Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  19-01-04   567  
0
Až 5 divákov si pozrelo novozámockú premiéru filmu "Hovory s T.G.M". Ide o seriózny snímok vypracovaný remeselne veľmi precízne, ostatne ako je aj celá legenda o ČSR. Film fiktívne rekonštruuje stretnutie spisovateľa Karla Čapka s prezidentom-osloboditeľom  pri príprave jeho rovnomenného  knižného opusu oslavujúceho prezidenta v roku 10. výročia založenia republiky.  


Samotná kniha bola ikonickým dielom československej propagandy a slúžila budovaniu kultu osobnosti T.G.M. Vznikala postupne v rozmedzí rokov 1925–1935 a vyšla natrikrát  s postupne pribúdajúcimi kapitolami. Nahradzovala poctivý životopis prezidenta a zvolená forma rozhovoru s estétom Čapkom umožňovala spomínať na to, čo sa hodilo a opomenúť to, čo sa nehodilo.

Pre dnešného čitateľa je kniha rovnako komická ako aj samotný film. Doba nepraje heroickým povestiam o slávnych junákoch - nato je už vonku príliš veľa informácií o nich z iných zdrojov.  A doba nepraje ani autorom týchto eposov - vzácnym humanistom, ktorých  dnes už napospol považujeme za užitočných idiotov. A je úplne jedno, či ide o H.G. Wellsa alebo R. Rollanda besedujúcich so Stalinom, alebo K. Čapka besedujúceho z Masarykom, nič to nemení na tom, že zrádzajú základný imperatív intelektuála - úctu k pravde a kritické myslenie.

O čom sa teda 80 minút rozprávali dvaja vzácni muži pred Masarykovým letným sídlom v Topoľčiankach ukradnutým jeho poslednému majiteľovi kniežaťu Jozefovi Habsburgskému?

Viedli vážnu debatu o mnohých dôležitých otázkach doby. O tom, že ak sa sudetskí Nemci nezmieria so svojim osudom "bude válka" a že "muži října" boli napospol lúzri, děvkaři a alkoholici.Keby Rašína nezastrelil atentátnik, snažil by sa stať diktátorom. Ostatne to Masaryk vraj pôvodne chcel byť tiež. Dúfal že vojna bude dlhšia,  Francúzi dôjdu do Berlína a on napochoduje do Prahy v čele legií. A tiež chcel vytvoriť druhé Švajčiarsko (veď čo iné zvyknú diktátori chcieť?) Celý zjav Masaryka je majestátny, vojenská uniforma mu - simulantovi ktorý sa kedysi vyhol vojenskej službe falošným potvrdením od lekára - vskutku svedčí.

Dialógy sú zvládnuté majstrovsky. Napríklad na Čapkovu otázku (ktorá keby v r. 1928 naozaj odznela, bola by posledná, ktorú mal kedy majster príležitosť prezidentovi položiť)  "a co jste si mysleli o své mamince, když lidé říkali že jste nemanželské díťě, že jste bastard..." odpovedá Masaryk odmietavým gestom ruky. Celé čaro však zmizne pre diváka, ktorý odniekaľ vie, že by Tomáš nebol prvým nemanželským dieťaťom slečny Kropáčkovej/pani Masarykovej.

Rovnako neurčité gesto ruky je odpoveďou aj na otázku "A zdali jste v životě lhal?" Vskutku zaujímavá otázka pre človeka, ktorý skladal poslanecký sľub v Ríšskej rade, spolupracoval so zahraničnou rozviedkou a bol odsúdemý za vlastizradu.

Popri všetkých komických momentoch vzniká aj jeden vážny problém, a to ten, že autori filmu - na rozdiel od Čapka - poznajú pokračovanie príbehu. Vedia, koľkí ľudia na avantúru zvanú Československo doplatili svojimi životmi, boli olúpení a vyhnaní zo svojich domovov. Vedia aj, aký vysoký účet zaplatili bratia Čapkovci, aj to, ako skončili Masarykove deti - počnúc "Jendou" a končiac najmladšou Oľgou, ktorá sa vydala za otcovho švajčiarskeho urológa, vo vojne stratila oboch synov a v ďalekej cudzine zomrela s jediným prianím - už nikdy sa do Čiech nevrátiť a to ani vo forme popola...

Nuž toto je "success story", ktorú sa česká a slovenská lumpeninteligencia - autentickí Masarykovi dediči - snažia dnes divákom predať. V Nových Zámkoch sa včera veľa záujemcov o tento tovar s dávno vypršanou zárukou nenašlo...
 
 

The index.php: SIZE[b]: 27,787 MODIFIED: 2019.03.31 00:07:53.MD5: a650b108a1ba92dbbd18e8f44ecd3ee4 STATUS: OK  This window is : x