Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  19-06-17   636  
0
Pozoruhodný 5-dielny seriál, ktorý vysielala HBO v premiére v období od 6. mája do 3. júna spracováva udalosti okolo havárie jadrovej elektrárne v Černobyle 26. apríla 1986. Film je spracovaný precízne, tvorcovia si dali záležať na exteriéroch i interiéroch sovietskej éry. Hoci ošarpané paneláky a vizuálne málo atraktívne prostredie, ktoré tvorilo každodennú realitu sovietskych ľudí, nie sú príliś fotogénne, autorom sa predsa podarilo natočiť film, ktorý sa stáva jedným z najúspešnejších projektov HBO vôbec. Film totiž nie je len rekonštrukciou udalostí, ale skúma aj širšie súvislosti o limitoch administratívneho riadenia sovietskej ekonomiky.  




V osemdesiatych rokoch sovietska ekonomika vysielala signály, že dosiahla hranice svojich možností a plánované hospodárstvo nedokaže rozumne alokovať zdroje a riadiť zložité systémy. Prejavovalo sa to nielen neschopnosťou zasýtiť hlad sovietskych ľudí po tovare, ale aj množiacimi sa katastrofami, informácie o ktorých sa šírili formou poplašných správ keďže stranícky aparát sa snažil utajiť všetky zlé správy.


Už v júli 1983 sa potopila výletná loď Suvorov, ktorá narazila do piliera mosta cez Voľgu pri meste Uľjanovsk. V apríli 1986 vybuchol 4. blok jadrovej elektrárne Černobyl, v auguste rovnakého roku sa potopila oceánska loď Adminrál Nachimov (viac ako 400 obetí), zrážka rýchlikov pri meste Arzamas v roku 1988 si vyžiadala 100 obetí, výbuch plynu pri Odese v r. 1989 zasiahol dva prechádzajúce vlakové súpravy, zahynulo 100 ľudí...


Dej filmu začína od konca, samovraždou akademika V. A. Legasova (1936–1988), jedného z členov vyšetrovacej komisie, ktorá sanovala následky havárie a snažila sa zistiť jej príčiny. V tom čase už boli odsúdení vedúci zamestnanci elektrárne zodpovední za nepodarený experiment. Snaha Legasova poukázať na širšie príčiny tragédie však nebola úspešná...

 



Kľúčovou scénou seriálu je súdny proces v záverečnom dieli. Legasov vystupuje na súde ako expert a vysvetľuje okolnosti vzniku havárie.  Objasňuje, že systém bezpečnostného odstavenia reaktora, na ktorý sa zamestnanci spoliehali ako na poistku pre každý prípad, v ich špeciálnom prípade nemohol fungovať o čom tí vôbec nevedeli. Naopak tlačítko AZ-5, ktoré malo okamžite zastaviť reakciu zafungovalo ako detonátor...


- Ale ako sa to mohlo stať? prerušil ho sudca...
- Lebo špičky blokovacích tyčí boli z grafitu, ktorý pri vstupe do aktívnej zóny reakciu nebrzdil, ale na krátky čas ju dokonca urýchlil...
- Ale prečo boli z grafitu?
- Že prečo boli z grafitu? Nuž z rovnakého dôvodu pre ktorý nemajú naše reaktory oceľový plášť ako na Západe. Z toho istého dôvodu, prečo nepoužívame normálne obohatené palivo. Z toho istého dôvodu, prečo ako jediná krajina na svete používame vodo-grafitové reaktory s pozitívnym parovým koeficientom (fyzika reaktora nezabezpečí brzdenie reakcie pri odparení vody z reaktora, ale naopak ju ďalej  urýchľuje - pozn. watson.sk). PRETOŽE TAK JE LACNEJŠIE..
- Nikto v onú noc na velíne nevedel, že tlačítko havarijného odstavenia poslúži ako detonátor. Nevedeli, lebo to pred nimi utajili.
Sudca: - Súdruh Legasov, ale to protirečí tomu, čo ste tvrdil vo Viedni (od 25. do 28. augusta legasov viedol sovietsku delegáciu na konferencii MAGATE vo Viedni, kde v päťhodinovom prejave vysvetlil okolnosti havárie, ale zamlčal konštrukčné chyby reaktora - správa pre MAGATE tu... - pozn. watson.sk )
- Moje tvrdenia vo Viedni sú lži. A nebol som iba ja, kto skrýval toto tajomstvo. Plnili sme rozkazy. Od KGB, od ÚV... A teraz je v Sov. Zväze 16 reaktorov s rovnakým defektom, z toho 3 neďaleko v Černobyľskej elektrárni.
- Sudca: - Súdruh Legasov, ak tu tvrdíte, že Sovietsky Zväz nesie vinu za to, čo sa stalo, vyberáte sa po veľmi nebezpečnej ceste.
- Ale ja už teraz stojím na nebezpečnom území. A vy všetci so mnou, Kvôli našim tajomstvám a lžiam. Prakticky ony riadia naše činy. Keď nás pravda uráža, klameme a klameme, až si nakoniec už ani nevieme spomenúť čo je pravda. Ale ona existuje. A každá naša lož prehlbuje náš dlh. Skôr či neskôr ho bude treba splatiť. A práve preto exploduje jadro reaktora RBMK. Kvôli lži.


V piatich dieloch divák postupne spozná nielen situáciu krátko po výbuchu, ale aj jednotlivé kroky, ktoré úrady podnikali na zabránenie škodám, šíreniu rádiokativity a na konzerváciu stavby. Tvorcovia pomerne plasticky ukázali mechanizmus prijímania rozhodnutí (s evakuáciou obyvateľov sa čakalo 76 hodín kvôli tomu, že o nej musel rozhodnúť osobne Gorbačov), ale aj o tom, že sovietsky systém bol veľmi efektívny v koncentrácii síl pri mimoriadnych situáciách. Do aktivít bolo zapojených trištvrte milióna ľudí, chladiaci tunel pod reaktorom kopalo 10 tisíc baníkov, vysokorádioaktívny odpad zo striech zhadzovalo 3,5 tisíc vojakov, z ktorých každý mohol zostať na mieste iba 90 sekúnd...

Keď sa v úvode 1. dielu komisia pre riešenie černobyľskej havárie prvýkrát zišla v Moskve v kancelárii generálneho tajomníka, Gorbačov predniesol krátku reč v ktorej povedal aj vetu: NAŠA SILA JE VO VIERE V NAŠU SILU.

Film Černobyľ je filmom o strate viery...
 
 
 

The index.php: SIZE[b]: 27,787 MODIFIED: 2019.03.31 00:07:53.MD5: a650b108a1ba92dbbd18e8f44ecd3ee4 STATUS: OK  This window is : x