46. Hviezdoslav Škultétymu

Brat môj drahý!

Ani nepotrebuješ prosiť, — ako dosaváď tak i napozatým, nakoľko len budem vstave, starať sa chcem o Pohľady.[141] A či hneď do prvého ich čísla nedostal si hodnú zlátaninu? Pravda, povieš, že to na Teba čo successora prešlo; ale všetko jedno, pochodilo predsa len odo mňa! A tu Ti ja zas musím polichotiť, a síce tým: že snáď to prvá práca moja je, ktorá bezchybne vytlačená bola. Keď takto dbáš a dbať mieniš o korektúru: nepotrebuješ sa ani potom s tým ustávať, abys’ mi kefové odtisky k prehliadnutiu odosielal. Ba s tým by si aj pramálo porídil u mňa; dosť, keď dačo v náhlosti čarbnúť môžem, nieto ešte aj s tlačou sa zaoberať. Tedy len koriguj Ty, ale správne!

Do budúceho čísla — ale čo?[142] Lyrického — melancholického bolo už dosť; pomýšľal som cyklus „Letorosty“ obnoviť a že vás popýtam, aby ste to aj osobite dali odtisknúť[143] a koncom roka potom čo zväzok básní vydali — no vôľa by bola, ale času ešte nieto k započatiu. Asnáď pozdejšie.

Laborujem ale asi od mesiaca zase na dlhšej epickej práci;[144] mám jej už asnáď polovicu, — len tá druhá ktovie kedy objaví sa na papieri!? Nuž mám Ti asnáď strap tohto diela doposlať, lebo nemyslím, že by si ho časom razom mohol uverejniť? Tu ale obávam sa, že keď vec takto i pre mňa samého prestane byť novotou, potom, ako sa to i pri Hájnikovej žene stalo, ťažšie mi príde ju zakončiť. Nuž, poraď mi! — A potom, nemohol by si moje práce väčšími typmi dať sádzať? lebo ten večitý a nečistý drobizg ma už domrzel.

Že „Na obnôcke“ aj osobite vydáš, dobre.

Prvé číslo poslals’ mi vo dvoch výtiskoch, jeden bezpochyby pre Námestovského, vlastne Antona Muttnyánszkeho, kancelistu pri zdejšom súde. Poslal som mu ho síce, ako aj predošlé čísla vždy riadne; no tak sa mi zdá, ten chlap asnáď už od dlhšieho času nepredpláca. Nuž abys’ potom mne nedával príčinu, — ak nepredplatí, nepošli mu Pohľady viac; a chcete-li ho na vyrovnanie podlžnosti upomenúť, pošli upomienku v liste na mňa upravenom. — Šťastlivý nový rok! Zbohom!

Tvoj Pavol

V Námestove 15/1 1890



[141] Od r. 1890 prevzal redakciu Slov. pohľadov Jozef Škultéty. Hviezdoslavova korešpondencia s Vajanským sa od tohto času stáva už len veľmi sporadickou, oproti tomu korešpondovanie so Škultétym začína byť veľmi pravidelné. Prvou Hviezdoslavovou básňou, ktorá vyšla v SP za redakcie Škultétyho, bola báseň Na obnôcke.

[142] V SP X, 1890, č. 2 vyšla Hviezdoslavova báseň Srdce, zaradená neskôr v II. zväzku Zobraných spisov básnických do Letorostov II ako ich 29. číslo.

[143] Hviezdoslav napísal ešte III. cyklus Letorostov, no ten vyšiel (spolu s Letorostami I — II) až v II. zväzku Zobraných spisov básnických (1896). Osobitné vydanie celých Letorostov sa teda neuskutočnilo.

[144] Prvá Hviezdoslavova zmienka o Ežovi Vlkolinskom.