List 290. S. H. Vajanský Ivanovi Kraskovi

T. S. M. 14. 2. 1909

Drahý brat môj!

Vaše verše uzavrel Spolok[2040] tlačiť pod mojou opekou, ale Vás dá prosiť:

1. Či by ste ich nevydali alebo pod vlastným menom (čo by bolo najkrajšie, pseudonymy sa už vyžili), alebo pod iným pseudonymom, lebo „Cigáň“[2041] je trochu triviálne vo všetkých jazykoch, v slovenskom nepoetické, nakoľko je synonym(om): lhár.

Vydať ich idú krásne, na velíne, s vkusným titulom.[2042] Tedy prosím o odpoveď s obratom pošty, lebo ich dám už skoro sádzať.

Svetozár Hurban

(RAB)



[2040] T. j. Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Martine.

[2041] Pôvodne uverejňoval Ján Botto svoje básne pod pseudonymom Janko Cigáň a až Svetozár Hurban, pravdepodobne na podnet Jozefa Škultétyho, navrhol Bottovi nový pseudonym — Ivan Krasko. Pod týmto pseudonymom vyšla potom aj jeho prvá zbierka Nox et solitudo. (Pozri aj list č. 292.)

[2042] Kraskovi sa vydanie zbierky nepáčilo, hoci ho Vajanský v liste uistil o krásnom vydaní. Posťažoval sa na vydanie v liste Františkovi Votrubovi zo 4. 9. 1909: „Moja knižočka sa ani mne nepáči. Hlavne vadí papier. Je tenký a priehľadný“. Pozri: Korešpondencia Františka Votrubu (1902 — 1944). Materiál zozbierali Štefánia Votrubová a Alexander Šimkovič, pre tlač pripravil a poznámky napísal Alexander Šimkovič, SAV, Bratislava 1961, s. 195.