V pozvánke na stredajšie zastupiteľstvo sa objavil bod programu "OVS – predaj budovy na M. R. Štefánika 13". P. primátor teda zrejme našiel záujemcu, ktorý ako jediný uchádzač získa v súťaži s lehotou 15 dní "Holotov dom" za minimálnu cenu - 289 tis. Eur (pre porovnanie - v r. 2009 bol znalecký posudok na 533 tis. Eur a dražiteľ za budovu zaplatil 1 mil. Eur). Verejnosť sa o celej veci mala dozvedieť až ex-post (materiály k jedn. bodom programu dostávajú iba poslanci, na stránke mesta sú zverejnené až po konaní zastupiteľstva). Do korupčnej machiny sa ale oprela občianska iniciatíva TO SME MY sa usporiadala flashmob - jej členovia začali čistiť fasádu budovy sťaby kontrast s tým, ako primátor nechal budovu schátrať. Objavili sa aj nápady na využitie budovy, ale nebude ľahké presvedčiť O. Kleina. Veď potom všetka jeho snaha nechať budovu schátrať a lacno predať vyjde navnivoč...  

Egy mindeddig csaknem teljesen mellőzött témát szeretnénk ma olvasóink fegyelmébe ajánlani és ez pedig az 1970-es éveiben megindult fóliázás dél Szlovákiában. A két évtizedig tartó intenzív kertészkedés egy rendkívüli fejlődési pályára állította a mindaddig mellőzött régiót, ahol a lakosság jelentős része élt az új lehetőséggel. Néhány év leforgása alatt a kétkezi mezőgazdasági munkástól a papig, mindenki kertjében megjelentek a fóliasátrak. Ennek a jelenségnek a hátterében az a gazdasági struktúra állott, amelyben a szocialista termelés folyt. Lezárt határok mellett a tervgazdaság szülte állandó áruhiány megteremtette azt a piaci rést, amelyben a kisember lehetőséget kapott arra, hogy plussz munkával plussz jövedelemhez jusson az államilag szervezett termelés keretein kïvül. Az efféle vállakozás nem volt teljesen legális, ill. törvényileg szabályzott. A kistermelők adót nem fizettek és a termés egy részét piacon értékesítették. Az állami szervek annak ellenére tűrték ezt, hogy nem tudtak bérkontrollt gyakorolni felette. A déli régióba 20-évre beköszöntött a jólét...  

V tomto roku si slovenská verejnosť nepripomenula 90. výročie úmrtia jedného zo svojich najvýznamnejších štátnikov - Alberta Apponyiho (1846-1933). Apponyi je ešte aj 90 rokov po svojej smrti symbolom vlastenca a diplomata, ktorý mal jasno v civilizačnom ukotvení svojej krajiny. Pred 10-mi rokmi sme na týchto stránkach uverejnili pri rovnakej príležitosti článok venovaný tomuto významnému rodákovi z Horniakov, dnes si ho pripomenieme filmovou nahrávkou z roku 1939 na ktorej je zachytený jeho prejav adresovaný americkej verenosti.  

Knižka vyšla v rou 2019 v maďarskom vydavateľstve a dokumentuje vzlet aj pád lučeneckého architekta Juraja Dobrockého. Úspešný architekt po roku 1989 naplno rozbehol svoje aktivity a stal sa jedným z najväčších developerov na Slovensku. Jeho podnikanie fatálnym  spôsobom ovplyvnili dve katastrofy: havária na hradnom brale pri výstavbe bytového komplexu na Zámockej ulici v Bratislave a odmietnutie vstúpiť do "akciovky" pri zakladaní strany  SMER. Kým sanácia hradného brala stála podnikateľa 500 miliónov Sk a viedla k dlhodobému súdnemu sporu s mestom Bratislava, odmietnutie ponuky zasponzorovať SMER viedla k ukončeniu spolupráce s obchodným partnerom Jozefom Brhelom, čím J. Dobrocký stratil "ochranu" a stal sa ľahkou korisťou pre oligarchu Kiňa a mafiu okolo Mariána Kočnera.  

Zmluva na výstavbu atletického štadióna bola podpísaná dňa 26.9.2022 na sumu 935 108,00 EUR. 7. júna 2023 bol k nej podpísaný dodatok, ktorý sumu zvýšil o 140 tisíc Euro. V auguste dostal hlavný kontrolór a všetci poslanci anonymný list, v ktorom ich pisateľ upozorňoval na nezrovnalosti - napr. že rozsah plnenia sa pri zvyšovaní ceny nezvýšil, ale práve naopak...  

Nás Novozámčanov primátor  O. Klein už niekoľko rokov striedavo presviedča o tom, ako intenzívne pracuje na príprave obchvatu resp. ako nemá žiadne kompetencie v tejto veci. Situácia v Bánovciach nás musí prekvapiť: nielenže nechýbajú peniaze na stavbu ciest, ale stavajú sa aj celkom zbytočné veci, o ktoré sa potom nikto nehlási. Pritom my by sme potrebovali obchvat ako soľ... Stalo sa, že v roku 2015 Národná diaľničná spoločnosť postavila dva mosty na rýchlostnej ceste R2 Ruskovce – Pravotice. Jeden z nich sa nachádza v katastri obce Dolné Naštice, druhý priamo v katastri okresného mesta Bánovce nad Bebravou. Mosty boli ukončené v roku 2017, keď na ne bolo vydané kolaudačné povolenie. Odvtedy sa ich NDS snaží nanútiť obom samosprávam. Tie však mosty, ktoré nikam  nevedú a na nič neslúžia, nechcú...  

Pomerne zaujímavá kniha vydaná v r. 2019 sprístupnila materiály z rovnomennej výstavy konanej v Spišskom múzeu v Levoči v dňoch 9. 12. 2018 až 24. 11. 2019. Výstava sa konala z príležitosti storočnice Československa a jej témou boli lokálne udalosti na Spiši na prelome rokov 1918/1919. Cenný dokumentačný materiál je zabalený do obvyklých klišé o dejinnom význame vzniku Československa ale materiály dokladajú odpor obyvateľstva proti pripojeniu k novému štátu, V Levoči sa udial podobný exces ako v Nových Zámkoch, keď Sokoli povalili honvédsku sochu, následkom čoho vypukli nepokoje a demonštrácie. Na Spiši sa miestna elita pokúšala i o ďalšie varianty - od vyhlásenia vlastnej republiky až po pripojenie k Poľsku...  

Na Vajanského ulici ste si určite všimli zelené pásy označujúce novú cyklotrasu. Miestami vedie po polovici existujúcich chodníkov, ale na iných miestach ide priamo po krajnici asfaltovej vozovky. Takáto hybridná varianta je najnebezpečnejšia, lebo relatívne solídne úseky vám dodajú falošný pocit bezpečia, aby vás a vaše deti už o niekoľko desiatok metrov zaviedli priamo na vozovku kde vás budú míňať nákladiaky v plnej rýchlosti...  

Egy szuper buli amelyre szeretettel meghívok minden  érrsekújvár-környék-i ismerősömet. Mmindenkit óriási szeretettel várunk augusztus végén egy több órás fergeteges mulatásra. Ne hagyjátok ki! Hollósy Adrián - Hollósy BAND.  

A Nagyboldogasszony-székesegyház szeptember 13-ai, szerda délelőtt tíz órai, dr. Veres András megyéspüspök általi újraszentelésére készülvén a Mosoni Esperesi Kerület papjait és híveit hívta és várta a győri Székesegyházba. Augusztus 17-én, csütörtökön este hattól szolgált a Könnyező Szűzanya bazilikája a zarándoklat helyszínéül az egyházmegye esperesi kerülete megközelítőleg 15 papja és 300 hívője számára.
A szentmise főcelebránsa a felvidéki, csallóközi, somorjai gyökerekkel rendelkező Bodó Zoltán magyaróvári plébános volt.  

Občianske združenie Lepšia Šaľa vzniklo pred 20-mi rokmi 16.10.2003, jeho štatutárom bol (a stále je) Ing. Jozef Mečiar. Program občianskeho združenia bol na tie roky veľmi ambiciózny a už v tom čase obsahoval inovácie v oblasti transparentnosti, ktoré sa na celoslovenskej úrovni presadili až za Radičovej vlády. V koalícii s niekoľkými ďalšími partnermi sa v komunálnych voľbách 2006 podarilo presadiť svojho kandidáta na primátora a získať 13 poslaneckých miest v 25-člennom zastupiteľstve. J. Mečiar bol zvolený za viceprimátora. V roku 2010 opäť zvíťazil ich kandidát na primátora avšak v 21-člennom zastupiteľstve koalícia získala už iba 7 poslaneckých miest. J. Mečiar bol naďalej viceprimátorom, ale kvôli obštrukcii poslancov nemal schválené odmeny.  

A Ma7 hírportálon jelent meg júlisuban egy beszélgetés Telek Lajossal, oldalunk állandó szerzőjével. Bokor Klára arról faggatta honnét jön az ihlet és mely riportok hagytak maradandó nyomot a fáradhatatlan szerző emlékezetében... A cikk itt... olvasható.  

Nadácia Pontis v spolupráci s americkou neziskovkou Ashoka vo februári tohto roka zostavila Mapu sociálnych inovátorov. Malo by ísť o 461 ľudí ktorí menia Slovensko k lepšiemu. Prieskum prebiehal v júli 2022 dotazníkovou metódou. 21-členná iniciačná skupina v zložení Jozef Ondáš, Michal Hladký, Andrea Lelovics, Zuzana Wienk, Barbora Rusiňáková, Marek Adamov, Marek Madro, Lucia Roussier, Michal Hudák, Martin Basila, Ivana Maleš, Lucia Šicková, Terézia Lukáčová, Pavel Hrica, Soňa Holúbková, Zsolt Bindics, Michaela Kršková, Zuzana Lafférsová, Alena Vachnová, Peter Dráľ, Tatiana Hrustič mala navrhnúť 3-7 ľudí s ktorými spolupracuje, ktorí mali navrhnúť ďalších ľudí a pod. Oslovení inovátori potom vypĺňali dotazník, kým iní tak neurobili a z mapy vypadli. Tak sa nakoniec sformovala mapa.  

Nedávno sme informovali o tom, ako musel poslanec opustiť mestskú radu po tom, čo sa nenechal kúpiť trafikou. Systém však mnohých zomelie. Niektorí opozičníci sa skôr či neskôr unavia a keď vidia, ako kolegovia dobre žijú z primátorovej priazne, i v nich skrsne myšlienka či by nemali začať pracovať "v prospech obyvateľov mesta"... Všimli sme si, že v septembri započal biznis p. primátora s firmou Stomon s.r.o. bývalého poslanca Mgr. Štefana Prešinského, v ktorej je obchodným riaditeľom jeho syn - aktívny poslanec. Zmluva bola zatiaľ podpísaná 7. 9. 2023 na 10 tisíc Eur a už aj boli vystavené prvé objednávky.  

Koncom roka 1983 zažilo naše mesto radostnú udalosť - odovzdávala sa do užívania nová budova VUNARU, ktorá sa stala jednou z dominánt mesta a súčasne symbolom jeho rozvoja. Hlavným projektantom objektu bol Ing. Ján Sališ z Hutného Projektu Bratislava. VUNAR nebola hocijaká fabrika, vyrábali sa tu prototypy náradia a obrábacích strojov a za múrmi výskumného ústavu bola sústredená nevšedná odborná a intelektuálna kapacita. Žiaľ dlho sa tam neudržala.  Privatizácia fabriku nezachránila a impozantná budova je minimálne dve desaťročia prázdna a chátra. Keďže aktéri oných čias sa akosi nemajú k napísaniu príbehu o vzlete a páde Výskumného ústavu náradia, v miere svojich skromných síl začneme skladať mozaiku sami...  

Ak niekto stále pochyboval, či 7% hlasov pre PS v posledných parlamentných voľbách vyhodených do koša bola len tragická nehoda a že ak strana musí vypratať svoju volebnú centrálu počas volebnej noci pred oznámením výsledkov z dôvodu skončenia prenájmu, tak to môže znamenať aj niečo iné ako beznádejných amatérov, potom po dnešnom dni už také pochybnosti mať nemusí. Volebné video pedsedu PS M. Šimečku s Lacom Borbélyom "Potrebujeme lepšiu budúcnosť" úplne stačí. Hoci pre Novozámčanov je vlastne aj zbytočné. My tú lepšiu budúcnosť, ktorú nám p. Borbély počas svojho účinkovania v mestskom zastupiteľstve priniesol, už poznáme.  

V roku 1999 vydala spoločnosť Mesa10 publikáciu "Od spoločného k súkromnému", v ktorej sumarizovala 10 rokom privatizácie na Slovensku. Jednou z podkapitol bola privatizačná kauza JCP Štúrovo. Juhoslovenské celulózky a papierne patrili medzi významné slovenské podniky. Podľa rebríčka Trend boli JCP za rok 1995 na 25. mieste podľa obratu a na 12. mieste podľa dosiahnutého zisku. V rámci prvej vlny kupónovej privatizácie bolo predaných 70 % akcií a. s. a 30 % akcií ostalo vo FNM. V roku 1995 došlo k ovládnutiu a. s. jednou z najväčších investičných spoločností na Slovensku ~ Harvard Capital & Consulting Slovakia (HC&CS), ktorá podľa slov vtedajšieho generálneho riaditeľa JCP J. Kučeru ovládala okolo 53 %, a. s. Predstavitelia HC&CS popierali svoje majoritné postavenie v JCP hoci v roku 1995 reprezentanti HC&CS obsadili väčšinu v predstavenstve aj v dozornej rade a. s.  

Sympaťák na billboarde z Nitrianskej cesty ponúka Novozámčanom jednoduchý recept na problémy krajiny. Alebo minimálne na svoj vlastný problém, ktorým sú nízke predvolebné preferencie. Posledné obdobia sa Kotlebovcom darilo (2012: 1,58%, 2016: 8,04%, 2020: 7,97%), ale aktuálne sú preferencie len okolo 2,1%. Chlapci si zvykli na pohodlný poslanecký život, ale ak Vodca niečo nevymyslí, pohodlnému životu môže ľahko prísť koniec. V nadchádzajúcich voľbách je silný pretlak záujemcov o hlasy marginálov. A hoci strany programovo strašia a huckajú aby bolo frustrovaných voličov čo najviac, i tak sa môže stať, že sa mandáty neujdú všetkým záujemcom...  

Na kandidátnych listinách politických strán pripravených do parlamentných volieb konaných 30. septembra 2023 sme našli 37 Novozámčanov. Najpočetnejšie zastúpenie je na kandidátke strany Spoločne občania Slovenska, najlepšiu pozíciu má tamtiež Zuzana Kondrlíková Plháková s číslom 1. Zoznam zatiaľ nie je konečný, budeme ho priebežne aktualizovať.  

Len nedávno sme písali o OZ Za našu vodu, ktoré sa dlhodobo snaží ochrániť zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove. V tejto veci došlo v uplynulých týždňoch k novému vývoju, žiaľ nie dobrým  smerom. Ministerstvo životného prostredia 31. júla zrušilo vyhlášku Okresného úradu v Bratislave vydaného pred dvomi rokmi, ktorá rozšírila ochranné pásmo okolo zdroja pitnej vody a developerom doteraz bránila vo výstavbe. Účinnosť zrušenej vyjhlášky skončila 15. augusta a zo strany ochranárov teraz započala horúčkovitá aktivita na vydanie predbežného opatrenia na zabránenie prípadnej výstavbe po vydanie nového rozhodnutia. Ministerstvo mohlo také predbežné opatrenie vydať, ale tak neurobilo a ukazuje na okresný úrad...  

Anonymný používateľ "Máme radi NZ" a o hodinu neskôr i samotný primátor uverejnili Stanovisko prednostu Okresného úradu NZ (v primátorovej verzii Spoločné vyhlásenie primátora NZ a prednostu Okresného úradu) o rokovaní krízového štábu. Dva texty sa líšia aj v tom, kto stretnutie zvolal: podľa prvej verzie bolo zvolané na požiadanie Okresného riaditeľstva PZ, podľa Kleinovej verzie bolo zvolané na podnet štátnych zložiek a mesta Nové Zámky. Prvá tretina tohoto podivného textu prerozpráva prezenčku.V druhej tretine krízový štáb konštatuje že nemá schopnosť a možnosť reagovať na tisíce odborníkov na nelegálnu migráciu, ktorí sa zjavili od večera do rána. Nuž čo sa týka tisícov odborníkov od večera do rána, o tých nevieme nič (náš článok napríklad vyšiel 10. júna), zato vieme o jednej statočnej žene ktorá začala utečencom pomáhať a v rovnakom čase klopať na dvere všetkých úradov a naliehavo žiadať zvolanie krízového štábu. Možno práve preto sa p. primátor nevie zhodnúť sám so sebou, na koho podnet vlastne rokovali...  

Ľudia prespávajúci v kríkoch, matky s plačúcimi deťmi, zápach výkalov pod oknami panelákov... Obrazy z posledných týždňov z Nových Zámkov kulminovali tento víkend, keď sa našli statoční občania ktorí začali utečencom organizovane pomáhať a súčasne rozpletať klbko falošných predstáv a bludov šírených na sociálnych sietiach. Niť začína úplatnými maďarskými colníkmi, pokračuje alibizmom našich policajtov ktorí pútnikov zaevidujú, vybavia nezmyselným papierikom a pošlú v mene božom. Vedia presne ako celý systém organizovaného prevádzačstva funguje a teraz to už vďaka článku E. Polereckej vieme aj my.  

... to by bol vcelku dobrý nadpis pre článok V Castrum Novum, alebo reportáž do NZTV, čo poviete? To sa však neudeje, lebo (ne)kompetentní zatvárajú oči pred všetkým čo sa deje už vyše mesiaca pri pracovisku Cudzineckej polície na Bitúnkovej ulici v Nových Zámkoch. Zato ja by som za posledný týždeň mohla napísať krátky román. Nebol by to žiadny bestseller, ale pohnuté osudy aktérov mi dali zabrať. Začalo to fotkami a mailmi, ktoré mi ľudia adresovali a žiadali aby sme niečo ako poslanci začali robiť, lebo pod ich oknami byvakujú celé dni a noci migranti. Ich to ruší a boja sa chodiť von. Za pár dní začína škola a v okolí sú školy hneď dve a jedna materská škola.  

A asi mu to ani nemôžeme mať za zlé. Ak odbor životného prostredia OÚ NZ nezistil porušenie zákona o odpadoch, ak následná ministerská kontrola z Odboru obehového hospodárstva MŽP SR takisto nezistila žiadne porušenie, potom by bolo skôr čudné, keby nitrianska inšpekcia životného prostredia dospela k iným záverom. A my si stále naliehavejšie musíme klásť otázku, či sa toľko rôznych kompetentných orgánov môže v takej banálnej veci mýliť, alebo či chyba predsa len nebude u nás...  

DEKK Inštitút je nezávislá výskumná organizácia založená v roku 2020 z iniciatívy niekoľkých mladých vedcov v Bratislave za účelom zberu dát a prieskumu verejnej mienky. Sú členmi siete World Values Survey Association (WVSA)  zbierajúcej spoločenskovedné dáta po celom svete. Publikovali knihu "Sociálna súdržnosť na Slovensku" čo je súčasne ich kľúčová téma a súčasť sebadefinície ako "výskumného inštitútu sociálnej kohézie". Na svojich stránkach zverejnili aj analytický nástroj, pomocou ktorého sme sa pozreli na vybrané ukazovatele o novozámockom okrese.  

Augusztus 15-én, Szűz Mária mennybevételének Felvidéken parancsolt egyházi ünnepén megtartották immár hagyományosan Boldogasszony ünnepét az ausztriai Boldogasszonyban. Boldogasszony kisvárosa az Őrvidéken, egykor a történelmi Magyar Királysághoz tartozó Burgenlandban terül el, Pozsonytól 45, Mosonmagyaróvártól 30 km-re.  

V súvislosti s očakávaným ústupom ruských vojsk zo Záporožskej oblasti, kde sa nachádza najväčśia jadrová elektrareň v Európe, ako aj zväčšenou hrozbou jadrových provokácií zo strany ruského vedenia, chceme oboznámiť našich čitateľov so zásadami tzv. jódovej profilaxie. V prípade jadrovej nehody sa uvoľňuje rádioaktívny jód, ktorý sa šíri vzduchom, vodou, mliekom a inými potravinami. Aby sa tento aktívny jód nedstal do štítnej žlazy, tú je potrebné preventívne zasýtiť jódom prijímaným vo forme tabliet jodidu draselného. Jodid draselný je v prípade jadrovej havárie potrebné podať čo najskôr, najlepšie pred príjmom rádioaktívneho jódu do organizmu, t.j. v praxi do 1 hodiny od jeho úniku. V okolí jadrových elektrární sa tablety distribuujú obyvateľom prostredníctvom obecných úradov. My ostatní si ich môžeme zaobstarať v lekárniach. Balenie s 10 tabletami sme kúpili v jednej z novozámockých lekární za 11,50 Eur, v inej nám ponúkali balenie 6 tabliet na objednávku do ďalšieho dňa - za 7,50 Eur.  

Dnes predstavujeme útlu publikáciu vydanú občianskym združením Communio Minerva v roku 2021. Darmo by ste ju hľadali v knihkupectvách, alebo v knižniciach, našťastie ju vydavateľ sprístupnil v elektronickej verzii na svojich stránkach tu... Publikácia je pozoruhodná nielen témou, ktorou je zdravotnícka intervencia z povojnového obdobia - pridávanie jódu do potravinárskej soli - ale aj otváraním niektorých pomerne háklivých tém, ktorým sa sociológia aj politika doteraz nevenovali. Ide o tzv. endemický kreténizmus a jeho miernejšie prejavy u časti slovenského obyvateľstva zapríčinené nedostatkom jódu. Tak sa "Hlúpy Jano" zo sociálneho fenoménu  znenazdajky zmenil na problém zdravotnícky...