List 348. J. Vlček S. H. Vajanskému

25. 10. 89

Svetko môj,

máš pravdu: čudno to vyzerá u nás. Tak sa vidí, že nevybŕdneme. Málo zaujatej inteligencie, málo prostriedkov a moc potrieb. Zobudili sme sa vari len na to, aby zaspávanie konečne bolo tým boľastnejšie. Nuž teda sen — beztak je lepší než neslávne bdenie!

Kritiku ,Kat. nov.‘ som dostal a viac som nad ňou rozmýšľal, než je vari hodna. Vidno z nej, že nášmu kat. kňažstvu Czambel je autorita (z posudku silno znejú jeho rozumy), a že pre túto čiastku našej inteligencie som sa unúval s písaním márne. Nemýľ sa, čo hovorí páter Ďateľ, to je ešte najmiernejší výraz mienky nášho katolíctva. Konečne, že moja práca je plytká, bez hĺbky kritičnej, bez vedeckého ,základu‘, ako hovorí, to zo svojho stanoviska môže mať pravdu. Pragmatiku nepochopí každý, keď sa mu nevolá: toto je mydlo a toto sú sviečky, — aj učenosť uzná mnohý, iba keď vidí pod čiarou hŕbu citátov. No čo ma škrie, je systematické zavádzanie čitateľstva nepravdami, ako napr., že vraj z mojej kritiky Sládkovič vyšiel ako ,chudák‘, že Kollár v nej ,zakrpatel‘, že o Hollom vraj nič iného som nepovedal, iba že ,veľa‘ značí atď. To jednoducho nie je pravda, a keď v náboženskom liste slovenskom dovolia vytlačiť také slová, nuž to svedčí o veľmi smutnom úrovni mravnom tých pánov.

A teraz povedz, brat môj: je hodno trúdiť sa roky robotou, pre ktorú väčšina našich vzdelaných ľudí buď nemá zmyslu alebo priamo ju od sebä odtíska? Pre koho som ju písal? Ty si priateľ, kamarát, druhí s Tebou rovnako súdiaci tiež. Vaša mienka nemôže byť objektívna, už preto nie, lebo ste mi osobne naklonení. Čo vzdialenejší povedia, to váži, a tí hovoria jasne.

Nuž, ja nebudem nechápavým. Natískať sa bolo by škoda. Nech knihu dokončí si kto chce, ja mu dám vďačne materiál posiaľ nazbieraný, ale sám sa vzdávam ďalšej roboty.[1684] Skutočnosť ukazuje, že u nás, kde je buď samý odrodilec alebo zadubený konfesionalist, namám ďalej čo robiť. —

Radujem sa z Tvojej usilovnej roboty. Maj len dôveru v sebä: keby som všetko tak iste vedel, ako viem, že bude dobrá, dokonalá, dobre by bolo. Tvoja inšpirácia posiaľ nikdy Ťa ešte neopustila.

Kompánek mi poslal svoju knižku so srdečným prípisom. Adresoval na Puškinovo námestie!

,Istoriu‘ neposielam. Nezdržal by si sa zase o nej referovať,[1685] a ja nechcem, aby moje meno kedy viac prišlo do novín. Zas bych pobúril pokoj mnohým ľuďom zbytočne a vyvolal odpor.—

Srdečný pozdrav všetkým Tvojim!

Jar.

(SAPL)



[1684] Knihu J. Vlček dokončil.

[1685] O práci informuje J. Škultéty v Slovenských pohľadoch XI (1891), 199 — 200. Predhovor T. D. Florinského ku knihe Istorija slovackoj literatury… (Kiev 1889) priniesli Národné noviny XX (1889), č. 130.