Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  19-07-02   639  
0
Zmeny na pozícii marketingového riaditeľa Heinekenu Slovensko v auguste minulého roka, keď Davida Zappeho striedal Ronald Lupták, priniesli aj dravé marketingové kampane za účelom propagácie značky Zlatý Bažant. Niesli sa v znamení retro vlny, ktorá zrejme vyústila do pošetilého nápadu rozohrať v súvislosti s mestom Hurbanovo slovné hračky okolo postavy J. M. Hurbana. Pritom Hurban pre Starú Ďalu reprezentuje predovšetkým násilné premenovávanie obcí južného Slovenska - poslednú epizódu etnických čistiek a protimaďarskych pogromov po ukončení 2. sv. vojny. Benešova vláda ich rozpútala v snahe nájsť zástupného vinníka za za svoje dezertérsvo ako aj kolaboráciu Čechov a Slovákov s nacistami. Nie je pritom vôbec isté, či Hurbanovo dostalo meno po Jozefovi Miloslavovi - otcovi, alebo synovi - Svetozárovi, prípadne vnukovi - Benešovmu veľvyslancovi v USA kokainistovi Vladimírovi...  


Heinekenovi reklamní mágovia si z trojice zvolili Jozefa Miloslava, ktorý sa azda najviac hodí do reklamnej kampane na falošné pivo, lebo to bol veľký národovec, revolucionár a zakladateľ spisovnej slovenčiny. Nuž uznajme, že takému človeku nemožno nevzdať hold v akejkoľvek dobe - deportáciami a premenovávaním mestečiek ak doba praje, alebo aspoň špeciálnou edíciou piva, ak doba práve etnickým čistkám nepraje.


Kampaň je postavená na "Legendách o Hurbanovi" - krátkych ironických príbehoch, ktoré v nadľahčenej forme predstavujú baťka Hurbana, akoby autori kdesi v kútiku duše aj šípili, že to čo si o velikánovi slovenských dejín zapamätali zo školských učebníc, nemusí byť celkom pravda, prípadne si môžu dobre nepamätať všetky ňuansy...

Zle si to pamätajú napr. s tou revolúciou, na čelo ktorej sa Hurban ma postaviť po boku cisára proti Lajošovi Kossuthovi... Možno by si Heineken mal prečítať Engelsa... "Panslavizmus je vo svojej základnej tendencii zameraný proti revolučným elementom v Rakúsku a preto je bytostne reakčný... Maďari ešte nie sú porazení. A aj keď padnú, tak so cťou ako poslední hrdinovia roku 1848... Vtedy sa slovanská kontrarevolúcia nahrnie na rakúsku monarchiu so všetkým svojim barbarstvom a kamarila uvidí, čo sú jej spojenci zač..." (Neue Rheinische Zeitung 13.01.1849)...
 


Hurban, veľa uvažoval o spisovnej slovenčine
 


Hurban na čele revolúcie
 


Hurban a almanach Nitra


Autori kampane priamo vyzývajú obecenstvo aby prispelo ďalšími námetmi a legendami, nuž za seba by sme si dovolili tiež prispieť legendou, Navyše - ako dokladáme Hurbanovým článkom z Almanachu Nitra č. 6 (1876) - aj pravdivou.

Nazvali sme ju Ako Jozef Miloslav hral s grófom Tiszom hru "Itt a piros, hol a piros"?

Keď Hurban začul o vyhlásení grófa Tiszu o tom, že slovenského národa niet, rozčúlil sa veľmi a napísal elaborát. Po česky. Jasne v ňom dokázal, že slovenský národ existuje. Len sa inak volá: česko-slovenský národ. A ako potomok pobelohorskej emigrácie si hneď spomenul že oni sú tu odnepamäti. Vysvetlil aj, ako to bolo s tým uzákonením spisovnej slovenčiny: V stave krajnej núdze v r. 1842 siahli k prostriedkom mimoriadnym a začali písať jazykom pospolitého ľudu. Už v r. 1843 sa však chceli vrátiť k jazyku otcov, len im to maďarský cenzor nedovolil. "Žádnému zajisté z nás nenapadlo ani ve snách zakládati novau kulturní a velkoliterární řeč slovanskau, měvše takovau od 500 roků již hotovau na své řeči česko-slovenské".

Žiaľ nešlo všetko podľa plánu a zlyhávali najmä mladí, ktorí neprešli slovenskými gymnáziami (ktoré zrušil Tisza): "k želi našemu ale pozorujeme, že mladší slovenské spisovatelské pokolení — s málo výminkami těch, jenž v kratičkém desetletí trvání slovenských gymnasií nabyli sobe známosti základní jazyka československého — píše již i v Slovenčině ne takové, jakovau Slovanský vědomec žádati právo má. Na vzořích vzdělává se um a my, Bohu dika, máme přednější všech vzory československé.
Ač ta nová škola slovenských spisovatelů nikdy si nedala na mysl přijíti té možnosti, žeby slovenské spisovatetstvo a národ slovenský, slovenští učení a vůbec žáden na vzdělanost nároky činící Slovák mohl a směl se obejiti bez české, vlastně česko-slovenské literatury a její klasiků nádherných, skvěle- a veleumných, však nicméně předce stalo se, že Slováci mladí— a tu nemluvíme věru o té zběři odrodilské, auaž toliko břichu žije a za sausto chleba ráda hlaupou zůstává- — zanedbávali počínají československau klasickau literaturu. Reflex nedal dlauho na sebe čekat — zjevuje se v literatuře mladších slovenských spisovatelů. To jedna škoda naše vnitřní, která sice není nutný, ale předce jest případný následek našeho, docela jiným cilem zavedeného slovenčinou na národ působení. V malé vodě jen malá ryba vychová se. Než dost o té jedné škodě, která snadné napraví se, a musí se napraviti záhy, nemáli celého národu osudnou škodou se stati."

 
 
 

 

 
 
 
 

The index.php: SIZE[b]: 27,787 MODIFIED: 2019.03.31 00:07:53.MD5: a650b108a1ba92dbbd18e8f44ecd3ee4 STATUS: OK  This window is : x