Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  19-07-17   405  
0
Dvojzväzková tisíc-stránková autobiografia novinára, spisovateľa, publicistu Arthura Koestlera (1905-1983) vyšla v češtine iba celkom nedávno, jej maďarský preklad uzrel svetlo sveta už v r. 1997. Napísaná bola ešte v r. 1951 a 1954, keď bol autor už svetoznámy svojim dielom "Tma na poludnie", v ktorej rozkryl mechanizmy moskovských procesov 30-tych rokov. Koestler sa popri Georgovi Orwelovi stal asi najznámejším autorom opisujúcim potieranie indivídua v totalitnej spoločnosti. S Orwelom mali spoločné aj niektoré životné osudy, obaja preśli španielskou občianskou vojnou, ktorá bola rozhodujúcim impulzom pre opustenie komunistickej doktríny.  


Koestler sa narodil v Budapešti v poerne zámožnej rodine, ktorá postupne schudobnela. Po ukončení gymnázia pokračoval v štúdiu na viedenskej Polytechnike, kde sa dostal do styku so sionistickým hnutím. Istý čas pôsobil ako tajomník Vladimíra Žabotinského, predstaviteľa tzv. sionistov-revizionistov, snažiacich sa o založenie štátu Izrael s použitím sily. Pred ukončením posledného semestra vo Viedni spálil index a s ním aj mosty za sebou a odcestoval do Palestíny pomáhať budovať budúci židovský štát v Palestíne. Toto obdobie je v 1. dieli spomienok (Šíp do nebe) popísaný podrobne a s veľkou dávkou sebairónie. Autorovi sa nedarilo, živil sa náhodnými činnosťami, mimo iné aj ako potulný predavač limonády a takmer zomrel od hladu. Jeho dráha sa narovnala, keď sa priaznivou zhodou náhod stal blízkovýchodným, neskôr parížskym dopisovateľom najväčšieho nemeckého vydavateľského domu Ullstein. Vďaka rozhovoru s laureátom Nobelovej ceny za fyziku si ho majitelia vydavateľstva všimli ako schopného popularizátora vedy a postupne zastával vysoké pozície v Berlínskej centrále. V r. 1931 sa ako predstaviteľ redakcie zúčastnil arktického letu vzducholode Zeppelin. Tesne pred prevzatím moci Hitlerom vstúpil do komunistickej strany a vycestoval do Sovietskeho Zväzu.

Druhý diel spomienok (Neviditeľné písmo) mapuje podrobne jeho činnosť od roku 1932. Po roku strávenom v Sovietskom Zväze zakotvil v aparáte Kominterny v Paríži, kde pracoval po boku Willyho Münzenberga, Otto Katza (Andé Simona) a spoluorganizoval propagandistické akcie proti Nemecku, prvá z ktorých bola kampaň z príležitosti procesu s Dimitrovom v súvislosti s podpálením Reichstagu (február 1933). Žil skromne a privyrábal si písaním pochybných brožúrok o sexuálnych deviáciách.

Po vypuknutí španielskej občianskej vojny ho ústredie poslalo do Španielska, kde sa mal vydávať za maďarského provládneho žurnalistu a získavať dôkazy o nemeckej a talianskej pomoci Francovi. Jeho krycia legenda však zlyhala a po dobytí Sevilly Francom sa ocitol na niekoľko mesiacov vo väzení v cele smrti. Vďaka medzinárodnej kampane organizovanom Münzenbergovým aparátom bol nakoniec prepustený. Krátko potom vystúpil z komunistickej strany a v preddverí pádu Paríža sa mu podarilo utiecť do Londýna, kde sa prihlásil do armády. Rokom 1940 sa memoáre končia.

Koestlerov štýl je neobyčajne vtipný a efektný. Jeho postrehy o ľuďoch a dobe sú brilantné. Podrobne a neobyčajne zábavne popisuje svoje psychické dispozície, fóbie a traumy detstva. Jeho život má však aj tienisté stránky. Počas pobytu s Sovietskom Zväze udal svoju priateľku a čo mu ctitelia doteraz neodpustili je jeho finálny afekt - súc chorým a starým človekom spáchal v r. 1983 samovraždu, na ktorú presvedčil aj svoju tretiu a podstatne mladšiu manželku...
 
 

The index.php: SIZE[b]: 27,787 MODIFIED: 2019.03.31 00:07:53.MD5: a650b108a1ba92dbbd18e8f44ecd3ee4 STATUS: OK  This window is : x