List 329. J. Vlček S. H. Vajanskému

V Prahe 18 20/IV 1889

Svetko môj,

prichodí mi poďakovať sa Ti ešte za ochotu, s ktorou si rozpovedal vec o Gavlovičovi; je tu veru ťažko riešiť: cit mi hovorí, že J by bolo lepšie, pravopis, ako si ho naznačil, zdá sa nasvedčovať predsa len G. Pri tomto vari zostanem.

I za pochvalu, ktorú si vydal v N. N. počiatku ,Dejín‘,[1541] srdečne ďakujem; každému dodáva chuti, keď ho pochváľa. Ničmenej neokúňam sa vyznať, že bola nezaslúžene veľká: nie zo skromnosti, no z presvedčenia svojho. Ďaleko, ďaleko

-----File: kor0383.png---\Daniel.Winter\slavomir.danko\viera studenicova\--

knižka moja kríva za vzormi, ktorými tešil som sa letá! (Macaulayho[1542] si uhádol; miesto Rankeho[1543] však bol to Nemec Hettner[1544] a Francúz Taine.)[1545] Dostihnúť ich — ťažká robota: na to ani talent nestačí, ani vari látka neni dosť príhodná. Bojím sa, že takými pripriaznivými úsudkami zbudí sa veľké očakávanie — a príde mačacina!

Toľko o sebe.

,Literárne poznámky‘[1546] sú mi veľmi vhod. Pokračuj, ako Ti len možno! Len o jedno prosím: úsudkov mojich z r. 1880 dovolávaj sa čo najmenej; za desať rokov človek vo všeličom sa koriguje!

Tešíme sa románu[1547] Tvojmu. Konečne!

Naproti tomu Olejkár[1548] nás nepotešil. Hovorím rovno, brat môj, ako som vždy hovoril; často vari i na svoju škodu. Vieš, že uznávam staríka Tvojho nebohého ako výtečného essayistu, ako nedostižného rečníka, ako hlbokého teológa, ako hlavu filozofickým duchom preniknutú; čo zásluh získal si o národ, zostane mu vždy. No i romány a piesne jeho možno iba z tohoto stanoviska posudzovať bez krivdy. Neide tu o tie silvestrovské, sklenné, hodinové anachronizmy, neide o zmodernizovanie postavy Matúšovej v duchu národnom, neide o romantické dýky, jedy, chodby a temnice — no o scény (odpusť mi to slovo, je medzi nami) naivné, ako sú napr. milostné rozhovory v kap. III a IX, z veľkej časti i dialógy Hrabovcove zo zlatníkom, aj Matúšove s Ilmurom. Ako tam hovorí Vít lebo Ľudmila (psychológiu do ruky, Svetko!), tak nehovoril žiaden zaľúbenec na svete — ani romantický, ani klasický, ani realistický, ani naturalistický; to jednoducho nie je pravda.

Tým nenie povedanô, že by tá novela nebola pre svoju dobu významnou. No už či veríš, či nie, Ty sám si pôžitok z nej umenšil najväčšmi: po Tvojich dialógoch, Tvojich scénach Olejkár spraví vždy slabý efekt. Darmo budeš hovoriť, že je to písané vtedy a vtedy; na to obecenstvo nikdy nepristane.[1549] A už ja sa nazdávam, že Petrarkove ľúbostné verše,[1550] aj tie Cervantesove novely,[1551] aj čokoľvek pre svoj vek je charakteristické, vždy zostane a bude sa páčiť. No slabé stránky Olejkára nie sú charakteristické pre dobu, v ktorej povstali, ale pre autora, ktorému sa nepodarili. Či vari sa nazdáš, že napr. o sto rokov Olejkár a Suchá ratolesť budú sa rovnako čítať? Tamten neo-

-----File: kor0384.png---\Daniel.Winter\slavomir.danko\viera studenicova\--

svetlí ani XIV. vek, ani XIX.; táto zostane vždy obrazom Slovenska našej doby, a hodz je ,suchá‘, bude sa zelenať vždy, nech prúdy literárne pôjdu akokoľvek.

Rozumejme si. Ide o to, aby cudzina (v tejto veci aj Česko je pre nás cudzinou) nehľadela na naše oceňovania našich diel ako na panegyriká. Vedeli sme byť na druhých prísni, buďmeže i na seba. Že Tyl,[1552] Chocholoušek[1553] atď. nič nenapísali, čo by stálo vyššie ako Olejkár, je fakt; ale fakt je tiež, že hist. romány ich náležia histórii a nie životu! —

Toľko v krátkosti pre Teba. Nemaj mi za zle, ale chcel som Ti úprimne povedať, o čom tieto dni často som rozmýšľal.

Srdečný pozdrav!

Tvoj J.

(SAPL)



[1541] Vajanský uverejnil recenziu Vlčkových Dejín literatúry slovenskej v Národných novinách XX (1889), č. 41. Jeho hodnotenie bolo vysoké. Medziiným písal: „Tak asi píše Maculay, Ranke. Z Nemcov jediný Ranke, tak píšu moderní francúzski esejisti.“ Okrem toho posudzoval Vlčkove Dejiny… ešte v tomže ročníku v č. 107 — 113.

[1542] Thomas Babington Maculay (1800 — 1859) — anglický historik. Hlavným jeho dielom bola History of England frоm the accesion of James II. (1848 — 1855 — zväzky 1 — 4; 1861 — zv. 5).

[1543] Leopold von Ranke (1795 — 1886) — zakladateľ modernej nemeckej historiografie, univerzitný profesor v Berlíne. Svoje metodologické zásady vyložil v spise Zur Kritik neuer Geschichtschreiber (1824).

[1544] Herman Theodor Hettner (1821 — 1882) — nemecký literárny historik, profesor dejín umenia v Jene a v Drážďanoch, autor celého radu literárnohistorických prác, napr. Literaturgeschichte des XVIII. Jhr. (1856 — 1870). O vzťahu J. Vlčka k Hettnerovi pozri v štúdii Milana Pišúta, Jaroslav Vlček klasik slovenského a českého literárneho dejepisu, odtlačenej ako úvod k Vlčkovým Dejinám literatúry slovenskej, ktoré vyšli v Bratislave 1953 (str. 7 — 23).

[1545] Hyppolite Taine (1828 — 1893) — francúzsky filozof — pozitivista, literárny historik, profesor dejín umenia na École des beaux arts. Známa je jeho práca Filozofia umenia (Philosophie de l’art, 1881), slovenský preklad vyšiel v Bratislave r. 1957. (Preložil a štúdiu napísal dr. Michal Bartko.)

[1546] Vajanského Literárne poznámky vychádzali v Národných novinách XX (1889), na pokračovanie, a to v číslach: 41 — 44, 46, 51 — 54, 57, 59, 63 — 64 a 72.

[1547] Na rozhraní.

[1548] J. M. Hurbanov Olejkár (Román z počiatku XIV. stoletia) vyšiel v druhom vydaní pripravenom S. Hurbanom v Turčianskom Sv. Martine 1889.

[1549] J. Vlček naráža na Vajanského hodnotenie Olejkára v Národných novinách (XX, 1889, č. 46), v ktorom sa uvádzalo: „My mladší neboli sme ešte na svete, keď povstala téma Olejkára, odvtedy premohli sme klasicizmus, romantiku, premáhame verizmus a falošný realizmus — strovili sme Gogoľa, Dostojevského, Gončarova, Turgeneva a celú školu pravých realistov, a preto nesmieme hľadieť na diela našich prvých borcov z jakéhosi piedestálu — nezaslúženého osobne, len jedine tým, že požívame už ovocie oných starých borcov a mysliteľov.“

[1550] Francesco Petrarca (1304 — 1374) — veľký taliansky básnik. Jeho ľúbostné verše vyšli v knihe Canzoniere.

[1551] Miguel de Saavedra Cervantes (1547 — 1616) — slávny španielsky spisovateľ. Ide o jeho Poučné novely. Do češtiny ich preložil A. Pikhart.

[1552] Josef Kajetán Tyl (1808 — 1856) — český národný buditeľ, prozaik, básnik, dramatický spisovateľ

[1553] Prokop Chocholoušek (1819 — 1864) — český spisovateľ, novinár. Vlček naráža na povrchnosť niektorých Chocholouškových epických prác najmä s historickou tematikou.