolo tažko ňést téjto žeňe, ale až bi sa Jím lubilo vác, nech odpíšú Jeľinkovi a on odešle, kolkokolvek budu chcet.

Co sa v literném slovenském svete robí, nevím ništ.

Rusi preukázaľi, že sú chlapi, a zahanbili všeckích, kterí o ních všelico nepravďiveho roztrubovali, že loňejšeho roku celé ruské vojsko zahinulo tak jako ňekdi francúské v ruskéj zemi.[407] Práľi vác Turkom nežli tímto, nerozpomenucé sa na to, jak ukrutne a ohavňe s krestaní zachadzali nekdi.

Porúčam sa uš do predešleho uprimneho prátelstva a zostavam z vrucním božkaňím

najvernejší prátel J. Holly, f. m., mp.

V Madunicách dna 15. rijňa 1829

P. p. pratelov naších Slovákov buďinskích a peščanskích božkávám.[408]

Mal sem ešče aj p. Derčíkovi písat a zaďakovat za tích 20 zl., aľe táto žena s Pobeďíma dlž sa tu baviť ňemóže, prosím teda za tu pratelskú lásku, kebi mu sami ménem mojím mesto mňa svojím časom, keď buďe príležitost, zadakovali a prečo sem ja to učinit nemohel, príčinu ze stranki nemoci predložili.



[397] Originál listu je v LAMS. Uverejnil ho J. Škultéty (Šk.) bez prepisov v SP XV, 1895, s. 313 — 315.

[398] T. j. 4. júna 1829.

[399] O zásielke týchto peňazí Jelínkovým prostredníctvom vieme z Palkovičovho záznamu na liste 25, kde sa však nehovorí o tom, že Hamuljak posielané peniaze utŕžil za odpredaj Eneidy (úvodná pozn.), ale skôr že ide o podporenie Hollého po nešťastnom požiari, kým pri Derčíkovi sa výslovne uvádza, že 20 zlatých venuje Hollému. (O Derčíkovi pozri tamže.)

[400] Roz. pri stavaní požiarom poškodených stavísk. O tomto píše Hollý aj v listoch 26 a 27, kde sú aj príslušné vysvetlivky.

[401] T. j. básne (Múzy).

[402] Hamuljak navštívil Hollého v Maduniciach v septembri roku 1828.

[403] pomerkováňí — upozornenie

[404] Christian Gottlob Heyne (o ňom pozri list 1, pozn. 16) vydal aj Homérovu Iliadu s názvom Homeri Ilias cum brevi annotatione. Accedunt variae lectiones et observationes veterum grammaticorum cum nostrae aetatis critica. Curante C. G. Heyne. — Podarilo sa nám v prístupných knižniciach nájsť iba prvé dva zväzky tohto bohato komentovaného diela (Lipsko-Londýn 1802, 1804), ktoré zahrňujú texty Iliady s poznámkami. Ostatné zväzky (III. — VIII.) nepoznáme. Hamuljak toto celé dielo zaznačuje v svojom General-Katalogu (LAMS).

[405] „Ad codicem Moscuensem“ (lat.) — „Na moskovský kódex.“ (Táto odvolávka je zaiste v zväzkoch, ktoré sme nemali poruke.)

[406] Prepoštom v Novom Meste nad Váhom bol od r. 1825 gróf Anton Berényi (1795 — 1859), ktorý nastúpil po Gabelkhovenovi. Hollý výslovne hovorí, že knihu kúpil od „včilajšého“ prepošta.

[407] Bola to rusko-turecká vojna, ktorú Rusi vypovedali Turecku v apríli roku 1828 a prinútili sultána 14. septembra 1829 podpísať tzv. drinopolský mier.

[408] Týchto priateľov spomína Hollý v liste 26 (Kollár, Koiš, Herkeľ, ku ktorým patril iste aj Derčík).