List 127. Ambro Pietor S. H. Vajanskému

Vacov 15/2 99

Brat môj drahý Sveto!

Dobre ste urobili, že ste tú správu o odvrhnutí mojej prosby neuverejnili![1044] Sám som na to prišiel v pondelok popoludní, že najlepšie mlčať, ale bolo neskoro vám to telegrafovať, lebo telegram bol by som mohol poslať len v utorok ráno o 1 9. h., a vtedy ešte len ide najprv k direktorovi a odtiaľ ho expedujú. Nuž neskoro. Dnes som Vám telegrafoval, že neuverejniť. Prečo? A posteriori,[1045] ovšem, bolo by lepšie bývalo prosbu nepodať, no v tých okolnosťach, v akých som to vtedy urobil, urobil by som to aj dnes, ba ešte skôr, bo cítim, veľmi cítim ťarchu väzenia a začo? prečo? — — — No vec je vybavená a konec! Za neuverejnenie som ja hlavne preto, aby si „Hlas“ nemyslel,[1046] že to jemu kvôli na akési ospravedlnenie. A s blbstvami „Hlasu“ pokoj. Veď si len dobre prečítaj ešte raz tú poznámku na Štef. leták (str. 250)[1047] a kombinuj! Človek je tu v myšlienkach často rozháraný, nuž neskoro mi prišlo na um, že najlepšie s tými ľuďmi sa nezaoberať.

Mám sa tak-tak. Dosť trpkých chvíľ. Najlepšie by bolo, keby bolo vždy špatné počasie, ale tu máme teplé, krásne dni ani v máji. A keby aspoň nebolo toho zatvárania o 7. h. večer! A to potrvá do 1. mája. To sú výhľady! Aj ináč je všetko prísnejšie, ako kedysi bývalo. Segedín to zapríčinil.

Teraz nás je tu 7: my traja a štyria z „vyvoleného“. To je spoločnosť!

Nácko[1048] začína byť netrpezlivý, ani spávať nemôže, že bolia ho všetky údy; už si raz aj poplakal, chudák. Zabávame ho, ako môžeme. No veď mu to prejde, kým trochu navykne. Jeho šťastie, že ho dali sem a nie do Segedína.

Srdečný pozdrav celej redakcii!

Zbohom!

Tvoj úprimný A. Pietor

Ale ste všetci mlčanliví, nič nepíšete!

(SAPL)



[1044] Išlo o prosbu Ambra Pietra o omilostenie, ktorú poslal 30. novembra 1898. (O tom podáva vysvetlenie Pietor v článku Na objasnenie odtlačenom v Národných novinách z 25. februára 1899.) Žiadosť bola zamietnutá a Pietor zostal vo vacovskom väzení šesť mesiacov, dva mesiace mu nakoniec odpustili. Pozri Národné noviny XXX (1899), č. 68.

[1045] a posteriori (lat.) — zo skúsenosti, dodatočne

[1046] V Hlase z 21. februára 1899 (č. 8) sa písalo v rubrike Rozmanité zprávy: „V Martine sa robia vraj kroky zo strany najohnivejších maďarónov, aby p. redaktor „Národných novín“ bol amnestovaný. Ako príde p. redaktor Ambro Pietor k tomu nevieme a dovoľujeme si o tom silno pochybovať, lebo by sme ho v národe neradi videli — mŕtveho. Pán redaktor i svojimi skúsenosťami i svojim perom ešte mnoho dobrého môže urobiť národu a rozhodne mu nie je treba maďarónskej amnestie. Musí sedieť a poriadny Slovák to i vysedí. Toto je naše stanovisko a každý čestný človek a Slovák nám uzná, že je to stanovisko pravé… Ak neni právo a spravedlnosť, milosti netreba“.

[1047] Ide o článok Mi az oka? — Čo je príčinou? podpísaný iniciálkou B, ktorý vyšiel v Hlase I (1899), č. 8, s. 246 — 251. V ňom autor komentuje maďarský politický leták dr. Miloša Štefanoviča, ktorý vyšiel v Martine. Na str. 250 sa okrem iného písalo: „V tomto politickom letáku nie je síce povedano o našom pomere k Maďarom nič nového, ale jedno je v ňom predsa, čo treba zaznačiť. Doteraz bol tón slovenských politických časopisov i brožúr lamentujúci, nadávajúci a vyhrážajúci sa. Alebo strašili sa Slovanstvom, alebo — keď bolo zle, strčili hlavu do piesku.

„Národné noviny“ nikdy neusilovali sa nájsť dáky modus vivendi s Maďarmi, ani nezáležalo im na tom, aby dozvedeli sa Maďari to, čo píše, ako zmýšľa najstarší slovenský politický orgán.

Dr. Štefanovič stavia sa tu na stanovisko, myslím, od terajšej praxe odchodné. Formou, obsahom — tónom je nie „martinský pansláv“, ale slovenský človek. My slabší musíme hľadať spôsob cesty, aby nás silnejší porozumel. Maďar porozumie nás len maďarsky, preto uznávame tento spôsob šírenia znalostí o nás, na javo dávanie našich snáh a túžieb medzi Maďarmi, za správny a jedine praktický. Ačpráve nie je našim prvým bodom programovým práca politická, vítame tento prejav a pripojujeme sa k nemu.“

[1048] Nácko — asi Ignác Országh, národovec, najprv účtovník, neskôr veľkostatkár. Informácia dr. Pavla Halašu.