List 302. Ivan Krasko (Ján Botto) S. H. Vajanskému

Klobuky 18. VII. 09

Slovutný Pane,

pripojene posielam korektúru. Čechizmy som odstránil dľa vzácnej Vašej nárady. Ponechal som „zmráka sa“,[2097] lebo to nepovažujem za čechizmus. Slovo to mám z mojej rodnej dediny. („Keď sa zmrákalo“, „na zmraku sme došli“.). Tiež bych myslel, že slovo „znavená“, v 29. čísle zbierky,[2098] môže ostať, veď máme často používané sloveso „unaviť“. —

V č. 19 „a zlostne, zlostne by sa usmiať chcelo“[2099] rozumiem tak, že niekomu, človeku by sa chcelo zlostne usmiať sa. Mýli tam vynechané sa. Premenil som to: „zlostne smiať sa, zlostne by sa chcelo“, snáď to bude tak zrozumiteľnejšie, zvlášte následkom opravy v predchádzajúcom riadku.

Prozodickú chybu v č. 13, posl. riadok, „sa pohľady“ som nevedel opraviť bez ublíženia zmyslu, i nechal som ju tak. —[2100]

Prológ „Na cestu“ sa mi veľmi páči a nedovolil bych si za nič meniť niečo na ňom.

Zbierku som rozmnožil o 3 čísla. Neviem, ako sa Vám budú páčiť. —

Za starosť, ktorú máte pri vydaní, Vám čo najsrdečnejšie ďakujem!

V úcte Vám oddaný

Ing. Ján Botto

(AMS)



[2097] Ide o niekoľko ráz opakujúce sa slovo z básne Zmráka sa (v rukopise pôvodný názov Na smrku), ktoré Krasko v básni ponechal.

[2098] Slovko znavené (vo verši „znavené oči, smutné a hmlisté“) v básni Balada Krasko ponechal.

[2099] Podľa usporiadania v korektúre a v prvom vydaní č. 19 v poradí mala báseň Srdce moje… Textové varianty navrhnuté v liste Krasko ponechal aj v prvom vydaní zbierky Nox et solitudo.

[2100] Podľa usporiadania v korektúre a v prvom vydaní č. 19 v poradí mala báseň Srdce moje… Textové varianty navrhnuté v liste Krasko ponechal aj v prvom vydaní zbierky Nox et solitudo.