List 350. S. H. Vajanský J. Vlčkovi

T. S. M. 28. 10. 89

Vlk!

Tak tragicky nesmieš brať zlosť a tmárstvo kozojebcov v kutnách.[1693] Božechráň, aby Ťa mali odstrašiť títo jednotlivci, aby si myslel, že je to mienka všetkých. Veľká väčšina verí mne a poctivej práci. A potom; to je klika, ktorá chce nás poraziť, a keď my budeme reterovať i bude porážka. Tak lacno nesmejú triumfovať. Dnes napísal som článok[1694] proti svinskej klike, ešte šetrno, ale som im sľúbil, že ich odkryjem. Neboj, čitatelia N. N. mňa zbožňujú vyše zásluhy a mne tú moc nevyrve ani „Sa“,[1695] ani nik. Práve by si sa mal sponáhľať, lebo si druhú časť[1696] mravne dlžen, keď si prvú podal. Tak chabý nesmieš byť. Bola by to za radosť vo chlieve Czamblov,[1697] Osvaldov a všetkých manželov kucháriek, keby Ťa tak ľahko zronili.

Ale ich nenie mnoho, to sú ti štréberi, píšúci do katolíckych plátkov, nikým nečítaných. Okrem toho máme ich v rukách s Bibliou Sasinekovou! Tu môžeme spustiť taký chladný tuš, že ich seminárské srdcia klesnú do čižiem. Ja som vedel, čo robím, keď som Kompánka uvážil. Tých pár uličníkov Ťa nesmie odstrašiť. Ty by si nie ich, ale nás všetkých zronil, po našich chrbátoch by sa vozili títo Pietrovi miláčkovia. Boh uchovaj. Ba práve radím Ti oznámiť v Novinách, kedy vyjde II. časť, celkom ticho. To ich zarazí. Len žiadna polemia. My sme dosť silní umlčať ich. Napadnúť, ale nie jako obranu, ale tam, kde sa potkli. „Iskru“ som mal venovanú Czamblovi (Kôň a osol),[1698] ale som si to rozmyslel. Nenie toho hoden. Preňho by to bol gradus ad parnassum.[1699] Boh ťa chráň odpovedať na Ďatľa…,[1700] že lže, je isté, a ja mu tú lož dokážem. V tomto čísle som dal presádzať článok „Hlasu N.“,[1701] kde stojí, že práve Kollára a Hollého si dobre charakterizoval. Tak treba biť tých lumpov. Ostatne, keď tá klika nezačúchne, ja im tak napravím hlavu. To neide o Teba: oni na nás všetkých, kde môžu, krivo hľadia. I tu chcú vlastne mňa biť — tak to všetci berú — no môj chrbát je dosť široký, a riposto nevystane.

Počni, a trebárs rozdeľ si druhú časť na dva razy. Len skôr pod tlač. Len žiadnu retirádu.

„Istoriu“ pošli! Čakám ju na iste. Nerob si nič z toho. Pohýbal si barinou — a divíš sa, že smrdí.

Zdelil som Tvoju dešperáciu Dulovi a Vilmuške — všetci hovoria, abys’ práve tým smelšie písal. A ver mi, tých pánov je málo. To sú takí nespokojenci z hlúposti a jedu, že čo vie perom kývnuť, je luterán. Ale kto za to môže?

Odpíš a pošli „Istoriu“ a Liera[1702] od realistu!

Cheruvimkovi bozkávam rúčku s prstienkom

Zdravstvujte

Váš starý, plesnivý Svetko Hurban

(LANM)



[1693] Narážka na kritiky Vlčkových Dejín literatúry slovenskej v Katolíckych novinách. Pozri pozn. č. 5 k listu č. 338.

[1694] Ide o článok Vnútorné obrodenie, Národné noviny XX (1889), č. 127.

[1695] t. j. František V. Sasinek.

[1696] Vlčkove Dejiny literatúry slovenskej vyšli v dvoch častiach, a to prvá r. 1889 a druhá r. 1890.

[1697] Narážka na Czambelovu recenziu.

[1698] Iskra (Kôň а osol) nevyšla v Národných novinách na r. 1889.

[1699] gradus ad parnassum (lat.) — stupeň na Parnas

[1700] Jaroslav Vlček na kritiku neodpovedal priamo, reagoval iba nepriamo v článku Storočie literatúry slovenskej, Národné noviny XX (1889), č. 151.

[1701] Hlasu N. — t. j. Hlasu Národa. Článok odtlačil S. Hurban pod názvom Česká kritika o Vlčkových „Dejinách literatúry slovenskej“, Národné noviny XX (1889), č. 127.

[1702] Hlasu N. — t. j. Hlasu Národa. Článok odtlačil S. Hurban pod názvom Česká kritika o Vlčkových „Dejinách literatúry slovenskej“, Národné noviny XX (1889), č. 127.