List 345. J. Gerometta S. H. Vajanskému

Vo Veľkej Lovči dňa 11. okt. 889

Veľkomožný, slovutný Pane!

Len z Vášho včera podvečer prijatého vzácneho dopisu dozvedel som sa, že „Tichomír Milkin“,[1655] ktorý skutočne veľmi zdarilé verše do „Kat. novín“ zasiela, má byť Ján Ďateľ,[1656] predtým kat. farár v Hornej Mičinej pri B. Bystrici, asi od pol roka farár v Jano-Lehote (Drechster-Háj). On to bude, ako z daktorých okolností i ja teraz zatváram, zvlášte z toho, že lanského roku v auguste uverejnil podarenú ódu k druhotinám arcijahna Szepessyho,[1657] farára trubinského. On študoval v B. Bystrici, narodil sa, dľa nášho šematizmu, v Lipt. Sv. Michale dňa 24. okt. 1847, je teda Vaším rovesníkom, bo Vy ste už roku 1848 boli malým chlapčekom, s ktorým sa náš slovutný Ľudovít Štúr, keď bol návštevou u Vášho stejne slovutného pána otca, rád zabával, ako to z(o) „Spomienok tohto v ročníku VI. „Pohľadov“ uverejnených rečeno:[1658] on teda bol istotne Vaším spoluškolníkom v B. Bystrici, kde bol Vaším konškolárom aj farár viešťanský, Martin Húska,[1659] ako mi to opätovne povedal.

Veľmi dobre urobíte, keď Jána Ďatľa listovne povzbudíte k básnickým prácam pre Vaše „Pohľady“.[1660] Jeho treba pobádať, keďže je on, ako som už presvedčený, „Tichomír Milkin“, k písaniu básní do „Pohľadov“, a nikto to s takým zdarom nemôže urobiť ako Vy.

Ráčte mu teda písať pod adresou: „kat. farár v Jano-Lehote Drechster-Háj (to je nemecká fara), via Bars-Szent-Kereszt.[1661] Pošta je in loco.[1662]

Akosi si veľmi váha prísť premena. Jestli to tak ešte 10-15 rokov potrvá, naša inteligencia náramne sklesne a sotva bude možno udržať „Národnie noviny“, tým menej „Pohľady“. Ľud ovšem nebude možno pomaďarčiť; to by nedocielili, čo by aj do každej dediny 10 maďarizátorov poslali, ale ľud ten bude len mŕtva, nedvižná masa, bez inteligencie.

Obsah Vášho vzácneho listu zdelím v odpise Ďatľovi.

Boh Vás zachovaj stále pri dosiaľnej nevyčerpateľnej duchovnej sile!

Značím sa so zvláštnou úctou

Váš pokorný sluha Ján Gerometta

Popis. Na liste, ktorý ste mi ráčili písať, stála v adrese pôvodne čo miesto, kde bývam, Jano-Lehota, teda práve miesto obce, v ktorej bydlí Ďateľ.

I Ďateľ sa musí báť, vlastne nemusí, ale bojí sa držať naše časopisy, čo z toho zatváram, že ste nevedeli, kde bydlí. Keby držal daktorý z našich časopisov, boli by ste v zozname predplatiteľov našli, kde bydlí. Smutná vec, že sú skoro všetci našinci tak malomyseľní; preto môžeme sa základne obávať, že jestli sa viac rokov verejné menovite politické veci, z tej lebo z onej dôraznej príčiny obrat k nášmu prospechu nevezmú, bezmála o celú inteligenciu my prídeme. Vaše obodrujúce od viac rokov dosť často vyslovované nádeje v skorý obrat, žiaľbohu! nechcú sa splniť. Olovené krídla majú kdesi. Idem[1663]

G.

(SAPL)



[1655] Tichomír Milkin (1864 — 1920) bol pseudonym katolíckeho farára v Smolinskom Jána Donovala, a nie Jána Ďatľa.

[1656] Ján Ďateľ (1847 — 1928) — katolícky farár, dekan v Hornej Mičinej, v Jánovej Lehote a neskôr v Slatine.

[1657] Ide o Jozefa Szepessyho. Oslavný spis mal názov: Pejma ku oslave kňažských druhotín… Jozefa Szepessyho… dňa 27. augusta 1888 venovaná od jeho ctiteľov. Zprávu o tom priniesli Katolícke noviny XXXIX (1888), č. 19.

[1658] Rozpomienky. Píše dr. Jozef Miloslav Hurban. Vychádzali na pokračovanie v Slovenských pohľadoch r. 1886 a 1887.

[1659] Martin Húska — katolícky farár vo Vieske, cirkevný spisovateľ

[1660] Ján Ďateľ báseň Handrár — uverejnil až v Slovenských pohľadoch XV (1895), 288 — 295.

[1661] via Bars-Szent-Kereszt (lat. maď.) — cez Tekov — Svätý Kríž

[1662] in loco (lat.) — v mieste, tu

[1663] Idem (lat.) — ten istý