Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  19-06-06   188  
0
Autor Scott Galloway je univerzitný profesor a súčasne marketingový odborník s podnikateľskými skúsenosťami. Vo svojej knihe (originál vyšiel v r. 2017) si všíma znepokojivé trendy v americkej ekonomike, kde začínajú dominovať veľkí hráči, ktorí sú efektívni a inovatívni a súčasne likvidujú strednú triedu a pracovné miesta státisícov Američanov. Apple, Amazon Google a Facebook sú onou veľkou štvorkou spomínanou v názve knihy.  


Dominancia veľkej štvorky má obrovský vplyv na konkurenčné prostredie a život spotrebiteľov. Ale aký má vplyv na kariérnu dráhu vzdelaného jednotlivca? Som presvedčený, že každý mladý človek by si dnes mal byť vedomý, ako veľká štvorka zmenila ekonomiku. Bežným firmám sťažila cestu k úspechu a pre technologické startupy zamerané na spotrebiteľa vytvorila prostredie, v ktorom je náročné súťažiť a vyhrať.
Keďže väčšina z nás - a štatistiky mi to potvrdia - patrí k priemeru, čo môžeme robiť, aby sme sa zlepšili z dobrých na výborných či dokonca excelentných? Záverom by som rád ponúkol zopár postrehov na tému úspešnej kariérnej stratégie v tomto prekrásnom novom svete.

Úspech a ekonomika neistoty

V skratke môžeme povedať, že dnešná doba je ten najlepší čas pre výnimočných a ten najhorší pre priemerných.

Ide o jeden z najväčších dôsledkov rozvratného prostredia, ktoré vzniklo so zrodom ekonomiky lotérie, kde digitálne technológie vytvárajú samostatný trh, na ktorom môže drvivú väčšinu ziskov zhrabnúť jeden líder. Množstvo jednotlivých rybníčkov, podnikov a geografií sa v lejaku globa- lizácie zlieva do malého počtu veľmi veľkých jazier. Zlá správa znie: počet predátorov narástol. Dobrá správa: veľká ryba si vo veľkom rybníku žije skvelý život. Štyria jazdci sú toho dôkazom na mega úrovni.

Na trhu má tento jav určité dôsledky: hodnota prvotriednych výrobkov v určitej kategórii narastá, kým hodnota podradnejších sa prepadá. Amazon v kategórii zriedkavých kníh zabezpečil globálnu pozornosť zapadnutým vydaniam, ktoré sa dali ťažko zohnať. Ako sa dalo predpokladať, výsledný nárast dopytu po stabilnej ponuke viedol k zvýšeniu cien - v prípade tých najkrajších majstrovských diel. Ale zároveň to viedlo k tomu, že sa zviditeľnilo veľké množstvo priemerných kníh a zákazník získal neporovnateľne väčší výber. A to zas malo, ako sa tiež dalo predpokladať, opačný efekt - a síce že hodnota týchto priemerných kníh sa prepadla.
To isté sa deje na pracovnom trhu. Vďaka portálu Linkedín je každý neustále k dispozícii na globálnom pracovnom trhu. Ak ste výnimočný, hľadajú vás tisícky firiem - a nájdu vás. Ak ste dobrý, súťažíte s miliónmi ostatných „dobrých“ kandidátov na celej zemeguli a váš plat bude buď stagnovať, alebo klesať.
Po prvej desiatke profesorov zo Sternu je globálny dopyt a za jeden príhovor pri obede dostávajú 50-tisíc dolárov alebo viac. Tipujem, že ich priemerný ročný plat je jeden až tri milióny dolárov. Zvyšok (tí „dobrí“) musia teraz súťažiť s Khanovou akadémiou a Univerzitou v Adelaide (obe ponúkajú „dobré“ vzdelanie, tá prvá Online). Títo „dobrí“ profesori učia manažérske kurzy za skromný vedľajší príjem alebo sa sťažujú na dekana, pretože zarábajú zlomok toho, čo ich (nepatrne) lepši kolegovia. Rozdiel medzi dobrými a výnimočnými je desať percent alebo menej, ale rozdiel v ich príjmoch je desaťnásobný. Priemerný ročný plat dobrých profesorov je 120- až 300-tisíc dolárov a to sú ešte preplatení - a navyše ľahko nahra- diteľní. Univerzita ich nemôže vyhodiť, pretože majú doživotné pracovné zmluvy, a tak sa tvári, že jej na nich záleží a (väčšinou) ich ignoruje. Dosadzuje ich za vedúcich katedier, nominuje ich do komisii a všemožne ospravedlňuje ich priemernosť.
Ak teda človek nie je prirodzene výnimočný, ako sa môže zlepšiť o spomínaných desať percent? Podstata sa nemení: znamenitosť, vytrvalosť a empatia sú nadčasové vlastnosti úspešných ľudí vo všetkých oblastiach. Ale so zvyšujúcim sa tempom a premenlivosťou práce bude úspešných ľudí menej a budú sa od stáda výrazne líšiť.

Ako som spomenul na začiatku tejto knihy, mojou šiestou firmou je L2, spoločnosť zameraná na business intelligence (len krajší názov pre výskum), ktorá za sedem rokov narástla na 140 ľudí. Sedemdesiat percent našich zamestnancov má menej ako tridsať rokov; priemerný vek je dvadsaťosem. Dravé firmy našich zamestnancov často vyhľadávajú. Sú to ešte deti, ktoré nemali kedy dospieť na profesionálne vyhranené osobnosti. Je zaujímavé ich sledovať, byť svedkom toho, ako sú ich úspechy a zlyhania podmienené ich osobnosťou. Na základe týchto pozorovaní som dospel k určitým záverom, ako uspieť v neustále sa rozvíjajúcej ekonomike riadenej jazdcami.

Osobnostné faktory úspechu

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že bystri ľudia, ktorí tvrdo pracujú a vychádzajú s druhými dobre, sú úspešnejší než ľudia, ktorí nemyslia jasne, sú leniví či nepríjemní voči kolegom. To bude platiť vždy aj napriek tomu, že sa občas vyskytne výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Lenže talentom a tvrdou prácou sa dostanete iba do top miliardy na svete. Smotánka digitálnej éry sa od zvyšku vyčlení pôsobením iných, oveľa jemnejších odstredivých a separačných síl.

Nič nie je dôležitejšie ako citová zrelosť - najmä v prípade dvadsiatnikov, u ktorých táto vlastnosť veľmi kolíše. Existuje čoraz menej oblastí, v ktorých má človek iba jedného nadriadeného, jeden súbor úloh a očakáva, že sa tieto parametre nebudú často ani výrazne meniť. V digitálnej ére musí zamestnanec často reagovať na početné podnety zainteresovaných strán a meniť roly v priebehu dňa - takéto prostredie praje zrelým ľuďom. A so skracovaním konkurenčných a produktových cyklov bude pracovný život kolísať medzi úspechmi a zlyhaniami rýchlym tempom.

Je dôležité, aby človek počas týchto cyklov vedel ovládať svoje nadšenie. Spôsob jeho komunikácie bude mať vplyv na to, k akým projektom sa dostane, s kým bude pracovať a kto ho bude chcieť zamestnať. Mladí ľudia, ktorí sú sebavedomí, nenechajú sa rozhádzať v stresových situáciách a vedia svoje poznatky aplikovať, sú úspešnejší ako ľudia, ktorých často niečo rozruší, lipnú na drobnostiach či sa nechávajú ovládať emóciami. Ľudia, ktorí vedia udávať smer a chápu svoju rolu v skupine, bývajú v prostredí s nejasným vedením a voľnou organizačnou štruktúrou úspešnejší.

Uvedené je dobre zdokumentované v akademickom prostredí. Výsledky rozsiahlej metaštúdie pozostávajúcej zo 668 hodnotiacich štúdií školských programov zameraných na sociálne a emočné životné zručnosti ukázali, že u 50 percent detí zapojených do týchto programov došlok zlepšeniu školských výsledkov a zároveň k výraznému poklesu zlého správania. A úspešný autor Daniel Goleman, ktorý spopularizoval termín emocionálna inteligencia, zas zaznamenal merateľné ekonomické výsledky v globálnych firmách vedených jednotlivcami, u ktorých figurovali vlastnosti ako sebauvedomenie, sebaovládanie, motivácia, empatia a sociálne zručnosti.

Je zaujímavé, že rastúca dôležitosť citovej zrelosti v dnešnom svete praje ženám, pretože sa u nich táto zručnosť vyskytuje častejšie. Teraz sa nesnažím byť politicky korektný, hoci priznávam, že si nie som istý, či by som mal gule na to poukázať aj vtedy, ak by štatistika hovorila v prospech mužov.
Tak či onak, muži a ženy sa v dotazníkoch zhodujú, že dvadsiatničky sa „primerane svojmu veku“ správajú častejšie ako ich mužskí kolegovia. Existujú neurologické dôkazy, že ženský mozog dospieva rýchlejšie.
Veľakrát sa zúčastňujem na schôdzach, kde nejaký mladý muž, prípadne viacerí, zabijú väčšinu času tým, že dávajú najavo svoje nadšenie, rozhovor sa im vymyká z rúk a celkovo sa iba ukazujú pred osadenstvom, až nakoniec nejaká mladá žena v miestnosti - ktorá dovtedy potichu počúvala - rozvážne uvedie relevantné fakty, zhrnie najdôležitejšie body a predloží návrh, ktorým sa posunieme k ďalšej úlohe.

Muži, dokonca i tí mladí, sú ešte stále spoločensky zvýhodňovaní pokiaľ ide o povýšenie - pravdepodobne preto, že sú vnímaní ako rozhodnejší. Toto určite zostane v platnosti v prípade tej menšiny mladíkov, ktorí si citovú zrelosť pestujú. Budú však vzácnym druhom. Firmy zistili, že keďže 70 percent najlepších žiakov na stredných školách tvoria ženy, budúcnosť bude skutočne patriť ženám.

Digitálna éra je ako svet Hérakleita z Efezu na steroidoch: zmena je v ňom každodennou konštantou. Takmer vo všetkých profesiách sa od nás očakáva, že budeme vedieť používať nástroje, ktoré pred desiatimi rokmi ani neexistovali, niektoré dokonca ani pred rokom. Zrejme sa budeme musieť zmieriť s tým, že organizácie majú v zásade prístup k nekonečným množstvám dát a tým pravdepodobne aj k nekonečným spôsobom ich využitia. Zároveň možno nápady pretvárať na realitu bezprecedentným tempom. Amazon, Facebook a ďalšie vychytené firmy ako Zara majú spoločnú jednu vec: sú agilné (v slovníku novej ekonomiky rýchle).
 
Kto chce uspieť, musí byť zvedavý. Čo fungovalo včera, je už dnes zastarané a zajtra bude zabudnuté - nahradené novým nástrojom alebo technológiou, o ktorej sme ešte nepočuli. Pripomeňme si, že telefónu trvalo 75 rokov, kým získal 50 miliónov používateľov, zatiaľ čo televízia sa v 50 miliónoch domácností uchytila za 13 rokov, internet za štyri... a Angry Birds za 35 dní. V technologickej ére sa tempo neustále zvyšuje: Microsoft Office potreboval 22 rokov, aby získal miliardu používateľov, no Gmail iba dvanásť a Facebook deväť. Ak sa pokúsite tomuto prílivu zmeny vzdorovať, utopíte sa. V digitálnej ére sú úspešní tí ľudia, ktorí nejdú do práce so strachom z ďalšej zmeny a radšej sa pýtajú: „Čo keby sme to urobili takto?“ Lipnutie na procesoch - veď takto sme to robili vždy - je Achillovou pätou veľkých firiem a zabíja kariéru. Predkladajte praktické a bláznivé nápady, ktoré sa oplatí prediskutovať a vyskúšať. Hrajte v ofenzíve: na každé štyri úlohy, ktoré dostanete, ponúknite jeden nápad, o ktorý vás nikto nežiadal.



Ďalšou výnimočnou zručnosťou je byť pánom situácie. Venujte väčšiu pozornosť detailom ako ostatní vo vašom tíme a buďte posadnutý tým, ktoré úlohy, kedy a ako treba splniť. Predpokladajte, že kým nebudete mať všetko pod kontrolou vy, nič sa nepohne. Všetko si privlastnite, aby ste mali pocit, že ide o vašu úlohu, váš projekt, váš podnik. Ste pánom situácie.
 
Choďte na vysokú školu
Áno, ja viem... Ale stále to piati. Ak chcete v digitálnej ére uspieť, najväčším predpokladom je absolvovanie prestížnej vysokej školy. Na kvalite záleží.

Áno, Zuckerberg, Gates ani Jobs školu nedokončili. Lenže vy, a ani váš syn, nie ste Mark Zuckerberg. A hoci ani jeden z uvedených diplom nezískal, skúsenosti z vysokej školy im pri dosahovaní úspechu pomohli. Facebook sa rozšíril medzi študentmi vysokých škôl preto, že vychádzal z reálnej potreby na kampuse. Než Gates založil Microsoft, tri roky intenzívne študoval matematiku a programovanie na Harvarde a navyše tam stretol Števa Ballmera, ktorému o štvrťstoročie neskôr odovzdal opraty Microsoftu. A dokonca aj Jobs, ktorý preplával školou Reed College v pubertálnom omámení, sa nadchol pre dizajn práve tam. Všetko trápenie, náklady a stres, ktoré rodičia vynaložia na to, aby sa ich deti dostali na vysokú školu a dokončili ju, skutočne stojí za to. Absolventi univerzít zarobia za celý život desaťnásobne viac ako ľudia, ktorí skončili len strednú školu.

Na svete je len málo vzácnych miest a v živote málo vzácnych okamihov, keď sa ocitneme v prítomnosti oduševnených a bystrých mladých hláv. Už nikdy nebudeme mať toľko času na dozrievanie a na zvažovanie možnosti, ktoré nám svet ponúka.

Choďte teda na vysokú školu - možno sa tam aj niečo naučíte. A ak aj nie, meno prestížnej univerzity vyrazenej na čele bude vašou najväčšou pridanou hodnotou, dokým nezískate vlastné imanie, a nikdy vám neprestane otvárať dvere. Oddelenia ľudských zdrojov, prijímacie komisie do magisterského štúdia či dokonca potenciálni partneri sú zaneprázdnení ľudia, ktorí majú veľa možností. Všetci potrebujeme filtračné mechanizmy či jednoduché pravidlá, ktoré nám pomôžu pri výbere, napríklad že „Yale = bystrý, Neznáma univerzita = menej bystrý.“ A kto je v digitálnej ére bystrý, ten je sexi.

Nikto to neprizná, ale Spojené štáty majú kastový systém: nazýva sa vysoká škola. Na vrchole ekonomickej krízy bola nezamestnanosť medzi absolventmi vysokých škôl menej ako päť percent, kým medzi absolventmi stredných škôl viac ako 15. Miera úspechu navyše závisí od konkrétnej školy. Decká, ktoré sa dostanú na univerzity v prvej dvadsiatke, starosti nemajú. Vedia svoj študentský dlh splatiť. No hoci majú všetci absolventi dlhy na rovnakej úrovni, návratnosť ich investícií zďaleka nie je rovnaká.
 
Náklady na vysokú školu vyleteli v posledných rokoch do závratných výšok, pri miere inflácie 1,37 percenta stúpli o 197 percent. Vzdelanie je zrelé na rozvrat. Momentálne sa šíri mýtus, a mnohí mu veria, že sektor vzdelávania rozvrátia technologické firmy, predovšetkým vzdelávacie spoločnosti podporované rizikovým kapitálom. To je hlúposť. Horúcimi kandidátmi sú skôr Harvard, Yale, M1T a Stanford, až sa dostanú pod silný a trvalý tlak vlády za iracionálne a nemorálne škrečkovanie peňazí vo svojich mamutích fondoch. Harvard tvrdí, že minulý rok mohol zdvojnásobiť počet študentov v prvom ročníku bez toho, že by obetoval kvalitu vzdelávania. Výborne. Nech to urobí. Ak tento systém niečo rozvráti, bude to väčší počet študentov na tých najlepších univerzitách, ktorí nemusia platiť školné, a nie hromadné otvorené online kurzy (MOOC) na priemerných vysokých školách. (Pozri aj kapitolu o Appli: dúfam, že to urobí.)

V prípade prvotriednej univerzity nie je meno školy to jediné, čo popri vzdelaní získate. Cenní môžu byť aj priatelia, ktorých spoznáte na kampu- se. Niektorí z nich určite zmiznú z povrchu zemského, ale iným sa podarí získať vlastný majetok, schopnosti či kontakty, ktoré vám pri správnom networkingu môžu pomôcť vo vlastných aktivitách. Niekoľkí z mojich najspoľahlivejších poradcov a obchodných partnerov sú ľudia, ktorých som stretol na UCLA a neskôr na Haase. Viem, že bez týchto priateľstiev a skúseností by som nedosiahol taký úspech.

Otvorene priznávam, že táto rada má jeden háčik - je nespravodlivá. Vysoká škola je šialene drahá: štvorročné školné plus ubytovanie a strava, dokonca aj na druhotriednej univerzite, vás môžu vyjsť na štvrť milióna dolárov, ak vás priam nezruinuje. A hoci mnohé prvotriedne školy ponúkajú štedré balíky finančnej pomoci - napríklad finančná pomoc na školách Ivy League je taká veľká, že deťom z rodín s priemerným príjmom už teraz pokrýva nielen školné, ale aj ubytovanie a stravu -, hlavným problémom nie sú peniaze. Bystré deti z chudobných rodín sa na tie najlepšie školy nedostávajú z iných dôvodov. Tieto deti musia najprv prejsť prijímacím pohovorom, čiže súťažia s deťmi, ktoré absolvovali súkromné doučovanie, prípravu na testy SAT a všetky možné exkurzie. Zároveň súťažia s deťmi, ktorých rodičia tiež navštevovali danú univerzitu. A takisto s deťmi, ktorých rodičia školu dlhé roky finančne podporujú a hrávajú golf s dekanom.
 
Čo máte teda robiť, ak sa neviete dostať na vychytenú školu? Prestúpte. Vo väčšine prípadov je oveľa ľahšie dostať sa na dobrú školu v treťom ročníku, keď už odpadlíci uvoľnili miesta, než v prvom, keď bojujete proti všetkým. Zapíšte sa na druhotriednu alebo aj treťotriednu univerzitu a potom makajte: študijný priemer, extra kurzy, súťaže, dobrovoľníctvo atď. Táto cesta je navyše oveľa lacnejšia.

Certifikáty

Netreba zdôrazňovať, že nie každý by mal ísť na vysokú školu, či už z takého alebo onakého dôvodu. Čo teda robiť, ak vysoká škola nie je pre vás? Snažte sa zvýšiť svoju kvalifikáciu iným spôsobom a získať o tom osvedčenie. Existujú rôzne kurzy a školenia pre účtovníkov, finančných analytikov, pilotov, zdravotné sestry, učiteľov jogy... do frasa, už aj smartfón a vodičský preukaz niečo znamenajú. Tým najatletickejšim a najagilnejším osvedčením je vysoká škola. Ak to však nie je vaša šálka kávy, musíte získať inú kvalifikáciu, ktorou s| odlíšite od ostatných sedem miliárd ľudí na zemi s priemerným platom 1,30 dolára na hodinu.

Dosahovanie cieľov ako zvyk

Ľudia, ktori dosahujú ciele v jednej oblasti, ich dosahujú vo všetkých oblastiach. Či už vyhráte finále tretej ligy v pozemnom hokeji, súťaž v recitovaní na základnej škole alebo získate vyznamenanie v armáde, dosahovanie cieľov je zvyk, ktorý sa dá pestovať.

Aby ste mohli zvíťaziť, musíte sa predovšetkým zapojiť do súťaže. Dosiahnuť niečo môžete iba tým, že zariskujete a okúsite aj prehry (utŕžite pritom rany). Súťaženie si vyžaduje smelosť a akčnosť. Na Števa Jobsa sa znieslo množstvo kritiky, keď po návrate do Applu na prelome storočí vyhlásil, že zamestnáva iba áčkarov, pretože áčkari najímajú iba áčkarov, kým béčkari najímajú céčkarov. Mal však pravdu: víťazi vedia oceniť iných víťazov, kým priemerní sa cítia ohrození rivalmi.

Súťaženie si žiada vytrvalosť. Športové disciplíny, ktoré nemajú taký lesk (veslovanie, gymnastika, vodné pólo či atletika) sú pre vytrvalosť živnou pôdou - a zhodou okolností sa im v knihách o podnikaní dostáva veľkej pozornosti. Ak dokážete veslovať dvetisíc metrov, hoci ste po osemsto metroch zvracali a po tisícštyristo metroch upadávali do bezvedomia, potom zvládnete aj náročného klienta a vynaložíte všetky sily, aby ste z dobrého urobili vynikajúce.

Presťahujte sa do mesta

Roky sme sa domnievali, že digitálna éra nám umožní „pracovať odkiaľkoľvek“. Bola to utópia ľudí žijúcich v odľahlých horských chatkách, ťukajúcich do svojho laptopu prostredníctvom mágie informačnej autostrády.
V skutočnosti sa stal presný opak. Bohatstvo, informácie, moc a príležitosti sa skoncentrovali, keďže inovácie vznikajú v dôsledku toho, že nápady majú spolu sex. Pokrok je výsledkom interakcie. Ako lovci a zberači sme najšťastnejší a najvýkonnejší vtedy, keď sa nachádzame v spoločnosti iných ľudí a keď sme v pohybe.
Viac ako 80 percent svetového HDP vzniká v mestách a 72 percent miest rastie rýchlejšie ako krajiny, v ktorých sa nachádzajú. Každý rok sa do miest presúva čoraz väčšie percento HDP a tento trend bude pokračovať. Tridsaťšesť zo sto najväčších ekonomík na svete sú americké metropolitné oblasti, pričom v roku 2012 bolo v týchto mestách vytvorených 92 percent pracovných miest a pochádza z nich 89 percent rastu HDP. A nie všetky mestá sú si rovné - hlavné mestá globálnej ekonomiky sa stávajú megalo- polismi. New York a Londýn patria dlhodobo medzi najvplyvnejšie mestá na svete, ak nie sú priamo tými najvplyvnejšími. Developeri najradšej investujú do zdravých miest, kde môžu náležíte expandovať (predstavte si manhattanské firmy, ktoré sa rozširujú do oblastí Brooklynu). Zdá sa, že ekonomika lotérie sa vzťahuje aj na reality.
Úspech dvadsiatnika sa dá merať aj podľa jeho geografickej dráhy. Ako dlho mu trvalo dostať sa do najväčšieho mesta v jeho krajine a následne do najväčšieho mesta na kontinente? Najúspešnejšími kandidátmi budú pravdepodobne ti, ktorí sa presťahovali do hlavných miest globálnej ekonomiky - do megalopolisov, oproti tým, ktorí zostali v relatívnom úzadí.

Predajte sa

Fajn, takže ste citovo zrelý, zvedavý a vytrvalý - lenže takých je veľa. Ako sa teda odlíšiť od zvyšku bystrej mládeže? V prvom rade si musíte rozširovaťhranice komfortnej zóny tým, že budete svoje schopnosti neustále predávať. Na začiatku si položte otázku: Ktoré médium je pre mňa vhodné? V prípade piva je to televízia, v prípade luxusných značiek zas tlač. V akom prostredí sa viete najlepšie prezentovať? Existuje Instagram, Youtube, Twitter, firemné športové tímy, prejavy, knihy (uvidíme), klub mladých generálnych riaditeľov, alkohol (áno, aj to je médium, ak ste v tom dobrí - zábavní alebo šarmantní) a jedlo.
 
Aby ste sa zviditeľnili a ukázali svetu, akí ste úžasní, potrebujete nejaké médium, pretože najlepšou cestou k nízkemu platu je odvádzať skvelú prácu, ktorú si s vami nikto nespojí. Možno vám pripadá neslušné predávať sa, veď vaša práca a výsledky by mali hovoriť samy za seba. Nuž, nehovoria. Vydumajte, ako o sebe dáte vedieť desiatim, tisícom, desaťtisícom ľudí, ktorí by si vašu úžasnú prácu a výsledky inak nevšimli. Dobrou správou je, že sociálne siete vznikli práve za týmto účelom. Tou zlou, že ide o úmorný zápas. Ja mám napríklad na Twitteri 58-tisíc fanúšikov, čo je dobré, ale nie úžasné, a dopracovať sa k nim mi trvalo šesť rokov, pätnásť minút každý deň. Týždenné videá našej firmy o „víťazoch a porazených“ majú viac ako 400-tisíc videní týždenne. Ale prvé video pred 138 týždňami ich malo iba 785. Mimochodom, nejde o videá, na ktorých sa nakrúcam v kuchyni so svojím deväťročným potomkom. Za posledného dva a pol roka sme neúnavne investovali do animátorov, editorov, výskumníkov, štúdia a dôležitých médií (distribúciu/videnia si kupujeme), aby sme sa mohli zo dňa na deň stať hviezdou.

Niektorí ľudia sa lepšie vyjadrujú slovami, iní obrazom. Investujte výrazne do svojich silných stránok a slabé stránky sa snažte zmierniť tak, aby vás nebrzdili. Každý, počínajúc zamestnávateľmi, cez spolupracovníkov až po potenciálnych partnerov si vás vyhľadáva na internete. Usilujte sa o to, aby o vás získali čo najlepší obraz. Vygúglite sa a ak je čo vylepšovať, urobte potrebné zmeny.


V demokratickej spoločnosti je existencia veľkých centier súkromnej moci hrozbou pre slobodu národa. - Louis Brandels

Veľká štvorka predstavuje boha, lásku, sex a spotrebu, pričom miliardám ľudí prináša každý deň pridanú hodnotu. Napriek tomu tieto štyri gigantické firmy nezaujíma stav našej duše, v starobe sa o nás nepostarajú, ani nás nebudú držať za ruku. Sú to organizácie, ktoré získali nesmiernu moc. A moc korumpuje, obzvlášť v spoločnosti infikovanej tým, čo pápež nazýva „idolatriou peňazí“. Tieto firmy sa vyhýbajú plateniu daní, narúšajú súkromie ľudí a likvidujú pracovné miesta, aby zvýšili svoje zisky, lebo... si to môžu dovoliť. Znepokojujúce je nielen to, že to takto firmy robievajú, ale že sa v tom veľká štvorka naučila tak dobre chodiť.
Facebooku trvalo menej ako desať rokov, kým získal miliardu zákazníkov. Dnes je globálnou komunikačnou službou, ktorá je na ceste stať sa najväčšou reklamnou spoločnosťou na svete. Má 35 tisíc zamestnancov a hodnotu medzi 500 až 600 miliárd dolárov, v závislosti od akciových trhov. Bohatstvo prúdi do rúk hŕstke šťastlivcov. Disney, v tradičnom meradle nesmierne úspešná mediálna spoločnosť, má o polovicu nižšiu hodnotu (181 miliárd dolárov), ale zamestnáva až 185 tisíc ľudí.

Táto supervýkonnosť spôsobuje rast, ale nie vždy vytvára blahobyt. Giganti priemyselnej éry vrátane General Motors a IBM zamestnávali státisí- ce ľudí. Zisky boli rozdelené spravodlivejšie ako dnes. Investori a riadiaci pracovnici zbohatli, no nestali sa z nich miliardári a zamestnanci, z ktorých mnohí boli členmi odborov, si mohli dovoliť vlastniť dom a motorový čln a ich deti mohli študovať na vysokej škole.
 
To je tá Amerika, ktorú chcú milióny nahnevaných voličov späť. Vinia pritom globálny obchod a imigrantov, hoci ekonomika technológií a jej fetišizácia nesie na tomto stave rovnaký podiel viny. Umožnila totiž, aby kvantá peňazí pristáli v lone malej skupiny investorov a nesmierne talentovaných zamestnancov, pričom väčšine ľudí takéto bohatstvo upiera (azda v presvedčení, že ópiom ľudstva bude streamovanie videí a šialene výkonný telefón).

Štyria jazdci zamestnávajú spolu približne 900 tisíc ľudí, čo sa rovná populácii dvoch Minneapolisov. Ich verejne obchodovateľné akcie majú spolu hodnotu niekoľkých biliónov dolárov. Znamená to, že náš Minneapolis 2.0 má bohatstvo, ktoré sa rovná hrubému domácemu produktu Francúzska, vyspelej krajiny so 67 miliónmi obyvateľov. Toto bohaté mesto bude prekvitať, zatiaľ čo zvyšok štátu Minnesota bude žobroniť o investície, príležitosti a pracovné miesta.

Opísané zúčtovanie je v plnom prúde. Ide o deformáciu, ktorú spôsobil neúnavný pochod digitálnych technológií, dominancia veľkej štvorky a presvedčenie, že „inovatívna“ trieda si zaslúži neporovnateľne lepší život.

Tento vývoj je nebezpečný pre spoločnosť a nezdá sa, že by spomaľoval. Ničí to strednú triedu, čo zas vedie k úpadku miest, rozhnevanej politike tých, ktorí sa cítia oklamaní, a nástupu demagógov. Nie som expert na politiku a nechcem túto knihu zaťažiť nepovolanými predpoveďami. Tieto deformácie sú však očividné a znepokojujúce.

Účel

Ako využívame mozgové kapacity a za akým účelom? Spomeňme si, ako to vyzeralo v polovici dvadsiateho storočia. Čo sa týka výpočtového výkonu, boli sme na tom biedne. Počítače boli veľké primitívne stroje, v ktorých boli elektrónky postupne nahrádzané tranzistormi. Umelá inteligencia neexistovala a vyhľadávanie prebiehalo slimačím tempom: v knižniciach a prostredníctvom čohosi, čo sa nazývalo lístkový katalóg.
Napriek týmto hendikepom sme zvládli obrovské projekty pre ľudstvo. Najprv tu boli preteky o to, kto zachráni svet a rozbije atóm. Hitler mal náskok a ak by dobehol do cieľa ako prvý, bol by to koniec hry. V roku 1939 americká vláda rozbehla projekt Manhattan. V priebehu šiestich rokov doň zapojila 130 tisíc ľudí.ío je približne štvrtina zamestnancov Amazonu.

Do šiestich rokov sme preteky o atómovú bombu vyhrali. Možno to nepokladáte za vznešený cieľ, ale vyhrať tieto technologické preteky bolo strategické a my sme sa na to odhodlali. Podobne sa nám podarilo dostať na Mesiac - do tohto úsilia sa na jeho vrchole zapojilo 400 tisíc ľudí zo Spojených štátov, Kanady a Británie.
Každý zo štyroch jazdcov svojou inteligenciou a technologickou kapacitou prevyšuje projekt Manhattan aj Apollo. Ich výpočtový výkon je neobmedzený a absurdne lacný. Zdedili výsledky výskumu troch generácií v oblasti štatistickej analýzy, optimalizácie a umelej inteligencie. Každý z nich sa topí v dátach, ktoré z nás krvácajú dvadsaťštyri hodín denne, a analyzuje ich pomocou tých najinteligentnejších, najtvorivejších a najvytrvalejších ľudí na svete.

Ale kam to všetko speje? Čo je cieľom tejto bezprecedentnej koncentrácie ľudského a finančného kapitálu? Čo je poslaním veľkej štvorky? Vyliečiť rakovinu? Vykoreniť chudobu? Prebádať vesmír? Nie. Jej cieľom je predať ďalší posratý Nissan.

Hrdinovia a inovátori včerajška vytvorili - a stále vytvárajú - pracovné miesta pre státisíce ľudí. Unilever má trhovú hodnotu 156 miliárd dolárov rozdelenú na 171 tisíc domácností strednej triedy. Trhová hodnota Intelu je 165 miliárd dolárov, pričom zamestnáva 107 tisíc ľudí. Porovnajte si to s Facebookom, ktorý má trhovú hodnotu 448 miliárd dolárov a 17 tisíc zamestnancov.

Domnievame sa, že tieto veľké spoločnosti vytvárajú veľa pracovných miest, ale v skutočnosti majú zopár dobre platených miest a zvyšok zamestnancov sa bije o omrvinky. Amerika má našliapnuté stať sa domovom troch miliónov pánov a 350 miliónov poddaných. Ako sme už povedali, v dnešnej ekonomike je ľahké stať sa miliardárom, ale ťažké stať sa milionárom.

Bojovať proti týmto neuveriteľným firmám a paušálne ich označovať za zlé je možno zbytočné alebo jednoducho nesprávne. Neviem. Som si však istý, že ak veľkej štvorke porozumieme, porozumieme aj dnešnej digitálnej ére a získame tým možnosť finančne zabezpečiť seba a svoju rodinu. Verím, že táto kniha bude v oboch prípadoch dobrým pomocníkom.
 
 

The index.php: SIZE[b]: 27,787 MODIFIED: 2019.03.31 00:07:53.MD5: a650b108a1ba92dbbd18e8f44ecd3ee4 STATUS: OK  This window is : x