Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  19-09-04   174  
0
Vzniku knihy historika z HÚ SAV Miloslava Szaba predchádzali novinové články v denníku N, v ktorých si autor kládol otázku čo je klérofašizmus a kto sú klérofašisti. Žiaľ ani kniha s rovnakým názvom nevniesla svetlo do tohoto terminologického rébusu: Najďalej kam sme sa dostali je poznanie, že klérofašisti sú tí, ktorí neodolali pokušeniu klérofašizmu. Čtateľa zneistí ešte viac, že prvá kapitola knihy sa venuje národovcovi a katolíckemu farárovi Andrejovi Rojkovi (1824-1907), kým posledná nášmu súčasníkovi a zakladateľovi domova pre bezdomovcov v Žakovciach farárovi Mariánovi Kuffovi. Jedna z podkapitol je dokonca venovaná katolíckemu intelektuálovi Ladislavovi Hanusovi, známemu odporcovi klerikalizmu. Vraj sa bol vyslovil uznanlivo "o novom svetovom poriadku" nastolenom Hitlerovským Nemeckom po r. 1939...  


Či to nejako mohlo súvisieť s pitoreskným faktom, že Slováci dostali autonómiu práve od Hitlera, a nie od demokratickej ČSR, autor neskúma. Rovnako neskúma, či mohla k tragickým deportáciám židovského obyvateľstva  na jar 1942 prispieť prax prvých rokov demokratickej ČSR, keď boli z krajiny vyhnaní haličskí utečenci, ale napr. aj nejakých 120 tisíc Maďarov... Možno i arizácia židovských živností v r. 1919 mohla slúžiť neskôr pre niekoho inšpiráciou...

Kniha pôsobí ako kompilát - autor si vyskladal plejádu postáv, na ktoré pri štúdiu archívov a starých novín narazil. Ak boli spojení s cirkvou a prezentovali antisemitské názory, dostali sa do albumu.  Pritom asi polovica knihy obsahuje práve corpus delicti - siahodlhé citáty z rôznych závadných prác a článkov, čo pridáva knihe nedobré fluidum.

Zrozumiteľnosti neprispieva ani nadužívanie úvodzoviek a slova "údajný". Čitateľ si nakoniec nemôže byť istý ani v tom, či budova v centre Bratislavy, pred ktorou v októbri 1938 ľudáci masovo demonštrovali a napokon ju obsadili, bola naozaj sídlom slobodomurárskych lóží, alebo sa neboráci stali obeťou nejakého nejapného žartu...

Tiež pôsobí zvláštne, ako autor vyvracia dobové obvinenia Židov z rozpútania boľševických revolúcií. Podľa autora je to číra nemožnosť, keďže boľševici boli ateisti ergo nemohli byť židia.

Po celý čas ostáva nezodpovedaná otázka, či bol klérofašistický samotný režim vojnového Slovenského štátu, či boli klérofašistami jeho čelní predstavitelia - A. Hlinka, J. Tiso, J. Ďurčanský, K. Sidor, atď. Nevieme nič určitého povedať ani o predstaviteľoch kultúrnej fronty - M. Urbanovi, St. Mečiarovi, J. C. Hronskom, baťkovi Škultétym, atď.

Na prebale knihy je venovanie od Ivana Kamenca, ktoré môžeme vnímať ako odovzdávanie pomyslenej štafety mladému kolegovi. Ostáva len dúfať, že Miloslav Szabó túto štafetu od autora "Začiatkov marxistického historického myslenia na Slovensku" nakoniec predsa len neprevezme...

 

Jeden z článkov autora. Propaganda a realita ČSR sa silno líšili. Autor to interpretuje ako "Idea sa nepreszadzovala ľahko". (Denník N 18. júna 2019)
 
 
 
 

The index.php: SIZE[b]: 27,787 MODIFIED: 2019.03.31 00:07:53.MD5: a650b108a1ba92dbbd18e8f44ecd3ee4 STATUS: OK  This window is : x