Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  13-09-22   4,496  
0

Zo životopisu genmjr. Prof. PhDr. Františka Hatalu CSc.
Pre malú dedinu na južnom Slovensku je veľkou udalosťou mať rodáka generála. František Hatala (doma ho volali Franco), syn poľnohospodárskeho sluhu, neskôr roľníka a v 50.-60. rokoch člena JRD a matky Márie, služobnej, sa 7.11.1925 narodil ako štvrté dieťa. Mal ešte mladšieho brata Bernarda. Jeho traja starší bratia, vzhľadom na sociálnu situáciu v rodine a nízku zdravotnú starostlivosť zomreli veľmi mladí.  


Syn František vyrastal ako každý iný chlapec na dedine. Pásaval husi na strniskách, kravy na lúkách pri rieke Žitave, už ako 12-13-ročný vedel zapriahať kone a orať s nimi... Základnú školu ukončil v roku 1936 v Dolnom Ohaji, meštiansku školu v r. 1940 v Šuranoch (vzdialenej 9 km), do ktorej chodil na bicykli, pešo a keď mali peniaze i vlakom (hlavne v zime). Jeho vývin silne poznamenala maďarská okupácia v roku 1938. Ďalšie vzdelávanie mladých ľudí bolo na slovenských školách veľmi obmedzené a finančne náročné. Preto išiel len za učňa - strojníka do Škrobárni a liehovní v Dolnom Ohaji (roky 1940 - 42). Do učňovskej školy chodil v Nových Zámkoch.

Toto obdobie zanechalo v ňom silné sociálne cítenie, pohyboval sa v robotníckom prostredí, kde prevládala ťažká 12-hodinová manuálna práca. V tejto dobe sa mladým ľuďom, neovládajúcim maďarský jazyk, ťažko hľadala práca. Vzhľadom k tomu, že Maďari na miestnych školách zrušili vyučovanie nemčiny a nahradili ho skoro každý deň výučbou maďarčiny, si František pomerne rýchlo osvojil maďarčinu a dostal prácu u firmy Baťa v Nových Zámkoch. V nej bol prijatý za tovariša - mechanika, opravára šijacích strojov. Novú profesiu si dobre osvojil a preto ho firma Baťa vyslala do novovybudovaného závodu v strednom Maďarsku do obce Martfü, neďaleko Szolnoku. Tu dostal na starostlivosť výchovu učňov a ako majster odborného výcviku sa stal uznávaným špecialistom. Tento jeho pobyt bol prerušený víťazným postupom Červenej armády pri oslobodzovaní Maďarska, a tak sa špecialisti vracali späť do Nových Zámkov.

V tomto období maďarská vláda na čele s fašistom Szálasim nastolila tvrdý režim. Konali sa pravidelné razie na skrývajúcich sa Židov, slovenských chlapcov, ktorí sa odmietali zúčastňovať na predvojenskej výchove, tzv. „Levente," odmietli narukovať do maďarskej armády, alebo z nej ušli. Jednu veľkú raziu uskutočnili maďarskí žandári aj v Dolnom Ohaji. Dňa 27.3.1945 chytili asi 30 - 35 našich občanov, medzi nimi aj Františka Hatalu a odvliekli ich do „Tábora" v Tallóši neďaleko Galanty. Odtaľto mali byť deportovaní na nútené práce do Nemecka. Podarilo sa im ujsť a peším 60 km pochodom cez kukuričné polia prešli cez nemecký front a dostali sa k vojakom Červenej Armády a potom domov, až do oslobodenej dediny. Po tejto strastiplnej ceste znova nastúpil fo firmy Baťa v Nových Zámkoch, kde sa stal tajomníkom ZV ROH. Pomáhal zamestnávať našich občanov v podniku...
1.10.1947 narukoval do armády,  k 4. ženijnému pluku Československých partizánov do Petržalky. Po základnom výcviku si ho všimli jeho velitelia a vyslali do Poddôstojníckej školy v Pevnosti-v Komárne. Po jej úspešnom ukončení bol dňa 16.1.1948  povýšený do prvej vojenskej hodnosti - slobodníka. O rok neskôr ako čatársky ašpirant absolvoval školu dôstojníkov v zálohe (ŠOZ), kedy dostal hodnosť poručíka a vzápätí aktivoval ako poručík. Ako vojak z povolania prešiel rôznymi funkciami a nosil na ramenách postupne všetky vojenské hodnosti vrátane štábneho kapitána v roku 1953. Na podplukovníka bol povýšený v r. 1957, na plukovníka v roku 1978 a na generála bol menovaný prezidentom republiky dňa 1.10.1978. Tento rozkaz bol prečítaný ministrom obrany ČSR na Dukle 6.10.1978.

Z uvedeného vyplýva, že prešiel všetkými vojenskými hodnosťami od slobodníka až po generála. Sám si bol vedomý toho, že autorita dôstojníka neprichádza s hviezdičkami, ale znalosťami, morálnymi kvalitami, pracovitosťou, náročnosťou na seba a svojich podriadených, spolupracovníkov a úctou k nim. Bol si vedomý tiež toho, že napĺňať tieto svoje životné zásady môže len ako odborne politický a pedagogicky kvalifikovaný profesionál.

Vzhľadom k tomu, že počas II. Svetovej vojny a maďarskej okupácie južného Slovenska, kde žil, mu nebolo umožnené vzdelávať sa , využil všetky možnosti, ktoré vtedy ČSĽA (Československá ľudová armáda) mladému človeku poskytovala. Študoval na 1 -ročnej ústrednej politickej škole, ktorú ukončil s vyznamenaním, absolvoval Vojenskú politickú akadémiu K. Gottvalda v Prahe, ktorú ukončil s červeným diplomom v roku 1959. Po jej ukončení bol vyžiadaný a premiestnený do VAAZ v Brne, do spoločensko-vedného cyklu ako učiteľ spoločenských vied. Tu pociťoval ďalšiu potrebu vzdelávať sa, a preto sa prihlásil a absolvoval 2-ročné postgraduálne štúdium vojenskej pedagogiky a psychológie, ktoré ukončil v roku 1962.

Predel vo vzdelávaní Františka Hatalu nastal po vyhratom konkurze k štúdiu internej ašpirantúry na UPA v Moskve v rokoch 1962 - 1965. Po štátnych skúškach, napísaní a obhajobe kandidátskej práce na tému „Formírovanie komandírskych káčestv u molodých oficierov ČĽA" získal prvú vedeckú hodnosť - kandidát pedagogických vied. K tejto obhajobe už mal publikovaných niekoľko článkov a odborných štúdií a predložil svoju prvú publikáciu - "O výchove mladých důstojníkov". A kto sa raz upísal pedagogickej činnosti - učiteľstvu, musel neustále študovať, tvoriť, publikovať.

Táto jeho činnosť viedla k habitácii na docenta v roku 1976. Pred 15-člennou komisiou vedeckej rady VPA zloženou z vojenských a civilných pedagógov a psychológov obhájil svoju publikáciu - „Sebavýchova mladých dôstojníkov".

V ďalšom období sa popri pedagogickej činnosti venoval tvorbe publikácií. Pripravil koncepciu učebnice „Základy vojenskej pedagogiky", viedol autorskéko|ek|íyy napr. pri spracovaní publikácii „Formovanie osobnosti mladých dôstojníkov", „Morálnopolitická a psychologická príprava mladých dôstojníkov" a ďalšie. V každej z nich publikoval až 5 samostatných kapitol. Na základe tejto činnosti a publikovaných okolo 200 článkov, rozhlasových a televíznych vystúpení inaguroval v roku 1981 pred 35 člennou Vedeckou radou VPA za profesora. Menovaný bol dekrétom prezidenta ČSR zo dňa 28.3.1981 za profesora pre odbor pedagogika.

V  súvislosti s hodnosťami a vzdelaním zastával aj primerané funkcie. Ako mladý poručík bol premiestnený v roku 1949 do Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova do Spišskej Novej Vsi za inštruktora pre politickú a kultúrnu výchovu žiakov a zväzákov. Po ročnej činnosti pôsobil na politickom oddelení 10. divízie v Košiciach akjo organizačný inštruktor (1950 - 52). Neskôr bol ustanovený (1953) za zástupcu veliteľa divízie pre politické veci (NPO). Po absolvovaní VPA K. Gottwalda v Prahe pôsobil na katedrách spoločenských vied VAAZ v Brne ako starší učiteľ, náčelník katedry pre politickú a kultúrnu výchovu a po ukončení ašpirantúry v Moskve bol zástupcom náčelníka katedry vojenskej pedagogiky a psychológie do roku 1969.

V    tomto období bola rozkazom prezidenta republiky zrušená VPA K. Gottwalda v Prahe a zriadená spoločenskovedná fakulta VAAZ so sídlom v Bratislave. Plukovník František Hatala sa stal členom 3-člennej komisie MO ČSR, ktorá mala vybudovať túto fakultu kádrovo, materiálne a odborne a začať v nej výučbu. Po splnení týchto úloh bol Fr. Hatala vymenovaný za prodekana fakulty pre pedagogickú činnosť. Na báze fakulty bola v roku 1972 zriadená VPA, kde sa stal jej prorektorom pre pedagogickú činnosť a od roku 1977 pre vedeckú činnosť. V tejto funkcii pôsobil až do decembra 1989, kedy odišiel do dôchodku.

Mimo toho pôsobil ako školiteľ ašpirantov, bol predsedom komisie pre obhajoby kandidátskych prác, členom komisie vlády SR pre vedecké hodnosti, členom vedeckých rád na vysokých školách, ... Takáto pestrá bola 40-ročná životná púť gen. Františka Hatalu v ČSĽA.

Popri tejto hlavnej profesionálnej činnosti sa aktívne zapájal aj do spoločenského života v miestach svojho pôsobenia. Medzi významnejšie patria, napr. dvadsať rokov pôsobil ako poslanec Národného výboru hlavného mesta Bratislavy (1971 - 1991, pracoval aj v Komisii školstva a od roku 1983 ako jej predseda. Bolo to obdobie veľkého rozmachu mesta a jeho školstva. Len na stredných školách študovalo vyše 30 tis. žiakov a učilo 11 tis. učiteľov. Od roku 2002 bol platným a jedným z najstarších členov „Združenia portonierov a ženistov." Pre jeho členov napr. zorganizoval exkurziu do Jadrovej elektrárne Mochovce a rekreačný pobyt na Termálnom kúpalisku Podhájska. Bol dlhoročným členom „Klubu vojenských pedagógov" a od založenia „Klubu generálov Slovenskej republiky" sa stal jeho členom.

Počas pôsobenia v Košiciach sa oženil s Jarkou Teréziou z Podhájskej. Svadbu mali 22.12.1953 v Dome Košického vládneho programu. Veľkou udalosťou pre nich bolo narodenie dcéry Lýdie (1954) a o dva roky neskôr, syna Petra (1956). Manželka po celú dobu ich spolužitia bola veľkou oporou celej rodiny. S veľkým porozumením znášala „útrapy" vojenskej rodiny. Za tú dlhú dobu sa, napr. 6-krát sťahovali (Košice, Praha, Brno, Bratislava,...). Hoci bola vyštudovaná ekonómka musela často meniť zamestnanie, či už ako knihovníčka, účtovníčka, asistentka riaditeľa a pod. A nemali to ľahké ani ich deti. A hoci doma hovorili po slovensky, začali chodiť do českej základnej školy, neskôr prestúpili do slovenskej. Nešlo tu len o zmenu vyučovacieho jazyka, ale aj o históriu (dejepis), literatúru, prírodopisné názvy, ale aj nové prostredie, kolektívy, zmeny kamarátov a podobne. A práve vďaka manželkinej veľkej láske, trpezlivosti, porozumeniu a obetavosti prežívali spolu šťastné chvíle a prekonávali ťažkosti.
Frantiśek hatala ako vojak z povolania a vojenský pedagóg i predseda Komisie školstva Národného výboru hlavného mesta Bratislavy pomáhal občanom Dolného Ohaja. Obracali sa na neho s rôznymi žiadosťami, či už išlo o poradu a výber štúdia, umiestnenie na školách, výber posádky brancom, prípadné voľná, keď mali rodinné a osobné problémy. Bolo veľa rodín, ktoré sa na neho s dôverou obracali. Pre obec spracoval i jej vojensko-politické oslobodenie Červenou armádou...
Takáto bola životná púť obyčajného dedinského chlapca...

Rodáci: Dolnoohajčan genmjr. František Hatala
a Šurančan emeritný biskup Dominik Tóth
na oslavách 720.výročia obce Dolný Ohaj 5. júla 2013


My Nitrianske Noviny 1.2.2010

Podnikové noviny Elektrosvit 17. novembra 1978

Podnikové noviny Elektrosvit 1. decembra 1978

Učebnica vytvorená autorským tímom
pod vedením prof. PhDr. Františka Hatalu, CSc.,
Naše vojsko Praha 1987


Jan Štaigl a kol. Generáli. Slovenská vojenská generalita 1918-2009, Magnet Press Slovakia 2009. Kapitola venovaná prof. PhDr. Františkovi Hatalovi, CSc.


S použitím archívu Mgr. Jany Slobodníkovej. Ďakujeme!
 
 

The index.php: SIZE[b]: 27,787 MODIFIED: 2019.03.31 00:07:53.MD5: a650b108a1ba92dbbd18e8f44ecd3ee4 STATUS: OK  This window is : x