284. Hviezdoslav Škultétymu

Jožko môj!

Posielam Ti tedy sľúbený chlp rukopisu;[550] gazduj si s ním, ako vieš a chceš; ale podotýkam, že ešte, možno, i podobne veľký chlp bude toho nasledovať. Potreboval som sa a potrebujem lyricky vybúriť (počuj domýšľavosť starigáňa!); ale to je i jediná práca moja od februára. Šakver’ makové svedectvo darebáčenia? Nu, potroche hýbeme sa už len, veru potroche!

S dramat[ickou] robotou som, tak sa zdá, u konca; nezdar lanského pokusu[551] znechutil ma cele. Rozmýšľal som predsa o všeličom v tom obore, i započal niečo z Mariše z Muráňa,[552] kus štúdiuma prekonal poťahom na Mat[úša] Trenčianskeho, zas rozhútal si plán ľudovej činohry: no zo všetkého zostal iba prach, — hovorím, onen nezdar podlomil mi každú snahu… Nešťastný Herodes! A zvláštno, podnes mi nedá pokoja: keď je už raz na bielom dni, tak rád bych ho premiesil a ogabal nejak ináč! Mnohé, mnohé pomysly chceli by na vonok ako oprava, doplnok: aspoň ako tak prijateľnou urobiť túto prácu! No, kde je toho možnosť v tejto pozdnej dobe života? Nevidím jej, nevidím! i zostáva mi stud a hanba a omrzlosť…

V zásielke terajšej nachodí sa viac povsúvaných básní, myslím, dostatočne značkami opatrených, kam vlastne chcejú byť zaradené. Pritom všetkom prosím tak o Tvoju ako i o pozornosť tlačiarne v tomto ohľade. Nerád bych mal konfúziu a z toho vari i protimluvu. Aj o správnosť textu prosím, to jest o bezvadnosť tlače: naši turzovci[553] nechže sa pochlapia! Do Borisa Godunova, zvlášte na začiatku, veru vkĺzli sa niektoré a nemilé chyby.

Štvrtú báseň venujem nášmu staručkému Podhradskému:[554] bár by spôsobila mu dajakú radosť! Ale ozaj: i tento starček pozdravil ma k narodeninám, ako sa pamätám, veršom; poslal mi ho bol Gašparík so svojím pozdravom. No dostanúc listy od vás z redakcie spiatky:[555] verše Podhradského kde nič tu nič, ani v patričnej obálke, ani inde. Tam ste mi ho kdesi zapotrošili, a ja — bo nebolo k tomu stihu — ani som ho neprečítal. Škoda!

Tvojej práci literárno-historickej (tej v maďarčine) sa už vopred teším; bude to iste krásne a dokonalé dielo. A či bude možno dostať onen pojediný zväzok, v ktorom vyjde? Veru bych si ho zaopatril.

A čo máš za lubom, ako redaktor? Von s ním, nech sa mu podívam do tvári!

A nechyruješ, či dačo bude z tej „Slovenskej čítanky“, ktorú uzniesla sa vydať „Č[esko]slov[anská] jednota“? I mňa vyzvali na podatie záverečnej básne; sľúbil som im ju, ale akosi nezáleží im na doposlatí, aspoň mlčia — akiste nedošli im predbežné práce.[556]

Opýtaj sa, prosím Ťa, p. Socháňa, či dostal moju kartu? Pýtal tiež príspevok do prvého č[ísla] Živeny, až začiatkom b[udúceho] r[oku] vyjsť majúceho;[557] ale ani v prvom, ani v druhom nato dopise neurčil čas, kedy príspevok potrebuje. Do konca novembra mohol by ho mať, tak som mu odpovedal; ale — mlčí, tedy svedčí? alebo sa poďakúva? I tak dobre, nemám nič proti tomu.

Ale dosť už bolo hákov bákov! Odpusť im a či mne.

So srdečným pozdravením som

Tvoj Pavol

V Dolnom Kubíne 23/X 1909



[550] Je to začiatok Dozvukov. SP XXIX, 1909, č. 10.

[551] Narážka na tragédiu Herodes a Herodias.

[552] Hviezdoslav sa zrejme viackrát vracal k námetu Márie Sečovskej; v týchto rokoch dokonca viedol o ňom korešpondenciu s historikom Júliusom Bottom.

[553] T. j. sadzači v KÚS-e, kde bol G. Turzo faktorom.

[554] Ide o štvrtú báseň I. časti Dozvukov. — Jozef Podhradský (1823 — 1915), autor dramatických prác (Holuby a Šulek a i.), básnik, ev. farár v Pešti, potom gymn. profesor v Novom Sade a Belehrade.

[555] Hviezdoslav dal redakcii Nár. novín k dispozícii blahoprajné listy a telegramy, ktoré dostal k šesťdesiatke, aby ich mohli Nár. noviny odtlačiť. Vyšli i s Hviezdoslavovým básnickým Poďakovaním v Nár. novinách XL, 1909, č. 17 — 20.

[556] Slovenská čítanka vyšla až r. 1912 za redakcie Fr. Bílého. Hviezdoslav má v nej báseň Ecce homo. Bližšie o spolupráci Hviezdoslava na tomto podujatí píše Josef Rotnágl (Hviezdoslav v mých vzpomínkách) v sborníku Hviezdoslav v kritike a spomienkach, 1954, 472 — 4.

[557] Živena začala vychádzať r. 1910 ako literárno-spoločenský mesačník za redakcie E. M. Šoltésovej a P. Socháňa.