Dňa 6. októbra 1944 prekročil štátnu hranicu bývalej ČSR aj 1. československý armádny zbor v ZSSR a bola začatá prvá etapa oslobodzovania Slovenska zo severovýchodu. O niečo neskôr aj z východu, juhovýchodu a potom aj z juhu. Juhozápadné Slovensko postupne oslobodzovali vojská 2. ukrajinského frontu, ktoré v súčinnosti s vojskami 3. ukrajinského frontu, ktoré obkľúčili silné nepriateľské vojenské uskupenie v Budapešti. V rámci tejto vojenskej operácie boli v decembri 1944 vybojované veľmi ťažké boje medzi riekami Ipeľ a Hron, približne v priestore Levice – Šahy – Štúrovo. Spomínané útvary Červenej armády tvorili severné rameno obkľúčenia Budapešti. Nemecké velenie sa pokúsilo o prielom tohto kliešťového zovretia, ale útok bol odrazený. Následne sa rozhoreli mimoriadne urputné boje, predovšetkým tankových a streleckých útvarov. Nemecký pokus o prielom obkľúčenia bol definitívne odrazený 31. decembra 1944.
Druhá etapa oslobodenia juhozápadného Slovenska bola začatá v januári 1945 prudkými bojmi na dolnom toku rieky Hron. Dňa 6. januára 1945 zaútočila 6. gardová tanková armáda a 7. gardová armáda Červenej armády na 36 kilometrov širokom úseku medzi riekou Hron a sútokom Hrona s Dunajom, v smere na Komárno a Nové Zámky. Po ťažkých bojoch sa situácia v polovici januára stabilizovala. Fašistické vojská tejto situácie využili a zaútočili silou približne 400 tankov, z ktorých 104 strojov bolo v nasledujúcich ťažkých bojoch zničených. Ďalej bolo z boja vyradených 86 samohybných diel a nemecké a maďarské vojsko stratilo približne 5 000 vojakov.
Po týchto bojoch nasledovala príprava Bratislavsko – Brnenskej operácie, ktorá bola začatá 21. marca 1945 klamným útokom a 25. marca bol otvorený útok na hlavnom smere úderu. Oslobodenie Nových Zámkov sa uskutočnilo v rámci tejto operácie a bolo zverené 6. gardovému jazdeckému zboru, ktorý v noci z 28. na 29. marec 1945 priblížil k mestu a po násilnom prechode rieky Nitry južne od Bánova (vtedy Bánovská Kesa), 29. marca oslobodil mesto, ktoré však bolo v ruinách. Historické budovy ako bola radnica, hotel Zlatý lev (niekdajšie sídlo hradného kapitána), arcibiskupský palác (sídlo tureckých pašov a Františka II. Rákócziho), židovská synagóga, atď. boli počas bombardovaní zničené. Preto dnes nenachádzame v meste žiadne staré historické budovy, kaštiele, kúrie alebo meštiacke domy. A z múrov hradu sa dochovali len nepatrné zvyšky. Aj minulosti tvorili obyvateľstvo mesta Slováci, Maďari, Židia, Gréci, Turci, Arméni a iné menšiny.
Počet obyvateľov od 17. storočia po súčasnosť :
Prvé bombardovanie Nových Zámkov 7. októbra 1944
Približovaním sa bojov od východu, zažívali obyvatelia Nových Zámkov častejšie „letecké poplachy“, ale nepredpokladali, že by mesto malo nejaký strategický význam. Naviac sa pošuškávalo, že mesto sa vráti do hraníc bývalej ČSR a prezident Dr. E. Beneš nedopustí jeho bombardovanie, aj keď britské rádio BBC upozorňovalo na možnosť bombardovania Nových Zámkov. Mimochodom, za počúvanie zahraničného rozhlasu bol „pri zistení takej skutočnosti“ zaručený pobyt v koncentračnom tábore, s nezaručeným návratom. Keďže v meste neboli žiadne významnejšie vojenské objekty, ani vojsko sa tu nesústreďovalo (okrem príležitostného prechodu vojakov cez mesto), tak sa stalo, že obyvatelia ohlasované „letecké poplachy“ nebrali príliš vážne.
V sobotu 7. októbra 1944, na poludnie o 12.31 sa rozozvučali sirény a ohlásili „letecký poplach“. Zakrátko bombardovacie lietadlá 15. leteckej armády USA prileteli smerom od Győru a Komárna. Ich kovové konštrukcie sa v jesennom slnku trblietali striebristým leskom. Preleteli nad mestom, otočili sa a o malú chvíľu začali dopadať a vybuchovať bomby. Bombardovanie v štyroch vlnách, s malými asi 10 minútovými prestávkami trvalo od 13.45 do 15.05. Bombardovalo sa tzv. kobercovým náletom hlavne železničná stanica a okolie, pričom na priľahlé časti mesta dopadlo tiež mnoho bômb. Bola zasiahnutá plynáreň, hotel Bláha, neďaleká Ľudová škola pri železničnej stanici, železničiarska kolónia za Tromi mostami a v centre mesta Majzonovo námestia, (vtedy Malý rínok) a Neologická synagóga. Silne boli poškodené Turecká ulica, Korzo, Štefánikova ulica, Nitrianska a Komjatická ulica, Výpalisko atď. Hlavné námestie počas tohto bombardovania nebolo priamo zasiahnuté.
Systém koľají na železničnej stanici bol rozvrátený, bola zničená budova stanice, výhrevňa, 40 rušňov, 1 370 osobných a nákladných železničných vozňov s nákladom aj prázdnych. Na stanici a v okolí bolo napočítaných 364 kráterov. Zostalo mnoho mŕtvych, ranených a ľudí, ktorí sa jednoducho stratili... Z obyvateľov mesta sa podarilo identifikovať len 372 mŕtvych. Veľa bolo neidentifikovateľných civilných osôb a vojakov, ktorí sa zdržiavali na stanici a v okolí ako cestujúci. Celková bilancia mŕtvych a ranených sa pohybuje asi do 800 osôb. Mnoho obetí zostalo v zasypaných alebo zbúraných, málo odolných protileteckých krytoch a v pivniciach rodinných domov, ktoré boli zavalené padajúcim murivom.
Letecký útok na Nové Zámky dňa 7. októbra 1944 vykonalo 83 ťažkých bombardovacích lietadiel typu B-17 Flying Fortress a 82 typu B-24 Liberator, patriacich do zostavy 55. bombardovacieho krídla 15. LA USAF, ktorým stíhaciu ochranu zabezpečovalo 50 stíhacích lietadiel P-51 Mustang. Bombardovalo sa z výšky 5 000 až 8 900 metrov, 500 lb (227 kg) a 1000 lb (454 kg) trieštivotrhavými leteckými bombami, so zapaľovačmi nastavenými na oneskorený, teda trhavý účinok. Na mesto dopadlo celkovo približne 395,25 ton týchto bômb (asi 1 740 kusov). Drevené obloženie železničných vagónov horelo ešte niekoľko dní. Oheň v koľajisku bol výdatne podporovaný horľavým nákladom, palivom a strelivom, ktoré vybuchovalo až do noci z 9. na 10. október. Jednotlivé výbuchy bolo počuť v celom meste.
Ešte stojí za pozornosť, že v skupine bombardovacích lietadiel B-17 Flying Fortress letelo aj šesť strojov bez bômb. Táto skupina sa v priestore Balatonu oddelila od ostatných strojov a nepozorovane odletela pod ochranou stíhacích lietadiel na letisko Tri Duby, aby odtiaľ odviezla tam čakajúcich amerických letcov, ktorí sa dostali na Slovensko väčšinou po opustení lietadla padákom. Tieto lietadlá viezli cestou na Tri Duby vojenský materiál (zbrane, strelivo, výbušniny, zdravotnícky materiál) a príslušníkov spravodajskej skupiny ako pomoc SNP. Ale pravdepodobne prioritnou úlohou bol odlet 25 spojeneckých letcov, 5 francúzskych partizánov a ďalších osôb do Talianska.
Koniec „leteckého poplachu“ bol oznámený v 15.30. Mesto ostalo bez elektrickej energie, lebo transformátory a vedenie boli úplne zničené. V mestskej časti obývanej Rómami, zvanej Péro (Pirító), ktoré bolo úplne zničené, prežil bombardovanie len jeden človek. Bolo potrebné ihneď povolať vojenské jednotky, ktoré postupne odstraňovali trosky, uvoľňovali ranených a vyberali mŕtvych zo zavalených objektov a málo odolných protileteckých krytov. Mnoho mŕtvych nejavilo známky iného poranenia, len ako sa postupne dusili pod závalmi, tak od bolesti si doráňali prsty na rukách až do kosti. Aj to je možné, že sa snažili holými rukami vyslobodiť zo závalu. Veľa obyvateľov zostalo bez prístrešia a bez akéhokoľvek majetku. Kto mohol, odchádzal na vidiek k príbuzným, alebo priateľom. Celé mesto sa ponorilo do nemého smútku. Pochovávalo sa už dva dni a nemalo to konca. Kto vedel, pomáhal vyrábať rakvy, ktorých bolo stále málo.
V miestnom Múzeu J. Thaina je uložený originál policajného hlásenia z 9. októbra 1944, ktorého preklad tu uvádzame v plnom znení:
Novozámocké veliteľstvo maďarskej kráľovskej polície
Čís. 3074/194 Vec: Hlásenie škôd, spôsobených nepriateľským leteckým
útokom, ktoré utrpelo okresné mesto Nové Zámky
HLÁSENIE O ŠKODÁCH
Letecký útok podniknutý proti okresnému mestu Nové Zámky bol zahájený 7. októbra 1944 v čase 13 hodín 45 minút. Trvanie leteckého útoku: 80 minút.
Trvanie poplachu dňa 7. októbra 1944 od 12. hod. 31.min do 15. hod. 30. min.
Počet nepriateľských lietadiel: V jednotlivých vlnách 19 – 21 ťažkých bombardovacích lietadiel. Útok bol vykonaný v piatich vlnách. V čase útoku, respektíve počas poplachu, podľa tunajšieho zistenia, lietalo nad mestom 104 štvormotorových anglo–amerických ťažkých bombardovacích lietadiel a 28 stíhacích lietadiel.
Druhy zhodených bômb: Trhacie, zápalné, plynové (chemické), svetelné atď.1 Podozrivé výbušné predmety, hračky, neboli zhadzované. Zhodené bomby boli menších kalibrov, asi 100 – 200 kg. Odborný posudok nebol doteraz vykonaný, pre neprítomnosť odborníka.
Na územie mesta a jeho okolie bolo podľa zistenia zhodených 6 – 700 bômb.
Na území mesta sa doteraz nachádza 51 nevybuchnutých bômb. Po skončení leteckého poplachu približne v 17.30 prostredníctvom kuriéra som žiadal telefonicky z Komárna na veliteľstve II. Maďarského kráľ. okrsku protilietadlovej obrany a od 35. úseku Ministerstva vojny, vyslanie pyrotechnika. Pyrotechnik sa doteraz nedostavil. Moju žiadosť som telegraficky zopakoval ráno 9. októbra 1944. Miesta nevybuchnutých bômb som dal označiť, a po odoslaní živých osôb som zakázal zdržiavať sa v blízkosti týchto bômb.
Rozsah škôd: a/Úplne vyhorelo 5 prízemných a 1 poschodová budova.
b/Požiarom bola ťažko poškodená 1 poschodová budova.
c/Úplne bolo zničených 136 prízemných a 17 poschodových budov.
d/Ťažko bolo poškodených 133 prízemných a 8 poschodových budov, ktoré sú neobývateľné.
e/Ľahké poškodenie, väčšinou poškodené strechy vplyvom tlakovej vlny utrpelo 70 budov.
Bez prístrešia zostalo asi 500 rodín, spolu 1200 – 1300 osôb. Podarilo sa na území mesta dočasne ubytovať všetkých, ktorí zostali bez prístrešia.
Počet mŕtvych bol doteraz stanovený na asi 100 mužov, 130 žien, 15 chlapcov do 16 rokov a 30 dievčat do 16 rokov.
V hlásení o škodách je aj 200 maďarských osôb, z toho 14 maďarských vojakov a 30 nemeckých vojakov. Pod ruinami, navŕšenou zeminou a troskami sa nachádzajúci mŕtvi sa uvoľňujú priebežne.
Počet ťažko ranených: 134. Z toho 56 mužov, 45 žien, 15 chlapcov do 16 rokov a 9 dievčat do 16 rokov.
Počet ľahko ranených je asi 80 osôb.
Z ranených osôb sa podarilo umiestniť v nemocnici 83 osôb, ktoré sú aj v súčasnosti v nemocnici.
Celkové vyčíslenie materiálnych škôd nebolo vykonané.
Útočiace lietadlá sa žiaľ nedostali do paľby protilietadlových zbraní. Na území okresného mesta Nové Zámky nebola postavená protilietadlová delostrelecká jednotka. Útok nepriateľa, bombardovanie sa vykonávalo z výšky asi 2000 – 3000 m. Strmhlavé útoky alebo útoky z malých výšok sa nevykonávali. Pristátie alebo pád nepriateľského lietadla na územie mesta a jeho okolie nebol zaznamenaný.
Nepriateľské bombardovanie bolo sústredené na železničné nádražie a jeho okolie, ktoré leží na severnom okraji mesta. Okrem toho 2 vlny zasiahli vnútornú časť mesta na 10 – 12 miestach. Počas bombardovania bolo v železničnom nádraží 15 vlakových súprav. Boli naložené uhlím, strelivom, obväzovým materiálom a nemeckým vojenským materiálom. Väčšina vlakových súprav zhorela účinkom bombardovania. Oheň spôsobila vlaková súprava oleja,2 ktorá sa nachádzala v nádraží. Na hasenie požiaru som použil mne podriadené hasičské motorové striekačky, avšak napriek nedostatku vody a životu nebezpečnému opakovanému bombardovaniu sa podarilo zabrániť rozšíreniu požiaru. Pri hasení požiaru som dostal výpomoc po jednej motorovej striekačke zo Senca a Šurian.
Počet mŕtvych sa zvýšil z toho dôvodu, že výbuchy bômb všade zasypali pivnice prízemných domov, ktoré sa použili ako protiletecké kryty.
Stanovenie škôd a záchranné práce som po skončení bombardovania okamžite začal.
Oneskorené vyhľadávanie nevybuchnutých bômb zdržuje záchranné práce a odpratávanie ruín. Dodávka elektrickej energie bola v dôsledku bombardovania prerušená. Telefonické, telegrafné a poštové spojenie je prerušené.
Nové Zámky 9. októbra 1944
Veliteľ mestskej protilietadlovej obrany
Dr. vitéz Lengyel István
M. král. policajný radca, a vedúci kapitanátu
Poznámky:
1.Použitie zápalných, chemických a dokonca osvetľovacích bômb vzhľadom na dennú dobu a stav počasia nebolo pravdepodobné. Následky bombardovania v obývanej časti mesta, dokumenty 465. bombardovacej skupiny 15. LA USAF túto domnienku potvrdzujú. Pravdepodobne boli použité len trhacie bomby hmotnosti 500 lb (227 kg) a 1000 lb (454 kg) plnené trhavinou RDX (hexogén).
2.Išlo pravdepodobne o palivo, naftu alebo ropu.
V Kronike miestneho Františkánskeho kláštora sa nám zachovalo pôvodné svedectvo pátra Klementa (Minaříka), ktoré má mimoriadnu výpovednú hodnotu. Čítajme:
7. októbra 1944
„Od existencie Nových Zámkov je to jeden z najsmutnejších, najkrvavejších dní záhuby! V sobotu dopoludnia po 11 hodine už naznačili nálet nepriateľských lietadiel. Pokojne sme si sadli k obedu, už sme to nebrali veľmi vážne, pretože v skupinách po sedem nad nami často prelietavali stovky strieborných anglických alebo amerických lietadiel pripomínajúcich – pardon za výraz – písmená, na čele s čiernym vedúcim lietadlom. V priebehu 10 – tých minút po ich odlete bolo počuť bombardovanie ďalekého cieľa; už sa vytvoril názor, že nás vynechajú buď z politických dôvodov, alebo kvôli modlitbám mnohých dobrých suší.
O hodinu opäť prišli smerom z východu, bolo však už podozrivé ako sa medzi sebou umiestnili: v jednej skupine boli 3 – 4 lietadlá. Odleteli na severozápad, hneď nato sa však otočili. Niektorí zvedavci, ktorí sme sa ľahkomyseľne pozerali hore, sme si uvedomili, že by bolo lepšie utekať dole do úkrytu. Ani sme tam neprišli, už sme počuli fičanie a výbuchy bômb. Opakovane sme dostali všeobecné rozhrešenie. Potom sa nám zdalo, ako keby sa bol nad nami rozletel kláštor, neraz sa prerušila dodávka elektrickej energie, zhasli sviečky, steny sa akoby potácali, ľudia popadali, bojazlivé ženy odpadli, zovšadiaľ bol počuť smrteľný rev. Hlas predmodliacich pátrov sa prerušil, vo vzduchu bolo cítiť prach a sil3ný zápach po horení, hrôza sa opakovala vlnovito 6-7 krát po sebe. Medzičasom do úkrytu vpadli na smrť vyplašené plačúce deti, ktoré vonku zasiahol útok a zachránili sa len zázrakom. Z hrôzou nám porozprávali, ako sa rúcajú domy v našej blízkosti, ktoré dostali zásah. Ostatní sa začali medzičasom ešte horlivejšie modliť a vzhľadom na nových, ktorí prišli medzi nás, viackrát sme zopakovali rozhrešenie. Potom prišlo na rad ošetrenie ranených.
Po tretej hodine sa zdalo, že už nebude viac útokov. Páter Atanás, páter František, páter Vincent, páter Botrund a páter Turul navštívili ťažko ranených, keď bolo treba, pomáhali aj pri vyprosťovaní. Chvála Bohu, kláštor a kostol ešte stáli, sklá v oknách sa však všetky rozbili, mnoho dverí sa vytrhlo. Okná kostola popadali dovnútra, hlavne vo svätyni boli okná s maľovanými železnými rámami (ešteže tam nikto nebol). Všade bola sutina, veľká časť strešnej krytiny popadala, a ani nie na 30 metrov veľa domov – poschodových a prízemných – bolo v ruinách, od sutiny sa nedalo po uliciach kráčať. Neďaleko od nás, prízemný dom Sestier Božského vykupiteľa stál takmer v ruinách. Zachoval sa asi iba ich úkryt. Dve sestry zachránili to najsvätejšie, tabernákulum ich malej kaplnky. Keďže múr kaplnky sa za oltárom zrútil, tabernákulum priniesli k nám. My sme pri leteckom nebezpečenstve zvykli strážiť to najsvätejšie v nástennej skrinke jedálne. Hlavným cieľom útoku bolo horné a dolné okolie železničnej stanice, okolie plynárne a kasárne. Stovky mŕtvych, počas dvoch týždňov ešte viac ako tisíc ľudí. Presné údaje nie sú, pretože viacerí zmizli bez stopy, mnohí boli hlboko pod zemou, nedalo sa k nim priblížiť. Najviac mŕtvych bolo na námestí pred stanicou, ktoré sa nachádzalo až o niekoľko metrov nižšie ako stanica, pretože zo stojacich vlakov niekoľko sto ľudí utieklo práve sem. Zahynulo aj viac ako sto nemeckých vojakov. Teraz sa prvýkrát ukázala rukolapne veľká lož, o ktorej múdrejší už dávno vedeli, že za klamárskou propagandou už bez zubov, zostarnuto, unavene a bezmocne zdochýna Hitler-lev. Na americké lietadlá nepadol ani jeden výstrel. Desaťticíce nemeckých vojakov, ktorí tu zaháľajú lepšie utekali a rýchlejšie sa skryli, ako civilné obyvateľstvo, nepoznajúc smrad pušného prachu. A keď bolo treba zachraňovať ľudí, starali sa iba o seba, civilom nepomáhali! Ak aj boli nejaké prípravy na záchranárske práce, tie ani zďaleka neboli dostačujúce na zvládnutie situácie po takom veľkom útoku. Nemocnica, ani vojenské poľné nemocnice už nestačili prijímať ranených. Nebolo ľudí na zachraňovanie ranených, na mnohých miestach zas nebolo vybavenie, hoci by sa bolo dalo ešte zachraňovať živých spod trosiek“.
Priame svedectvo pani Heleny H. Kuruczovej, ktorá prežil bombardovanie.
Prežila som bombardovanie
Mala so devätnásť rokov a bývali sme v päťbytovom, jednoposchodovom dome v Nových Zámkoch, v mestskej štvrti zvanej Kolónia, za Tromi mostami. Boli sme sedemčlenná rodina a mali sme dosť veľké starosti, lebo prvého októbra som mala mať svadbu. Ako to pred svadbou býva, boli sme zaujatí s prípravami a so zabezpečením potravín. Bol lístkový systém, bola vojna a všetko bolo na lístky. Na moju svadbu, ktorá sa uskutočnila skromne, len v úzkom rodinnom kruhu, pricestovali aj moji súrodenci zo škôl. Po svadbe som zostala prechodne bývať u svojich rodičov a manžel zase u svojich.
Prišiel 7. október – sobota. Popoludní bombardovali Nové Zámky. Napriek varovaniu a odhováraniu, utekala som počas leteckých náletov za svojim manželom do práce. Stretla som sa s ním v polceste, lebo on utekal k nám. Schovali sme sa do najbližšieho verejného bunkra. Strachom pritúlení k sebe, s otvorenými ústami, aby tlaková vlna výbuchu bomby nám nepoškodila ušné bubienky, prežili sme nekonečne dlhé minúty.
Prežili sme!
Keď sme vyšli z úkrytu, ohluchnutí a vydesení, primrzli sme k zemi. Neverili sme vlastným očiam, čo sa za tú polhodinu udialo. Naokolo prach, dym, zápach výbušnín, náreky žijúcich a ranených – ľudí a koní. Neopísateľná skaza. Krásne a pekne vybudované mesto sa za chvíľu zmenilo na jednoliate rumovisko. Rozhodli sme sa, že pôjdeme k mojim, či sa im niečo nestalo. Tú cestu sme prešli v živote najmenej tisíckrát, ale teraz sme sa nevedeli zorientovať. Nemali sme orientačné body, všetko bolo zbombardované. Preliezli sme rumoviská, napredovali v nádeji, že niekde zahliadneme našu bytovku. Bol strašný pohľad na rumoviská, mŕtvych a vydesených ľudí. Ako v neskutočnom – hroznom sne, obzerajúc sa napravo a naľavo, predierali sme sa ruinami. Zrazu sme sa ocitli na kraji mesta. Ale kde je náš dom? Asi sme ho nezbadali, iste sme celkom inde, utešovali sme sa. Šli sme naspäť. Teraz sme už pozornejšie hľadali.
Spoznali sme poškodenú, ale existujúcu susednú bytovku. Podľa farby základových múrov a podľa polámaných stromov sme spoznali, že hromada pomiešaného, rozbitého muriva s nábytkom a ľudskými telami je náš dom. Ako nepríčetná som vyliezla na vrch rumoviska v nádeji, že odtiaľ uvidím mojich najdrahších...
Neskôr som sa dozvedela, že pri tretej vlne náletov o 14 hod. 45 min. dostal náš dom priamy zásah. Všetci mi zomreli: otecko, mamička, babička, brat, sestrička a braček. Mamičke našli len hlavu s krkom a s pravou rukou. Bračeka našli až na šiesty deň. Bol to len zakrvavený trup, bez končatín a hlavy. Spoznali sme ho podľa knižky, ukrytej na hrudi, v ktorej mal napísané svoje meno. Bolo to hrozné a neviem na to zabudnúť: naraz som pochovala šiestich svojich najdrahších. Z nášho domu bolo vtedy zabitých 21 obyvateľov, 10 osôb zo susednej bytovky a ďalší neznámi z ulice, ktorí sa sem prišli ukryť do našej „pevnejšej“ pivnice. Je paradoxné, že susedný dom bol iba poškodený. Nepoškodené zostali i dva veľké bunkre, postavené vo dvore, v ktorých sa nikto neukryl. Vo dvoch susedných bytovkách vymreli celé rodiny. Z niektorej prežil ako zázrakom – iba jeden, ako v mojom prípade!.
Na troskách domu som našla akoby postavenú, nepoškodenú, s celofánom uzatvorenú fľašu kompótu s prilepeným štítkom dátumu zavárania, z našej, už neexistujúcej špajzy! A na vrchole ruín som našla ešte zaprášený, ale nepoškodený obraz, zarámovanú fotografiu celej našej rodiny, na ktorej sme boli my, ešte ako deti. Predstavte si, obraz z našej izby, po výbuchu bomby ležal na rumovisku, spolu s mŕtvymi, ale na ňom ani sklo nebolo rozbité! Mám ho odložený, je mi veľmi vzácny a nesmierne si ho vážim! Tieto dva predmety mi zostali z nášho zariadeného bytu.
Manžel ako živnostník mal kadernícky salón neďaleko železničnej stanice, ale po kobercovom bombardovaní stanice po ňom zostala len jama. A tak sme zostali s manželom s holými rukami. Hovorí sa, že vojna je hrozná. Ale oproti skutočnosti je to len nedostatočný a nevýstižný výraz!
Od osudového dňa 7. októbra 1944 už prešlo viac ako 60 rokov. Psychickú traumu, hrôzu a des, ktorý som vtedy prežila, mi poznačili celý môj život. Niet dňa, že by ,som na prežitú hrôzu a na mojich drahých zosnulých nemyslela a s láskou ich neoslovila. Každý deň sa modlím za spásu ich duše!
Helena H. rodená Kuruczová
Druhé bombardovanie Nových Zámkov 14. októbra 1944
O týždeň neskôr, opäť v sobotu 14. októbra pred poludním sa ozvali sirény, ktoré ohlasovali „letecký poplach“. Chvíľu pred tým hlásili z rádia, že od severu sa blížia nepriateľské bombardovacie lietadlá. A tak kto mohol, zobral si len osobné doklady a najcennejšie predmety a utekal do okolia, alebo do odolnejších krytov, ako boli napríklad katakomby pod Františkánskym kláštorom a podobne. Druhé ničenie mesta sa uskutočnilo v čase od 11.30 do 12.30. Tento kobercový nálet bol určený už zničenej železničnej stanici a okoliu. Odhadovalo sa, že bolo zhodených asi 96 ton trhavých 500 lb (227 kg) a 1000 lb (454 kg ) leteckých bômb (približne 423 kusov). Škody boli relatívne menšie, lebo bomby často dopadali na už predtým zničené objekty a počet útočiacich strojov bol menší. Obyvatelia z veľkej časti stihli opustiť mesto. Poučení z predošlého bombardovania, už sa neukrývali v málo odolných pivničných krytoch alebo kráteroch, ale utekali do polí, čo najďalej od budov a objektov v meste. Priame zásahy boli zaznamenané v priestore pred železničnou stanicou a na uliciach G. Bethlena, Cyrilometodejskej , T. G. Masaryka, SNP atď. Bolo napočítaných asi 400 mŕtvych.
Druhé bombardovanie Nových Zámkov dňa 14. októbra 1944 vykonalo 33 štvormotorových bombardovacích lietadiel B-17 Flying Fortress a 18 štvormotorových bombardovacích lietadiel B-24 Liberator 15. LA USAF. Bola to len pomerne malá časť veľkého útvaru bombardovacích lietadiel 15. LA USAF, vyslaného zo základní v Taliansku v počte 215 bombardérov B-17 a 412 bombardérov B-24, ktoré boli chránené zostavou 232 stíhacích lietadiel P-51 Mustang a 168 stíhacích lietadiel P-38 Lightning. Táto veľká skupina mala za úlohu útočiť predovšetkým na rafinérie minerálnych olejov, ktoré dodávali palivo pre nemeckú armádu, ďalej na železničné stanice, mosty a pod. Ako náhradné ciele boli určené Bratislava, Komárno, Nové Zámky, Borzavár, Komárom, Ugod a Maribor. A pretože hlavné ciele sa nepodarilo napadnúť pre nepriaznivé počasie, skupiny bombardérov napadli náhradné ciele, aj Nové Zámky.
Po dvoch leteckých útokoch na Nové Zámky, bola ťažko poškodená hlavná budova železničnej stanice, rušňové a vozňové depo, koľajište bolo akoby preorané obrovským pluhom. Okrem zničených rušňov a železničných vagónov bolo zničené aj elektrické manipulačné zariadenie, výhybky a návestidlá. Bolo zaujímavé, že len vodojem zostal takmer neporušený. Železničná doprava cez Nové Zámky bola úplne prerušená po dobu 12 dní a preprava medzi Komáromom a Novými Zámkami bola obnovená len čiastočne, na prepravu najpotrebnejšieho materiálu. Medzi Novými Zámkami a Budapešťou zostalo stáť 60 vlakových súprav. Na koľajišti bolo núdzovo obnovených len niekoľko koľají, na prechod vlakov. V priestoroch železničnej stanice bolo veľké množstvo mimoriadne hlbokých kráterov. Bol to dôsledok nastavených zapaľovačov na oneskorený zápal a použitie vysoko razantnej trhaviny hexogén (RDX) ako náplne v bombách.
Telá cestujúcich, rôzny tovar, predmety, munícia a časti vagónov boli rozmetané do okruhu asi 500 metrov od stanice a boli pokryté ohorenými troskami. V stanici boli pokrútené a cez seba poprevracané zbytky vagónov.
Po troch dňoch, 17. októbra 1944 miestna tlač uverejnila túto smutnú správu:
„Bedákanie, chrčanie, volanie o pomoc, prach, ničenie na celej čiare... Namiesto starodávnych pamätihodných budov Nových Zámkov nachádzame prachom pokryté rumovisko. Staré povestné námestie patrí už minulosti... Spolu s ním patrí minulosti mnoho, mnoho iného, čo nám, Novozámčanom, bolo také milé a krásne... Celé mesto je jedna nemá sústrasť... Smútok nepatrí osobám, žiaľ je spoločný. Pochováva sa už dva dni... a nechce to mať konca. Míňajú sa rakvy, dvíhajú sa hroby, zo zeme vyrastá stále viac náhrobkov, aby čnejúc k nebesiam žalovali barbarizmus kultúrneho západu“.
Nové Zámky 17. októbra 1944
Aj v Kronike Františkánskeho kláštora si môžeme prečítať tieto riadky:
14. októbra
„Zopakoval sa strašný deň spred týždňa. Bombardovanie bolo síce menšie, avšak bolo hrozné s niekoľko sto mŕtvymi, zbúraním pokojných rodinných domov. Noc z 9. na 10. októbra bola hrozná, hlavne od 2. hodiny po polnoci: v každú pol minútu hrozným rachotom vyleteli do vzduchu 2-3 vagóny dlhej vlakovej súpravy plnej výbušnín. Bolo to také, ako keby celé mesto bolo odsúdené na zánik.
15. októbra
V deň svätej Terézie, v nedeľu okolo 13-tej hodiny si celá krajina vydýchla. Ríšsky správca Horthy požiadal o prímerie, vyhlásil, že sme sa oddelili od Nemcov, ktorí nás viedli do záhuby. Radosť je predčasná. Popoludní okolo 4 hodiny vyjde najavo, že odzbrojili a chytili ľudí verných ríšskemu správcovi, ba aj samotného ríšskeho správcu. Titulovali ich zradcami, za porušovateľov sľubu a Szálasiovci, „nyilaši“ (príslušníci šípových krížov) s veľkým hlasom nútene vyhlasovali – „My musíme zvíťaziť, zvíťazíme, chceme zvíťaziť“ –.
Tretie bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945
Tretie ničivé bombardovanie zažilo mesto 14. marca 1945, len niekoľko dní pred oslobodením. Aj tento v poradí tretí nálet vykonali bombardovacie lietadlá 15. LA USAF, z talianskych leteckých základní v čase od 13.10 do 14.10. Nad mesto doletelo 105 bombardovacích lietadiel B-24 Liberator, ktoré z bombových šachiet zhodili na mesto približne 258,85 ton trhavých bômb (asi 1 140 kusov). Bolo určitým šťastím, že tak ako pri predošlých bombardovaniach, aj počas tohto útoku, pomerne vysoké percento bômb nevybuchlo. Toto bombardovanie postihlo predovšetkým stred mesta. Značné škody boli spôsobené na Hlavnom námestí a v okolitých lokalitách. Bola zničená Mestská radnica, v troskách ktorej zahynulo 14 zamestnancov počas výkonu služby, priamy zásah dostal Zlatý lev, kde sa priamo zničili, alebo následne sa stratili zo zbierok miestneho múzea listiny a predmety mimoriadneho historického významu a Kurzweilov dom (dnes Dom kultúry Kovák). V ruinách hotela Zlatý lev zomrelo mnoho tu ubytovaných dievčat odvlečených z Ukrajiny na práce do Nemecka. Bol zničený Arcibiskupský palác (bývalé sídlo tureckých pašov a Františka II. Rákócziho) a kostol reformovanej cirkvi. Bola zasiahnutá Michalská bašta, Žerotínová bašta, Bernolákove námestie a ulice Turecká, Mederská, Slovenská, Petőfiho, G. Czucora, Vajanského, Majzonovo námestie a hrádza rieky Nitry. Obytná časť mesta za radnicou sa podobala mŕtvej kamennej púšti.
Mŕtvy sa rátali často len podľa zvyškov nájdených tiel, alebo len ich častí. O identifikácii sa väčšinou nedalo hovoriť. Mŕtvoly boli aj pod troskami zničených obytných domov. Uvoľňovacie čaty ich vyhrabávali a odkladali na určené miesta. Vedenie mesta prikázalo vyrábať rakvy a dodávať ich zadarmo pre pohrebné účely. Už dochádzali aj dosky pre rakvy. Aj laty z oplotenia štadióna sa museli použiť na rakvy. Pochovávalo sa opäť niekoľko dní na cintoríne Sv. Jozefa, to je dnešný centrálny cintorín. Počet obetí tretieho bombardovania sa odhaduje na 700 osôb.
Otvorme ešte raz Kroniku Františkánskeho kláštora a prečítajme si riadky písané páterom Klementom:
1945. Veľkonočný týždeň
Áno, mali sme Veľkonočný týždeň. V pondelok večer opäť bombový útok z lietadiel v blízkosti kláštora. Tu musím spomenúť, že 14. marca sa zopakovalo veľké bombardovanie zo 7. októbra uplynulého roku. Náš kláštor z Božej ochrany zostal skoro nepoškodený, poškodil sa iba jeho juhozápadný roh a z južnej časti dvora zmizla dlhá komora na drevo. V záhrade dva krátery po bombe, aj na okolí v blízkosti asi 6 metrov sú krátery po bombách, susedné domy sa zrútili, celé ulice sa stali úplne neobývateľnými.
V deň Veľkonočnej stredy padla do kvadrantu mína, avšak nespôsobila žiadnu škodu. Maďarskí vojaci pešo a Nemci na autách sa dali na šialený útek smerom k Nitre. Večer na okraji mesta, na Veľkonočný štvrtok, už celý deň po uliciach mesta bolo počuť neprestajné výstrely z diel a pušiek. Utiahli sme sa v pivnici. Na úsvite strašnou detonáciou vyhodili do vzduchu mosty; v noci z Veľkonočného štvrtka na Veľký piatok zmizli Nemci. Sú tu Rusi. Na Veľký piatok sme držali obrad pri schodoch pivnice, na Veľkonočnú sobotu sú v kostole prítomné iba tri ženy..
Vidi in visitatione canonica die 11.Fbr. a. D. 1946
Fr. Clemens Minařík, Com. Vis..
Zostrel bombardovacieho lietadla B-24 L Liberator
Počas tretieho bombardovania Nových Zámkov bolo jedno bombardovacie lietalo B-24 Liberator zasiahnuté nad cieľom protilietadlovým granátom do kabíny pilotov z pravej strany. V bombovej šachte vypukol požiar a neovládateľný, horiaci stroj s pracujúcimi motormi klesalo z výšky asi 2 000 metrov a narazilo do zeme v blízkosti obce Bajč. Veliteľom lietadla bol nadporučík Robert E. Martz. Katastrofu prežil len palubný technik čatár Vincent A. Beeson, ktorý opustil horiace lietalo ešte pred dopadom na zem. Dostal sa do zajatia a po skončení vojny podal o tejto udalosti svedectvo.
Následkom bombardovania, povolávania, deportácií a likvidácie antifašistov poklesol počet obyvateľov Nových Zámkov vo februári 1945 na 13 400 osôb a po treťom bombardovaní 14. marca 1945 poklesol tento stav až na 9 850 osôb. Po návrate obyvateľov ktorí prežili vojnové útrapy, sa v decembri 1945 zvýšil tento stav na 15 043 osôb.
Smutná bilancia
Počas troch bombardovaní Nových Zámkov v roku 1944 a 1945, bolo usmrtených asi 2 000 občanov mesta. Celková bilancia sa v niektorých prameňoch odhaduje na celkových až 4 000 osôb. Tento počet sa zdá byť nadsadený. Rímskokatolícky farský úrad Nové Zámky v Matrike úmrtí eviduje 371 identifikovaných a riadne pochovaných civilných osôb, obetí bombardovania. Ďalej je v evidencii 26 maďarských a 24 nemeckých vojakov, tiež obetí bombardovaní. Bolo však mnoho neidentifikovateľných osôb, ľudských tiel a ich častí, ktoré sa pochovávali do spoločného hrobu.
Pred prvým bombardovaním stálo v meste okrem administratívnych budov a spoločenských objektov 3 394 domov, v ktorých bolo 6 368 bytov. Zasiahnutých bolo 2 023 domov, z toho 546 domov bolo úplne zničených, 807 neopraviteľných, neskôr zbúraných a 670 bolo opraviteľných. Zo 6 368 bytov bolo úplne zničených 994, neopraviteľných 1 152 a poškodených, ale opraviteľných bolo 1 148 bytov. Bez prístrešia zostalo 5 828 obyvateľov mesta. Z toho počtu bolo 2 271 mužov, 2 154 žien a 1 403 detí.
Vojnové škody, ktoré boli priebežne spísané, boli najprv vyčíslené vo vtedajšej maďarskej mene Pengő v hodnote k 1.9.1944 a stanovená sume bola 177 mil. Pő. Z toho nemovitosti prestavovali 130 mil. Pő a movitosti 47 mil. Pő. Po ich prepočte na Kčs z roku 1945 pri kurze 1:6 bola hodnota škôd vyčíslená na 1,062 mld. Kčs. Len oprava radnice, presnejšie znovu postavenie budovy mestského úradu bolo vykalkulované na 25 mil. Kčs.
Odhaduje sa, že na Nové Zámky bolo zhodených počas troch bombardovaní asi 3 300 trhavých leteckých bômb, s hmotnosťou približne 750 ton. Je určitým šťastím v nešťastí, že nie všetky bomby splnili svoju úlohu a nevybuchli.
Namiesto záveru
„Správna komisia v Nových Zámkoch“ na svojom zasadnutí 24. septembra 1945 pod č. 11.347/1945 adm. žiada od SNR pomoc, potrebnú na zabezpečenie životných potrieb na zimu, k reštaurovaniu živností, podnikania, hospodárstva a k výstavbe mosta. Na predbežnú výpomoc bolo potrebných 60 mil. Kčs a žiadala sa bezúročná, alebo nízko úročná pôžička na obnovu obytných domov 40 – 60 mil. Kčs.
-- Pokračovanie --
Poznámka: Uverejnené s láskavým súhlasom autora
Foto: nzalbum.sk
Oto Psenak 
13-03-10 
13,836 
Vojenská situácia vo východnej Európe na sklonku roku 1944 a v roku 1945