List 128. Ambro Pietor S. H. Vajanskému

Vacov 17/2 99

Brat môj drahý Sveto!

Pár slov pre orientáciu. Iste vám je už známo, že Milan Hodža je už v Kluži.[1049] Odtiaľ písal Žiakovi medziiným: „Moje poznámky o „MSS“, na ktoré sa pán Škultéty[1050] tak veľmi nahneval, budem v páde polemie zastávať do posledných konzekvencií“. Strach a hrúza!

Ďalej: „Pero, ktoré chceš, aby sa zlomilo, ešte vlastne ani nezačalo písať. Čo my teraz robíme, je ešte len príprava. Pôjde to celkom ináč!! Poviem Ti úprimne: pokým páni v Martine, ktorých sa týka, nezačnú robiť, ako sa patrí, pokým redakcia Nár. Nov. nenastúpi cestu, akú žiada si každý zdravo zmýšľajúci človek, do tých čias budeme biť! A jestli nedosiahneme úspechu, začneme na vlastnú päsť. Jestli nepodarí sa kompromis, budeme rúcať; tedy už naozaj rúcať… Vynaložíme všetko k utvoreniu nových smerov, od dnešných (Vašich) zásadne odchylných! To je nie povedačka, to je pevný cieľ!“ — To sú obri! —

Žiak nie je spokojný s poznámkou „Pohľadov“ o jeho „Bájkach“.[1051] Veďže on ich písal práve s politickým namerením a tak že ich treba brať a nie ináč. A že vraj buráca! — Nuž, ako hovorím, je nespokojný.

Dnes je piatok a včerajšie N. N. sme nedostali. Mlčíte, mlčíte!

Pozdrav všetkým

Tvoj úprimný A. Pietor

NB. Ako rečeno, citované riadky z privátneho listu len pre orientáciu a nie k použitiu.

(SAPL)



[1049] Milan Hodža (1878 — 1944) — slovenský politik, novinár, v tom čase študoval právo v Kluži. Bol poslancom uhorského snemu a po r. 1918 sa stal členom Národného zhromaždenia. Od r. 1935 bol predsedom vlády Československej republiky. Spomínanú úvahu „Moje poznámky o MSS“ nepublikoval Hodža ani v Salvových Slovenských listoch, ani v Hlase. Uvedený údaj neuvádza ani Ľudovít V. Rizner v Bibliografii písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. Diel druhý… Matica slovenská, Turčiansky Sv. Martin 1931, s. 108 — 109. Je možné, že Milan Hodža svoje poznámky vyslovil listovne, no údaj sa nám v tomto smere nepodarilo preveriť. Jozef Škultéty na uvedený Hodžov článok nereagoval.

[1050] Pozri Menoslov… č. 116.

[1051] Slovenské pohľady (XIX, 1899, s. 128) zareagovali na Somolického zbierku Bájky v noticke Dobré knižky nasledovne: „Bájok v knižtičke je trinásť. Všetky sú podané prostým, jasným štýlom, miestami s prostonárodnou naivitou, ktorá je vzácnou vlastnosťou takéhoto rozprávania. Tendencia bájok je dobrá: všetky bijú na to, čo je u Slovákov slabou stránkou: pôvodca i touto svojou knižtičkou usiluje sa budiť, posmeľovať, burcovať svoj národ. Temer je primnoho tej politickej školy i nebolo by vadilo — kvôli rozmanitosti — dotknúť sa v dvoch-troch bájkach aj inej struny“. Noticka je bez podpisu. Somolického sa dotkla zrejme posledná veta z pristručnej recenzie.