Gruzínska superstar dokonale neznáma v strednej Európe

Zaujímavá je otázka prečo o tejto piesni nič nevieme a prečo je popiulárna v ruskojazyčnom internete. Gruzínčina nemá s ruštinou nič spoločné – rovnako ako ani so slovenčinou. Patrí do úplne inej jazykovej rodiny, píše sa vlastnou abecedou a pre rusky hovoriaceho poslucháča je rovnako nepochopiteľná ako pre nás. Napriek tomu ruský internet je plný komentárov a ľudia si h´mkajú pieseň, ktorej nerozumejú ani slovo. Vysvetlenie neleží v lingvistike, ale v histórii. Gruzínsko a Rusko zdieľajú takmer dvesto rokov spoločných dejín – od Georgiánskeho traktátu z roku 1783 cez cársku ríšu až po sovietske obdobie. Gruzínske motívy prenikli do ruskej literatúry vďaka Puškinovi, gruzínski a ruskí básnici prekladali básne navzájom s rovnakou pietou, s akou prekladali Shakespeara, gruzínske kino bolo v ZSSR považované za elitné. Pre rusky hovoriaceho diváka Gruzínsko nie je cudzina – je to miesto plné asociácií, víno, hačapuri, pohostinnosť, temperament, Kaukaz. Keď sa Murghulia objaví na obrazovke, ruský sledovateľ nevidí cudzinku. K tomu pristupuje nostalgia, ktorú sociológovia opisujú ako jeden z najpevnejších pilierov postsovietskej kultúry.
Prieskumy Levada Centra dlhodobo ukazujú, že viac ako polovica Rusov ľutuje rozpad Sovietskeho zväzu, pričom v roku 2018 to dosiahlo historické maximum šesťdesiatšesť percent. Táto nostalgia nie je len politická – je citová, estetická a kultúrna. Gruzínska bezstarostnosť, radosť bez podtextov, energia bez irónie – to všetko funguje v rusky hovoriacom priestore ako únik do lepšej verzie spoločnej minulosti. A paradoxne: Rusko a Gruzínsko viedli v roku 2008 vojnu, nemajú diplomatické vzťahy, no gruzínska kultúra v Rusku nikdy nestratila príťažlivosť. Populárna kultúra ignoruje to, čo politika rozdeľuje. Runet – rozľahlá jazyková sieť zahŕňajúca nielen Rusko, ale aj Kazachstan, Bielorusko, Azerbajdžan a miliónové ruskojazyčné komunity po celom svete – fungoval ako obrovský amplifikátor. Kapela vydala aj ruskú verziu piesne, čo pomohlo šíreniu ďalej, a na koncertoch v Kazachstane im spievala celá sála.

V strednej Európe nič z toho nefunguje, pretože žiadny z týchto mostov neexistuje. Niet spoločnej histórie, niet nostalgickej väzby, niet kultúrnej povedomosti o Gruzínsku, ktorá by vytvorila pôdu pre prijatie. A anglofónne algoritmy, ktoré ovládajú to, čo sa k nám dostáva ako „globálny hit", majú svoju vlastnú logiku – logiku, v ktorej Tbilisi nevystupuje.

Tu sa ponúka porovnanie.  V roku 2003 vydala moldavská skupina O-Zone pieseň Dragostea Din Tei – cover vytvorený v rumunčine, jazyku rovnako periférnom z pohľadu globálneho mainstreamu ako gruzínčina. Pieseň dobyla Európu spôsobom, aký nemal precedens: zostala na vrchole Eurochart Hot 100 dvanásť týždňov v rade, predala sa v dvanástich miliónoch kópií po celom svete, vo Francúzsku dodnes patrí medzi štyri historicky najpredávanejšie single.


O-Zone - Dragostea Din Tei - Hit z roku 2003 má 284 miliónov zhliadnutí na Youtube

Spôsob šírenia bol v podstate rovnaký ako dnes, len primitívnejší. Kľúčom k úspechu Dragostei Din Tei bola fonická dostupnosť: refrén „ma-ia-hii, ma-ia-huu" nepotreboval preklad, dal sa spievať bez toho, aby poslucháč vedel čo i len jedno rumunské slovo. Pieseň existovala vo vedomí poslucháčov nie ako rumunská, ale ako bezjazyková – ako zvuk.

Georgian Disco funguje inak. Je to pieseň, ktorá vyžaduje kontextuálnu citlivosť – buď kultúrnu blízkosť, akú má k Gruzínsku ruskojazyčný svet, alebo virálny mechanizmus, ktorý prenesie pieseň cez jazykovú bariéru silou samotnej energie. O-Zone sa do európskeho mainstreamu dostali cez Taliansko a nemecky hovoriaci priestor, teda cez jadrové krajiny európskeho hudobného priemyslu. Murghulia a Niko's Band sa šírili opačným smerom – na východ a juh, do priestoru, kde kultúrne väzby existujú, ale kde európske hitparády nekončia.

A potom je tu ešte jedna paralela, ktorá je možno najsmutnejšia. O-Zone sa po Dragostei Din Tei rozpadli, skôr než mohli úspech zopakovať. Ako jeden z členov neskôr povedal, trvalo mu takmer desať rokov, kým si vybudoval kariéru mimo tej jednej piesne. Kapela zostala navždy synonymom jedného momentu, jedného leta, jedného reflexného pohybu internetu. Murghulia je v inej situácii: je sólistka s vlastnou kariérou, s Berklee v zálohe, s publikom, ktoré pozná aj jej ďalšie piesne. Má šancu, ktorú O-Zone v roku 2004 nemali – šancu, že medzinárodná pozornosť bude odrazovým mostíkom, nie slepou uličkou.

Zostáva otázka, prečo o tom všetkom v Nových Zámkoch nevieme. Odpoveď je jednoduchá a trochu nepríjemná: naše kultúrne antény sú nastavené na juh a západ - na maďarský a anglosaský svet. Krajina, ktorá dala ľudstvu polyfónny spev zapísaný v UNESCO, jedinečnú abecedu, osemtisícročnú tradíciu vinárstva a teraz aj pieseň so päťsto miliónmi videní na TikToku – táto krajina sa do nášho povedomia prediera iba pomaly. To nie je chyba Gruzínska.