Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  23-01-14   77  
0
Autorská dvojica Erik Brynjolfsson a Andrew McAfee sa začala venovať téme sociálnych zmien vyvolaných digitálnou revolúciou v knižke Race Against the Machine ktorá vyšla v roku 2012 s podnadpisom Ako digitálna revolúcia urýchľuje inovácie, zvyšuje produktivitu a nezvratne mení zamestnanosť a ekonomiku. Erik je profesorom na MIT, šéfuje Center for Digital Business, kde pracuje aj Andrew. Druhý věk strojů (vyšiel pôvodne po dnázvom The Second Machine Age v r. 2014)  je rozpracovaním a rozśírením záberu prvotiny.  

V centre skúmania autorov je technický pokrok a jeho vplyv na zámenu pracovnej sily robotmi. Začalo to robotickými montážnymi linkami, rezervačnými systémami, digitálnymi fotografiami (v tejto oblasti bol míľnikom krach firmy Eastman Kodak). Vývoj pokračuje ďalej smerom k aplikáciám, ktoré boli donedávna považované za doménu ľudí: od šachového automatu Deep Blue až po autonómne vozidlá.

Za kľúčový efekt považujú autori exponenciálny rast, trvalé zdvojnásobovanie, rýchlosť rastu technológií prvýkrát popísaný Moorovým zákonom o zdvojnásobovaní výkonu procesorov každý rok. Ľudia nie sú k takým akceleráciám zvyknutí a na úrovni intuície si neuvedomujú ako rýchlo krivka rastie. Ako príklad sa uvádza legenda o indickom vynálezcovi šachov, ktorého chcel cisár odmeniť ryžou uloženou na šachovnici, kde každé políčko malo obsahovať dvojnásobok zrniek predchádzajúceho. Na 32. políčku prvej polovice šachovnice by však museli byť už 2 miliardy zrniek a preto sa "druhá polovice šachovnice" používa ako symbol nepredstaviteľne veľkých čísiel.

Druhý významný efekt je sieťovanie, kde autori ako príklad uvádzajú aplikáciu Waze. Jej hopdnota spočíva v tom, ako veľa účastníkov premávky je do nej zapojených. Nie sme ďaleko os stavu keď budú digitálne prepojení všetci ľudia na planéte.

Tretí efekt je kopírovateľnosť digitálnej informácie s prakticky nulovými nákladmi. Informácia je tovar, ktorý sa líši od materiálneho tovaru tým, že ho možno distribuovať prakticky zadarmo. A odtiaľ je už iba kúsok, aby bola i jeho cena zadarmo - už dnes je množstvo dát za ktoré používatelia neplatia - napr. mapy fy Google alebo GPS signál zo satelitov americkej vlády.

Štvrtý efekt je kumulovanie znallostí. Kým český Ottův slovník naučný obsahoval 186 tis. hesiel, česká wikipédia mala v r. 2015 už 311  tis. článkov (anglická verzia 4.5 mil.)

Piaty efekt je vznik nových inovácií kombináciou existujúcich prvkov, skôr než nejakými novými fundamentálnymi objavmi. Tým sa stáva kompletnou charakteristika digitálnej exponenciálnej a kombinatorickej inovácie, na ktorej sú založené najnovšie výdobytky. Inovácia je tiu definovaná ako "uvedenie technologickej alebo organizačnej novinky na trh".

Skúmajúc sociálne dopady akcelerovaného technologického pokroku si autori všímajú, ako rastie rozpätie v mzdách ľudí. Okrem víťazov sú aj porazení a blahobyt víťazov rastie nielen vďaka inováciám a novým produktom, ale aj vďaka prerozdeľovaniu príjmu od stredných vrstiev ku hviezdam  - tzv. "superstars". Tento jav súvisí s tým, ako relatívne výhody vedú k absolútnej prevahe a víťaz berie všetko. Vzniká "sieťový efekt" - každý chce pužívať to, čo konkurencia. Čo sa týka distribúcie bohatstva, neplatí normálna krivka a víťaz betie neúmernú časť z príjmov (Paretovo pravidlo)

Investície do technológií sú sprevádzané investíciami do reštrukturalizácie procesov, v rámci ktorej sa eliminujú rutinné činnosti.
Činnosti ako také akutori rozdeľujú do štyroch kvadrantov - rutinné vs. nerutinné, kognitívne vs. manuálne. Je zrejmé že manuálne rutinné sa automatizujú ako prvé. Najmä činnosti spojené so spracovaním informácií sú dnes doménou strojov. Tvorba nových myšlienok, koncepcií, predstavivosť a rozpoznávanie vzorov v širokom rámci budú naďalej ostávať dominantou ľudí.
Autori venujú veľkú pozornosť školstvu, napr. školám Montessori, ktoré učia deti v rámci neštruktorovaného denného rozvrhu s dôrazom na kritické myslenie, menší rešpekt voči pravidlám a obmedzeniam a snahe o nachádzanie nových spôsobov vyriešenia úlohy.
Všímajúi si tiež rozšírenie online kurzov an Youtube - napr. Khan Academy, MITx, alebo MOOC (massive open online courses). Uvádzajú tiež experiment Sebastiana Thruna z Google, ktorý svoje prednášky na Stanforde vypublikoval na Youtube, kde ich zhliadlo 160 tisíc ľudí a v záverečnom teste sa najlepší účastník zo Stanfordu umiestnil až na 401. priečke.

V závere knihy autori formulujú svoje odporúčania:
1. Učte deti správnym spôsobom a využívajte pritom technológie ako je MOOC. Pomôžte chudobným deťom aby nezaostávali, najmä cez prázdniny.
2. Reštartujte startupy, znížte ich reguláciu
3. Prepájajte viac ľudí
4. Podporujte svojich vedcov
5. Pri stanovení cien sa zamerajte na konkrétny problém či príležitosť. Plaťte len za výsledky. Stanovte si ambiciózne ciele a nesnažte sa vopred odhadnúť, ktorý prístup uspeje. Stimulujte súkromný sektor k investíciám. Používajte medziodborový prístup. Motivujte účastníkov k riskovaniu.
6. Modernizujte infraštruktúru. Využívanie nadaných ľudí z celého sveta.
7. Daňová politika a Základný príjem. Podľa Voltaire je význam práce je v tom ze chráni pred neresťami, biedou a nudou. Zaisťuje tiež pospolitosť, angažovanosť, dôstojnosť, zdravé hodnoty, životný poriadok. Indivíduu prináša autonómiu, majstrovstvo, zmysel a hrdosť. Strata práce na viac ako 6 mesiacov podkopáva duševné zdravie, sebaúctu, je porovnateľná so stratou blízkeho človeka. Dobrá práca sa stáva hlavným prianím ľudí na celom svete. Na živote spoločenstva sa vysoká lokálna nezamestnanosť prejavuje oveľa horšie viac ako chudoba. Zločinnosť, rozvody, nízká spoločenská organizácia - to všetko prináša život na podpore.
8. Chráňte kapitalizmus ako decentralizovaný hospodársky systém výroby a výmeny tovaru, kde väčšinu produkcie nevlastní vláda a jej výmena sa deje dobrovoľne a kde sa väčšinu cien neupravuje vláda ale sa vyvíjajú na základe ponuky a dopytu. Kapitalizmus prideľuje zdroje, vytvára inovácie, odmeňuje snahu a zaisťuje blahobyt. Nie je bez chýb, ale všetky alternatívy zlyhali a utopili sa v krvi. Je to podobné ako v prípade demokracie.

Autori formulujú tiež možné riziká:
1. "Systémové nehody" prepojených komplexbných systémov, kde z malých počiatočných chýb vznikne nepredvídateľný sled udalostí končiaci katastrofou.
2 Prepojené komplexné systémy ako lákavý cieľ pre zločincov a teroristov
3. Digitálna revolúcia ako nástroj v rukách autoritárskych režimov ku kontrole občanov
4. Nástup singuilarity - prevýšenie inteligencie ľudí strojmi. Rýchlosť pokroku by k nej mohla viesť už v roku 2045...
 
 

The index.php: SIZE[b]: 27,706 MODIFIED: 2021.01.22 22:13:44.MD5: f5341ba7412a090aa762cfdb4916ed98 STATUS: OK  This window is : x