List 76. S. H. Vajanský R. Pokornému

[422]

Turč. Sv. Martin 1880/14/1

Drahocenný Rudolfko!

Posielam Ti 40 výtiskov po 1 zl., ktoré žiadaš kartou od 11/1. Práce nikomu nezadávam, o Ottovi[423] to neni žiadna pravda.

Heyduk mi prorokoval „prekvapení“. Nyní nevím, či se juž splnilo. Ja za také pokladám básne v „Humoroch“. Jeli tomu tak, neviem. Ďakujem Ti za Tvoju pilnosť a nezištnosť. České kritiky mňa naozaj prekvapili. Budem písať Heydukovi onedlho! Prosím Ťa, poneváč som vo veľkej materiálnej biede, budz tak láskavý a pošli, jestli máš, sebrané peniaze. Tlačové útraty boli ohromné: dohromady aj s brožirovaním, exped. atď. vyše 500 zl.!

Optej se: Čo by žádal pražský tiskár za tlač a papír takejto knižečky? 1400 exempl.

Prosím Ťa, urob mi to, aby sme pre budúcnosť vedeli, čo robiť! Nám tu schádza celá miera.

Na váš podnik[424] som veľmi zvedavý. Mám mnoho roboty s knihami u novín. Neprijdem ani k tretej hodinke.

Zle tu platia naši úbohí Slováci. Vôľa je dobrá, prihlásia sa za odberateľov, ale beda, keď chceš zháňať peniaze! Trpký to chlieb! U vás je to niečo lepšie.

Môj otec je veľmi spokojný s básňami, aj naši ľudia vôbec. Sv. Čechovi sa poďakuj v mojom mene za čestné spomenutie v „Květoch“.

Keby tých peňazí bolo, chcel bych k Vám zavítať. Ale čo je po plánoch!

Do Králové Hradce objednal Pospíšil 30 výtisků 10 na dob. a 20 do komisií! Jako som k tomu prišiol?

Ruské noviny zmienili sa tiež chvalitebne.[425] Nuž tak!

„Orla“ som Ti kázal poslať 10 výt. (30. Jan.).

Predplať mi prosím Ta „Květy“ 1/4 roka.

„Eklogy a písne“[426] nedošli na žiadnu redakciu! Čo to a prečo to. Tá Geislová[427] je hrozne hrobová dáma, akoby z krypty spievala. Snáď sa nemôže vydať!

Čítam Holečkove Černohorské povídky. Podám úsudok.[428]

Buď zdravý, Ty môj podporovateľ! Ďakujem Ti za všetko tisícnásobne! Snáď sa Ti odmením!

Pozdravujem všetkých našich!

Tv/oj/ Sveto

Knihy i list idú razom!

(LANM)



[422] V pravom rohu listu vytlačená hlavička: Svetozár Hurban advokát, pravotár, ügyvéd.

[423] U J. Ottu vyšli až hodne neskôr Vajanského krátke prózy pod názvom Novely. České vydanie pripravil Karel Wolf. Začlenil sem prózy: Dvě sestry, Kandidát, V malém městě, Podrost, Bouře v zátiší, Babí léto a Klid duše.

[424] Program Knihovny československej uverejnili Národné noviny X (1880), č. 32 pod názvom Našincům v Čechách, na Moravě a zvláště na Slovensku. V ňom sa medziiným písalo: „Dosud zamluvena jsou díla básnická i vědecká Jana Bottu, dr. Jos. Mil. Hurbana, Štěpána Fajnora, Svetozára Vajanského, Hvězdoslava, Adolfa Heyduka, Ferd. Schulza a v. j. spisovatelů slovenských i českých.“ Edícia začala vychádzať pod názvom Knihovna československá. Pořádá Rudolf Pokorný. V Praze nákladem Slavíka a Borového. Vyšli dva zväzky, a to: Svazek I. Spevy Jana Bottu. S podobiznou a hudební přílohou. Knihtiskárna Militky a Nováka 1880; Svazek II. Literatura na Slovensku, její vznik, rozvoj, význam a úspěchy. Příspěvek k dějinám písemnictva československého. Napsal Jaroslav Vlček. Tiskem dra Edvarda Grégra 1881. Bližšie o tejto problematike pozri v štúdii A. Mráza, Rudolf Pokorný a Slovensko (v knihe Zo slovenskej literárnej minulosti, Bratislava 1953, 213 — 239).

[425] Údaje sa mi nepodarilo zistiť.

[426] Vrchlického lyrická zbierka Eklogy a písně vyšla r. 1880.

[427] Irma Geisslová (1855 — 1914) — česká spisovateľka. Svojo práce publikovala aj v Nitre VII… (1877), a to Naše pohádky (str. 130) a Imortella (str. 131). Zrejme narážka na jej „trúchlivú“ poéziu.

[428] Recenziu Vajanský nepublikoval.