Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  19-07-05   435  
0
Doyen slovenskej literárnej vedy, intelektuál, diplomat a politik Rudolf Chmel vo februári oslávil 80. životné jubileum. Pri tejto príležitosti vyšli v Kalligrame jeho 600-stránkové pamäti. Rudolf Chmel bol od 60-tych rokov minulého storočia aktívny v slovenskej literárnej vede v SAV, pracoval s vtedajśími korifejmi od lietratúry ako Špitzer, Bakoš, Pišút, Mráz, Mináč, Válek, Novomeský, Okáli. Snaživý a pracovitý mladý muž balansoval so svojou nosnou témou slovensko-maďarských literatúrnych vzťahov tak bravúrne, až sa v r. 1982 stal tajomníkom Zväzu spisovateľov, v r. 1988 šéfredaktorom perestrojkových Slovenských Pohľadov, neskôr poslancom, veľvyslancom, ministrom kultúry, podpredsedom vlády, šéfom Šorošových fondov na Slovensku a intelektuálom najvyššieho kalibru. V 2012-m roku jeho povesť poničila kauza Gorila, v ktorej je jeho ministerskému účinkovaniu v rokoch 2003-2005 venovaných 6 viet.  

Samotné pamäti sa skladajú z autorových rozpomienok, korešpondencie s priateľmi I. Kadlečíkom a A. Baginom, dokumentmi z obdobia zakladania Fóra intelegencie Slovenska (1993-1995) a novinovými článkami z neskoršieho obdobia. Sú bohaté na faktografiu o dianí v slovenskej literatúre a kultúre počnúc 60-tymi rokmi.

Osvetľujú pomery v husákovskej kultúrnmej politike na Slovensku, kde sa záujmové skupinky (Pezlár-Válek-Mináč) nachádzali v permanentnej zákopovej vojne. Medzi dvomi vodkami si nadávali do kktov a ruvali ako psy, ale súčasne všetci spoločne bojovali za mier a socializmus. Chmel sa ocitol v tejto vzácnej alkoholizujúcej spoločnosti vďaka maďarčine ktorú sa naučil od babky. Pišút s Bakošom súrne potrebovali do lietrárnej vedy človeka lojálneho k štúrovsko-hurbanovskej obrodeneckej legende a znalého maďarského jazyka (témou Chmelovej diplomovky bol aktér roku meruôsmych Dohnány).

Chmel si svojou erudíciou postupne získal prestíž, ktorá sa nedala obísť. Priatelia ho nazývali najinformovanejším človekom na Slovensku. Vypracoval si aj neopakovateľný dialektický rétorický štýl, v ktorom dokázal siahodlho pojednávať na háklivé témy, kde vždy principiálne obhájil stranícku líniu, súčasne medzi riadkami naznačil, že opak je pravdou, pritom vyjadril svoj historický optimizmis a súčasne naznačil svoje intelektuálne pochybnosti. Tento mix okorenený citátmi a súvislosťami, ktoré jeho menej sčítaní súdruhovia nepoznali, mu zabezpečovali areolu skutočného intelektuála par excelence. Ako sa časy menili, Chmelovi pribúdala odvaha, ale štýl ostával nemenný.

V jeho prejavoch si každý prišiel na svoje a obzvlášť fascinovali maďarskú liberálnu elitu. Hľa konečne Stredoeurópan, ktorý rozumie že nacionalizmy malých štátov vedú do slepej uličky a pre ktorého je evidentné že povojnové krivdy Maďarov na Slovensku je treba odčiniť. Opačné messidže, ktoré tieto prejavy takisto obsahovali, buď nezačuli, alebo ich považovali za super-komplexný pohľad špičkového intelektuála. Vo svojej eufórii ho zoznámili s americkým filantropom G. Sorosom, ktorý tiež hneď pochopil, že práve býv. tajomník normalizačného Zväzu spisovateľov a signatár Anticharty bude správny človek na zakladanie občianskej spoločnosti na Slovensku.

Chmel si myslí, že tieto zárodky občianskej spoločnosti - OSF, Šimečkova nadácia, Spoločnosť pre zahr. politiku, IVO, atď. zvrátili situáciu v krajine a ukončili mečiarovské obdobie temna.

Nesmierne zaujímavá je aj jeho teória "šedej zóny", podľa ktorej bolo Slovensko špecifické v tom, že tu opozícia voči komunistickej strane nebola vytlačená z verejného priestoru, ako v Čechách (až na katolícky disent), ale akosi koexistovala s oficiálnou líniou. V šedej zóne sa intelektuáli ako Chmel snažili meniť veci k lepšiemu - niektorí priamo v radoch vládnucej strany. Súčasne si autor kladie aj otázku či to nebola skôr kolaborácia, ale vychádza mu, že nie.

Celý text je plný perličiek - ako napr. jeho spolufunkcionár zo zväzu spisovateľov Ballek, ďalší vynikajúci dialektický rétor,  na Tatarkovom pohrebe vystúpil s tým, že nie je ľahké sa lúčiť so spisovateľom, ktorého sme celý čas ostrakizovali. Celkove to vychádza, že Chmel si v súvislosti s Tatarkom spomína najmä na jeho účinkovanie v jeho stalinistickej perióde... V knihe nie je jediná zmienka o Jablonickom, ani o Mlynárikovi. Ale ani o manželkách a deťoch z oboch manželstiev jubilanta.

Pamäti sa dobre čítajú a hlavne pre fajnšmekrov poskytnú množstvo drobných pochúťok...

A na záver ešte oných 6 viet z Gorily, ktoré sa v pamätiach - ktovie prečo - nenachádzajú:

Rudolf Chmel - je stále neuspokojený. Snažil sa už cez Malchárka umiestniť 3 ľudí do štatutárnych orgánov štátnych podnikov. V jednom prípade mu Malchárek vyhovel, keď dal jeho človeka do dozornej rady Transpetrolu. Ďalšie 2 osoby sú v súdnom spore s energetickými podnikmi, do ktorých ich chcel Chmel presadiť a sú na ne podané trestné oznámenia. Malchárek sa smeje, že Chmel vyberá tých ľudí asi z basy. Podľa Malchárka má Chmel nereálnu predstavu, že cez týchto ľudí zarobí na stomiliónových obchodoch cca 50 mil. Sk. Podľa Malchárka na to nemá.

Prečítajte si tiež:

2014-09-13   Rozhovor s R. Chmelom v septembri 1990 v pražskej Tvorbe
2014-08-19   I. československé hungarologistické sympózium, Brno 1978
2014-07-23   Vedecká konferencia „Slovenský národný pohyb a maďarizácia“ konaná 11.-13. júna 1968 v Prešove
2012-10-26   Sentimentálni Stredoeurópania spomínali na Československo
2012-09-09   Ladislav Ballek, "A segéd" c. regényének korabeli visszhangja I. / Ohlas Ballekovho románu "Pomocník" I.
2012-07-26   Szlovák-magyar kapcsolatok: 20 éve a helyzet változatlan / Slovensko-maďarské vzťahy: 20 rokov na mŕtvom bode
2010-12-02   V Bratislave sa 24. 11. 2010 uskutočnila konferencia Jazyk a identita
 
 

The index.php: SIZE[b]: 27,787 MODIFIED: 2019.03.31 00:07:53.MD5: a650b108a1ba92dbbd18e8f44ecd3ee4 STATUS: OK  This window is : x