19 éve volt a referendum Párkányban / Pred 19 rokmi prebehlo referendum v Štúrove

19 éve zajlott Párkányban a helyi referendum, amelyben a lakosok a város történelmi nevének visszaálításáról szavaztak. Ezen a helyen megpróbáljuk rekonstruálni az eseményt megelőző és követő történéseket, közreadni a vonatkozó dokumentumokat, újságcikkeket. Az anyagot folyamatosan bővítjük, amihez szíves közreműködésüket kérjük. Pred 19 rokmi prebehlo v Štúrove miestne referendum o prinavrátení mestu jeho historického mena. Na tomto mieste sa pokúsime zhrnúť podstatné udalosti predchádzajúce a sprevádzajúce priebeh ľudového hlasovania, k nemu sa viažúce články a dokumenty. Materiál budeme priebežne dopĺňať, k čomu prosíme i Vašu pomoc.

A Csemadok, EPM, FMK, MKDM helyi szervezeeteinek felhívása Párkány polgáraihoz a helyi népszavazás ügyében, Új Szó, 1991 november 14.

Bauer Edit parlamenti képviselö felszólalása a Szlovák nemzeti tanács 18. ülésén 1991. november 15., Új Szó, 1991 november 16.
Vystúpenie poslankyne NR SR Edit Bauer na 18. schôdzi slovesnkého parlamentu 15. novembra 1991 (link)

Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,
v uplynulých týždňoch sa rozpútala kampaň proti tzv. premenúvaniu obcí a miest na Slovensku, čoho ste dnes svedkami aj vy. V prípade, keď ide o požiadavku prinavrátenia historických názvov usadlostí, sa niektoré politické kruhy snažia tieto spájať s objavením sa iredenty, s prejavom šovinizmu. Vyvíjajú tým značný nátlak na verejnú mienku. Objavujú sa dokonca i návrhy na obmedzenie realizácie prác samospráv obcí v prípadoch, keď v nich žijú prevažne alebo sčasti príslušníci národných menšín. Využíva sa pritom historická amnéza alebo medzery v historickom vedomí. Preto mi dovoľte krátky exkurz do histórie premenúvania našich miest a obcí.
Vyhláška povereníka vnútra zo dňa 11. 6. 1948 o zmenách úradných názvov miest a obcí na Slovensku nariadila zmenu názvov 720 miest a obcí, z nich zhruba polovicu obývali prevažne príslušníci národnostných menšín. Sčasti išlo o gramatické úpravy názvov, ktoré zrejme už vtedy zneli archaicky, ako napríklad Ždaňa, Hornia a Dolnia. Ďalšie názvy sa jednoducho prepísali. Takto vznikli napríklad Vyšné a Nižné Raslavice zo Slovenských a Uhorských Raslavíc. Škoda.
Ďalšiu skupinu názvov tvorili poslovenčené názvy. Z Hochštetna sa stala Vysoká pri Morave, zo Stelbachu Tichý potok, zo Smerdžonky kúpele Červený kláštor. Rozhodujúcu väčšinu zmenených názvov tvorili tie, ktoré napriek tomu, že mali slovenskú podobu, z nejakých dôvodov bolo potrebné vylepšiť. Z Čeklísa sa stalo Bernolákovo, z Kúrta
Strekov, z Tornale Šafárikovo, z Bútoru Hamuliakovo, zo Slovenského Mederu Palárikovo, zo Sapu Palkovičovo, z Bösa Gabčíkovo, z Párkána /čo je ináč tureckého pôvodu/ Štúrovo, z Guty Kolárovo, pričom spomínaná vyhláška z roku 1948 vychádza zo zákona 266 z roku 1920, na základe ktorého už vtedy došlo k poslovenčeniu názvov obcí, ktoré nemali slovenský názov.
Po formálno-právnej stránke asi bolo všetko v poriadku. Obyvateľov týchto obcí sa vlastne nebolo potrebné pýtať jednak preto, že politické vedenie riešilo aj iné otázky mocenskými prostriedkami, ale aj preto, že zhruba v polovici týchto obcí žili ľudia, na ktorých bola uvalená kolektívna vina, v dôsledku čoho boli bez štátneho občianstva. O štátne občianstvo sa mohli uchádzať až na základe zákona č. 245 zo dňa 25. októbra 1948 zložením sľubu vernosti republike. Po navrátení občianskych práv príslušníkom národných menšín v roku 1952 uznesením Zboru povereníkov zo dna 1. júla v bode 3 písm. h/ sa uložilo všetkým povereníkom, aby zabezpečili v okresoch a obciach obývaných aj maďarským obyvateľstvom označenie všetkých štátnych, verejných a hospodárskych budov a zariadení aj v maďarskom jazyku. Podlá písm. 1/ - zabezpečili, aby na staniciach, cestných križovatkách, na miestach verejne prístupných boli orientačné a informatívne oznámenia a upozornenia v okresoch s maďarským obyvateľstvom napísané aj v maďarskom jazyku. V bode 4 sa uložilo povereníkovi vnútra urobiť opatrenia, aby názvy obcí a miest na území obývanom maďarským obyvateľstvom boli označené tiež v maďarskom jazyku. K realizácii týchto uznesení, napriek tomu, že už v roku 1973 bol vypracovaný návrh novely zákona, nikdy nedošlo.
Ak sa za uplynulých 40 rokov nové názvy neudomácnili, pretože vtedajšie vedenie ich nanútilo obyvateľom tej-ktorej obce, je prinajmenšom politicky chybné, aby sa v tejto praxi pokračovalo. Pohoršenie, s ktorým sa interpretujú požiadavky zmien názvov ulíc, miest a obcí, vychádza z chybnej filozofie. Neznalá osoba by mohla usúdiť, že každá významná osobnosť slovenskej histórie sa narodila alebo pochádza z južného Slovenska alebo aspoň tam pôsobila. Je nanajvýš nedôstojné, aby mená najvýznamnejších osobností slovenskej histórie niesli obce, s ktorým neboli nijak zviazané, a v zásade, ako je z uvedeného zrejmé, tieto názvy neprijali z vlastnej vôle.
Pýtam sa pána ministra vnútra, či názvoslovná komisia ministerstva vnútra bude trvať na podobných omyloch, akým bolo premenovanie Guty, ktorá v rôznych podobách nesie tento názov od roku 1268, na Kolárovo, nie po Jánovi Kollárovi, ale po kolároch, pričom toto remeslo v danej obci nemá nijaké významnejšie tradície. Zároveň interpelujem pána premiéra vo veci dodržania bodu 36 Kodanského dokumentu o ľudskej dimenzii, ktorý zaväzuje vlády podporovať ovzdušie vzájomnej úcty, porozumenia, spolupráce a solidarity medzi všetkými osobami žijúcimi na jeho území, bez ohľadu na etnický alebo národnostný pôvod.
Ďakujem.
Faktickú pripomienku má pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Chcel by som pani poslankyňu upozorniť najmä na to, že náš právny poriadok pozná národnosť, teda nie národnú menšinu. Druhá vec - tento problém, ktorý sa vyskytuje a robí zlú krv medzi občanmi rôznych národností na južnom Slovensku, by bolo treba riešiť generálne. Preto by som navrhoval vláde aj Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, aby urobilo jasné smernice, ako a dokedy by mal tento proces prebehnúť. Ďalej, aby aj z hľadiska medzinárodného bolo zabezpečené urýchlene zavedenie premenovaných miest do registru, teda časovo obmedziť možnosti premenovania, a povedať, v ktorých prípadoch toto premenovanie nie je možné. Myslím si, že jedným z tých prípadov je aj Štúrovo, ktoré meno Párkán nieslo len 200 rokov, predtým 700 rokov nieslo celkom iné meno a dnes je tento názov vžitý nielen na južnom Slovensku, ale i z hľadiska medzinárodného. Takže v tomto by bolo treba urobiť zásadnú úpravu, ktorú by urobila vláda spolu so Slovenskou národnou radou.
Poslanec J. Gašpar:
K tomu, s čim argumentuje pani poslankyňa, aby sa udržiavali dobré vzťahy v rámci kodanského dokumentu, si myslím, že nielen každé premenované mesto, ale aj každá premenovaná ulica, ktorá kedysi mala slovenský charakter a premenovala sa buď na obecný alebo na iný názov, práve vnáša do celého Slovenska určité napätie a prvok neznášanlivosti. Čo sa týka návrhu, ktorý hovoril pán kolega Hrnko, možno by sa dalo o tom uvažovať, ale v princípe sa domnievam, že akékoľvek premenovania, ktoré sú motivované inak - a to Matica slovenská na juhu Slovenska veľmi dobre vie, ktoré sú to - nie nejaké politické mená po prominentoch, ktoré už nie sú aktuálne, ale filozofia toho celého je zrejmá. Mohol by som argumentovať napríklad tým, ako v meste, ktoré sa premenovalo na Tornaľu, keď sa tam mal názov časti mesta znovu premenovať na slovenský, zo strany miestneho zastupiteľstva bola úplne nenávistná reakcia, že sa niečo takéto podarilo. To znamená, že to nie je vôbec hra o fazuľky, ako sa tu nejako naznačuje. Divím sa aj pánovi poslancovi Hrnkovi, že sa k tomu stavia takýmto spôsobom, akože sa nič nedeje. Deje sa veľmi veľa, a hrá sa v podstate veľká hra o Slovensko.
Vasárnap: Párkányban népszavazás. Dzigerdelen Parkan szentesítésre vár, Új Szó, 1991 november 15.

Miért Parkan? Szándékunk nem sérti Štúr emlékét, Új Szó, 1991 november 15.

Parkan? Štúrovo ? A vártnál alacsonyabb részvétel a nepszavazáson, Új Szó, 1991 november 18.

A lakosság döntése: Parkan, Új Szó, 1991 november 19.

Már a Verejnosť is? , Új Szó, 1991 november 20.

Matica-ülés Párkányban, Új Szó, 1991 december 5.

{jcomments on}

user name
email address
password
password (again)